Hlísty z pleistocénneho obdobia po prvýkrát prejavujú známky pohybu a prijímajú stravu v vovedeckom pokuse, ktorý je podľa expertov obrovským prelomom.

Nález a oživenie týchto pravekých tvorov môže mať veľký vedecký a praktický význam pre súvisiace oblasti vedy, ako je kryomedicína, kryobiológia a astrobiológia.

Problémy ktoré sa však môžu s týmito organizmami niesť z ich doby sú najmä choroby s ktorými ľudia ešte neprišli do vztyku (alebo choroby ktoré sme už prekonali počas evolučného vývoja). Tento scenár môže niektorým pripomínať mnohé filmy ktoré sa zaoberali zmrazenými živočíchmi, ako napríklad Vec od Johna Carpentera, Akty X či mnohé iné sci-fi či horor produkcie.

Nová vedecká štúdia oznamuje, že hlísty z dvoch oblastí Sibíri sa vrátili k životu v Petriho miskách.

Získali sme prvé údaje demonštrujúce schopnosť mnohobunkových organizmov pre dlhodobú kryobiózu v permafrostových (permanentne zamrznutých oblasti) ložiskách Arktídy,“ uvádza správa ruských vedcov zo štyroch inštitúcií v spolupráci s Princetownskou univerzitou.

Bolo analyzovaných približne 300 prehistorických červov v Petriho miskách – pričom dve „obsahovali životaschopné hlísty.

Po rozmrazení, hlísty vykazovali známky života,uviedla dnes správa z oblasti Jakutska, kde sa našli červy.
Začali sa pohybovať a jesť.

Hlísty zamrznuté v permafroste na 42,000 rokov sa opäť prebrali k životu

Duvanny Jar

Hlísty zamrznuté v permafroste na 42,000 rokov sa opäť prebrali k životu

Duvanny Jar

Hlísty zamrznuté v permafroste na 42,000 rokov sa opäť prebrali k životu

Hlísty. Obrázky: Nikita Zimov, Doklady Biologickej vedy / Vydavateľstvo Plejáda

Vedecký článok zverejnený tento týždeň v „Doklady Biological Sciences“ hovorí, že jeden červ pochádza z prastarej veveričej nory v permafrostovej stene úžľabiny Duvanny Jar na dolnom toku rieky Kolyma. Ide o lokalitu v blízkosti tzv. Pleistocénneho Parku, ktoré sa snaží obnoviť arktický biotop vyhynutého mamuta severského, .

Nález je starý okolo 32.000 rokov.

Ďalší bol nájdený v permafroste blízko rieky Alazeja v roku 2015 a je okolo 41.700 rokov starý.

V súčasnosti sú tieto hlísty najstaršími žijúcimi zvieratami na planéte.

Vedci sa domnievajú, že obe hlísty sú samičky.

hlísty

Na mape sú označené miesta výskytu týchto tvorov, Duvanny Jar a rieka Alazeja

Hlísty zamrznuté v permafroste na 42,000 rokov sa opäť prebrali k životu

Rieka Alazeja

Hlísty zamrznuté v permafroste na 42,000 rokov sa opäť prebrali k životu

Rieka Alazeja

Hlísty zamrznuté v permafroste na 42,000 rokov sa opäť prebrali k životu

Špecialisti Ústavu fyzikálno-chemických a biologických problémov

Hlísty zamrznuté v permafroste na 42,000 rokov sa opäť prebrali k životu

Ústav vedy o pôde v moskovskom regióne

Červy sa vrátili k životu v laboratóriu Ústavu fyzikálno-chemických a biologických problémov pôdnej vedy v moskovskom regióne.

Vedci hovoria: „Naše údaje dokazujú schopnosť mnohobunkových organizmov prežiť dlhodobú (desiatky tisíc rokov) kryobiózu za podmienok prirodzenej kryokonzervácie. Je zrejmé, že táto schopnosť naznačuje, že hlísty z pleistocénneho veku majú niektoré adaptačné mechanizmy, ktoré môžu mať vedecký a praktický význam pre súvisiace oblasti vedy, ako je kryomedicína, kryobiológia a astrobiológia.

Ruské ústavy zapojené do priekopníckeho výskumu boli: Ústav fyzikálno-chemických a biologických problémov pôdnej vedy; Moskovská štátna univerzita; Biologická stanica Bieleho mora Pertsov, súčasť Moskovskej štátnej univerzity; a Vysoká škola ekonomická v Moskve.

Na výskume sa podieľalo aj oddelenie geovedy Princetonskej univerzity.

Zdroj: The Siberian Times