Minister zahraničných vecí frustrovaný negatívnym tlačovým pokrytím a oneskorením pri menovaní personálu, uvoľnil svoj hnev pred Reince Priebusom, Jaredom Kushnerom a ďalšími.

Frustrácia ministra zahraničných vecí Rexa Tillersona z Bieleho domu sa zhromažďovala už niekoľko mesiacov. Minulý piatok ale explodovala.

Normálne lakonický Texasan vyskočil na Johnnyho DeStefana, šéfa personálu prezidentskej kancelárie kvôli torpédovaniu navrhovaných kandidátov na vysoké posty ministerstva zahraničia a pre spochybňovanie jeho úsudku.

Podľa osôb, ktoré boli stretnutiu prítomné, Tillerson sa tiež sťažoval, že z Bieleho domu o ňom unikali do médií kompromitujúce informácie. Predovšetkým dal jasne najavo, že nechcel, aby úrad DeStefana hral „nejakú rolu v personálnom obsadení“ a „vyjadril sklamanie, že niekto bude vedieť lepšie“ než on, kto by mal pracovať v jeho úrade – najmä potom, čo prezident mu sľúbil autonómiu pri rozhodovaní, koho obsadiť .

Epizóda ohromila ďalších predstaviteľov Bieleho domu. Tí sa zhromaždili v kancelárii personálneho šéfa Bieleho domu Reince Priebusa. V momente ako Tillerson zvýšil hlas, rozhostilo sa ticho. V miestnosti s Tillersonom a DeStefanom boli Priebus, hlavný poradca Trumpa Jared Kushner a Margaret Peterlin, personálna šéfka ministra.

Podľa popisu štyroch prítomných osôb bol stret tak výbušný, že Kushner neskôr podišiel k Peterlinovej a povedal jej, že Tillersonov výbuch bol absolútne neprofesionálny. Svedkovia ich rozhovoru informovali, že Kushner jej hovoril o potrebe vymyslieť riešenie.

Kolegovia sú schopní otvorených výmen,“ povedal R.C. Hammond, hovorca ministerstva zahraničia, keď sa ho na hádku pýtali. „Vyhodnotenie kandidátov bolo na začiatku dosť pomalé, ale teraz sa to pohybuje k celkom dobrému záverečnému rozhodnutiu.

Matthew Waxman, vyšší úradník ministerstva zahraničia a Národnej bezpečnostnej rady za prezidenta Georgea W. Busha a dnes profesor na Columbia University, povedal, že súboje sú pravdepodobne ťažšie pre ministra ako je Tillerson, ktorý je ako bývalý vysokopostavený manažér zvyknutý na absolútnu kontrolu. „Ale máme vládny systém kde politické predpisy zasahujú veľmi, veľmi hlboko,“ povedal. „Je to spôsob, ako systém funguje. Biely dom má posledné slovo.

Tillersonova frustrácia so zasahovaním Bieleho domu je trvalý problém od začiatku. „Išiel do toho s veľmi negatívnym postojom voči Bielemu domu,“ povedal bývalý starší úradník na ministerstve oboznámený s Tillersonovym uvažovaním .

Úradník opisoval, že počas preberania ministerstva, Tillerson namietal voči kandidátovi, ktorého navrhol Trumpov tím, len  jednoducho z toho dôvodu, že ho navrhol Trump.

Občas robil rozhovory s potenciálnymi uchádzačmi o zamestnanie, bez toho, aby to povedal Bielemu domu, povedal jeden človek oboznámený s jeho činnosťou. Tillerson povedal vysoko postavenému predstaviteľovi, že Trump mu sľúbil autonómiu, a že ju požaduje.

Rex je 65-ročný muž, ktorý sa vypracoval z dna na špičku Exxon, a zúri pri predstave, že by mal prijímať príkazy od 38-ročného radového politického zamestnanca,“ povedal bývalý poradca pri preberaní ministerstva, ktorý úzko spolupracoval s Tillersonom.

Hovorca Bieleho domu Michael Short prisudzuje vinu niektorých personálnych zdržaní „obštrukciám“ zo strany demokratov v Senáte. Povedal, že mnoho diplomatických pozícií vyžadujú starostlivú previerku.

Stretnutie bolo produktívne a panovala zhoda na téme obsadzovania zamestnancov, ktoré sa pohybuje vpred rýchlejšie,“ dodal Short.

Pokiaľ ide o Tillersona, frustrácia je obojstranná. Mnohí z jeho navrhovaných kandidátov boli zamietnutí DeStefanovym Úradom prezidentského personálu a to buď preto, že sú demokrati, alebo preto, že sú republikáni, ktorí boli kritickí voči Trumpovi počas kampane.

Keď Brian Hook, riaditeľ plánovania politiky ministerstva zahraničia povedal pred niekoľkými týždňami spolupracovníkom, že útvar mal rozpracovaných niekoľko ľudí, len málo z nich zatiaľ bolo vymenovaných a Biely dom sa naďalej vzpiera Tillersonovmu výberu.

Tillerson tiež čelí kritike za to že sa izoluje pomocou Peterlinovej, jeho personálnej šéfky, vo svojej kancelárii ministerstva zahraničia na siedmom poschodí. Prístup k nemu majú iba nemnohí kariérni diplomati z procesu tvorby politiky. To zas frustruje Biely dom, pretože dokonca aj dôležití poradcovia prezidenta mali problém sa občas k nemu dostať.

Jeho vedenie ministerstva zahraničia sa zdá byť obrovským odklonom od jeho vedenia Exxonu, kde bol považovaný za láskavejšieho, jemnejšieho riaditeľa ako jeho predchodca, bojovného a bombastického Lee Raymonda. Na otázku o tom, ako viesť veľké organizácie v čase krízy, povedal študentom na jeho alma mater, University of Texas, začiatkom minulého roka: „Musíte v tých časoch komunikovať a musí vás byť vidieť.

Zdroj: Politico (krátené)