Ukrajinská politička publikovala v predvečer Hitlerových narodenín chválospev na Vodcu

Členka Rady mesta Ľvova, členka ukrajinskej nacionalistickej strany „Sloboda“ (predtým „Sociálno nacionálnej strany“), Mariana Baťjuková, zverejnila oslavný text pri príležitosti Hitlerových narodenín.

Skvelý človek, nech sa to komu páči alebo nie,“ – napísala na svojej stránke na Facebooku, a pridala citácie z Hitlrovej knihy „Mein Kampf„.

Baťjuková pracuje ako zástupca riaditeľa jednej z ľvovských škôl.

Vo Ľvove bola v predvečer Hitlerových narodenín otvorená výstava historických zbraní a uniforiem na počesť SS divízie Galicia.

Samotná politička sa včera vyjadrila, že jej niekto neoprávnene nabúral stránku a že to nie jej dielo a tvrdí, že Hitler bol zločinec.. Okrem tohto statusu má pre verejnosť zneprístupnené, alebo vymazané všetky statusy

Príbeh je široko diskutovaný na ukrajinskom Internete a v masmédiách. Pôvodný zdroj je 27 ročná historička na materskej dovolenke Ivanka Bila-Kondraťjeva z Kriveho Rogu. Svoj facebookový účet si vymazala. Ale spolu so svojim manželom Andrijom Kondraťjevom pracujú pre stranu Sloboda.

sloboda

Na Facebooku Andrij popísal Ivanku ako vzornú manželku, matku a historičku

Podľa užívateľa Pavla Zubyuka z Facebooku, ktorý videl oba profily, obe ženy boli na sociálnej sieti priateľkami. Podľa Ukrajinskej pravdy tlačová hovorkyňa strany Sloboda aj u Ivanky Kondraťjevovej tvrdila, že jej niekto nabúral účet. Avšak ako poznamenal Pavlo Zubyuk, on sám si ešte včera stihol stránky Ivanky prezrieť. A vôbec sa nediví, že stránku vymazala. Podľa neho tlačová hovorkyňa strany Sloboda klame.

Manžel Ivanky, Andrij Kondraťjev v konverzácii tvrdí, že mala hlúpe heslo qwerty123 a preto to niekto zneužil…

Strana Sloboda a ďalšie neonacistické skupiny

Neonacistické skupiny a ich ozbrojené útvary nevznikli náhle po začiatku občianskej vojny, alebo po odtrhnutí Krymu od Ukrajiny. Nevznikli ani počas Majdanu.

Logo Sociálno-nacionálnej strany Ukrajiny. To kľukaté sa volá Wolfsangel (Vlčí hák) – runa, ktorá sa často používala na označovanie nacistických subjektov a v spojení s ďalšími symbolmi tvorila heraldickú súčasť nacistických erbov. Napríklad bola súčasťou 2. Pancierovej SS divízie „Das Reich“

Začali vznikať krátko po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku Ukrajiny ako samostatného štátu. Mali rôzne a meniace sa mená, vznikali, zanikali, zlučovali sa a zase osamostatňovali.

Sociálno-nacionálna strana, ktorú dnes poznáme ako „Sloboda“, vedená Olegom Tiagnybokom vznikla v roku 1993 oddelením od organizácie Tryzub, ktorá sama vznikla v roku 1991. Medzi zakladateľmi Tryzubu boli aj lídri dnes najznámejších neonacistických strán, strany Sloboda (Oleg Tiagnybok) a „vojensko-politického hnutia Pravý sektor“, vedeného „vodcom“ Dmytro Jarošom.

Patril k nim aj dnešný predseda ukrajinského parlamentu Andrij Parubij, ktorý bol šéfom polovojenskej zložky neskôr zaniknutej strany“ Vlastenci Ukrajiny“ a bol prvýkrát zvolený do Verchovnej rady za stranu „Naša Ukrajina“ v roku 2007.

Mohli by sme vymenovať ďalšie podobné strany, stačí ale keď poukážeme na to, že Pravý sektor sám bol združením niekoľkých menších neonacistických skupín. Môžeme k nim pripojiť ešte mladšiu „Radikálnu stranu Olega Ľjaška“.

Tieto strany postupne získavali mandáty v ukrajinskom parlamente (Sociálno-nacionálna strana tesne pred voľbami v roku 2004, keď jej vodca Oleg Tiagnybok pre ňu získal prvý mandát zmenila meno na „Sloboda“, pod ktorým ju poznáme dnes).

Už v roku 2012 boli neonacistické strany tak silné, že sa nimi zaoberal Európsky parlament vo svojej rezolúcii z 13. decembra 2012 (RC-B7-0544 / 2012):

„8. (EP) vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi nacionalistickými náladami na Ukrajine, ktoré sa prejavujú v podpore strany Sloboda, ktorá sa v dôsledku toho dostala do Verchovnej rady ako jedna z dvoch nových strán; pripomína, že rasistické, antisemitské a xenofóbne názory sú v rozpore so základnými hodnotami a zásadami EÚ, a preto vyzýva prodemokratické strany vo Verchovnej rade, aby sa nespájali s touto stranou, nepodporovali ju ani s ňou nevytvárali koalície;“

Podľa Centra Simona Wiesenthala z roku 2012 bola strana Sloboda 5. najagresívnejším protižidovským zoskupením na svete a že napriek verejným proklamáciam o tom, ako má ukrajinský ľud v láske Židov, hlasovanie nohami ukazuje niečo iné. Počet imigrantov do Izraela z Ukrajiny sa násobne zvýšil.

Napodiv sa tieto strany zmocnili Majdanu, ktorý bol zo začiatku demokratickým protestom proti Janukovyčovej vláde, Oleg Tiagnybok sa stal jedným z najvýznamnejších hovorcov Majdan, západní štátnici a politici sa predháňali v snahe byť s „lídrom Majdanu“ odfotení, Andrej Parubyj viedol ozbrojenú „ochranu Majdanu“, ktorá je podľa západnej tlače jednou z podozrivých skupín zodpovedných za vtedajší masaker, ktorý nebol doteraz vyšetrený. (Bol tiež prítomný v Odese v deň Májového masakra v Dome Odborov, ktorý tiež zostal nevyšetrený).

Fotky s neonacistom Olegom Tiagnybokom sa stali symbolom Majdanu

Samozrejme, dnes sa k tomu títo politici príliš nechcú hlásiť a napríklad český portál iDnes tvrdil, že sa vtedajší nemecký minister Frank-Walter Steinmeier s Olegom Tiagnybokom nestretol. Hneď prvá fotka, kde sa Oleg láskyplne usmieva na Franka- Waltera, dokazuje, že ide o lož.

O vplyve neonacistických skupín sa svojho času vyjadrila BBC

Neonacistické strany, pred ktorými Európsky parlament demokratické ukrajinské strany varoval, sa stali súčasťou vládnej koalície (4 ministri, vrátane podpredsedu vlády, vedenie Rady národnej bezpečnosti a bezpečnostných zložiek).

Ukrajina predložila zákon, ktorý glorifikuje organizácie OUN a UPA z druhej svetovej vojny a ktoré majú na svedomí do 200 tisíc beštiálne zavraždených ľudí. Tento zákon prezident Porošenko podpísal 16.5.2015.