Zakladateľka Aliancie kvalitných súkromných škôlok, Lucia Gomez, hovorí na TA3 o tom, že kvôli tzv. Jasličkovému zákonu, nebude možné zabezpečiť deťom v jasliach „kontinuálne vzdelávanie“.
Odkedy sú jasle vzdelávacia inštitúcia? Je to odkladáreň detí. Môžete to nazývať eufemizmami od výmyslu sveta. Dieťa do troch rokov nepotrebuje angličtinu.
Dieťa do troch rokov sa nemá učiť ničomu inému iba bezhraničnej láske od matky a otca.
Masívna kampaň, ktorá sprevádza odpor voči tzv. Jasličkovému zákonu ma utvrdzuje v mojom vnútornom pocite, že ide o niečo iné ako o mamičky a deti. Utvrdzuje ma v ňom aj počínanie nášho prezidenta s dušou biznismena, ktorý sa mimoriadne angažuje a zákon už druhýkrát vracia do parlamentu.
Na TA3 v reportáži zaznelo z úst zástupkyne odporcov Jasličkového zákona, majiteľky súkromnej škôlky a zároveň aj zakladateľky Aliancie kvalitných súkromných škôlok, pani Lucie Gomez, že kvôli tomuto zákonu nebude možné zabezpečiť deťom v jasliach „kontinuálne vzdelávanie“.
Poviem pravdu, doteraz som nevedela, že jasle sú vzdelávacia inštitúcia. Vedela by som sa zmieriť so slovným spojením „zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti“, ale „vzdelávanie batoliat“ nejak neviem spracovať.
Dieťa do troch rokov nepotrebuje angličtinu, ani vedieť čítať či počítať. Dieťa do troch rokov potrebuje pre svoj zdravý vývoj iba jednu jedinú vec; a tou je bezhraničná láska od svojich rodičov.
Pomôžem si vyjadreniami pedopsychiatričky D. Štúrovej a detskej lekárky K. Šimovičovej z článku v SME:
„Dieťa do troch rokov je mimoriadne vnímavé, v tomto období sa uňho vyvíjajú vzťahy a väzby a jeho centrálna nervová sústava pracuje takým obrovským tempom, že sa to už neopakuje,“ hovorí Šimovičová. „Za tie roky, čo robím pediatričku, mám takú skúsenosť, že citový prejav dieťaťa sa enormne dobre rozvíja práve v tomto období, ak je dieťa v rodine.“
Štúrová argumentuje: „Ak sa matka predčasne vzďaľuje – priestorovo, časovo alebo emočne, zdravý vývin dieťaťa je potlačený alebo až zablokovaný a má to vážne celoživotné následky.“
Štúrová tvrdí, že jasle deťom spôsobujú emočné problémy. Celý život sú viac choré, lebo majú labilnejšiu nervovú sústavu, poruchy imunity a endokrinných funkcií. Časť z nich má dočasne falošnú sebadôveru, preceňujú svoje schopnosti. Majú menšiu schopnosť vcítiť sa do druhých, sú nespokojnejšie. „Najmenšie o tom nevedia rozprávať, ale reagujú práve na telesnej úrovni: poruchami imunity, chronizáciou ťažkostí. Často sa opakujú aj bežné ochorenia, akoby si symbolicky zariadili, že mama musí s nimi zostať doma.“ Staršie deti majú podľa Štúrovej fóbie a separačnú úzkosť neprimeranú ich veku.“ Koniec citátov z článku.
Ja rozumiem, že sú rodiny, kde finančná situácia donúti rodičov k odkladaniu detí do jaslí.
Vnímam to však tak, že najčastejšie volia jasle pre svoje deti práve rodičia v najbohatších regiónoch, kde nejde o boj o prežitie ale iba o akúsi potrebu zachovania si životného štandardu na ktorý boli rodičia zvyknutí; a to za každú, nota bene, akúkoľvek cenu.
Nedokážem ani pri najlepšej vôli schvaľovať konanie matky, ktorá potrebuje jasle pre dieťa len preto, aby mala čas na posilňovňu a Aupark. Rovnako sa nemôžem stotožniť s dôvodmi sebeckej sebarealizácie matky; a dôvodu, keď absentuje ochota vzdať sa konzumu a pôvodného životného štýlu čo i len na krátku dobu útleho detstva dieťaťa.
Obzvlášť rada mám tento argument mamičiek k odloženiu dieťaťa do jaslí: „Ja už mu/jej nemám čo ponúknuť.“ Milé mamičky, poviem vám tajomstvo. Vy nemusíte vášmu batoľaťu ponúkať nič. Váš novorodenec, či batoľa nepotrebuje a ani nežiada nič, iba vašu prítomnosť a bezhraničnú lásku.
Naša hlava štátu, zdá sa, ide stále v línii toho, čo naznačil svojím brbtom keď (prehovorilo jeho podvedomie a pri rozhovore pre RTVS) povedal, že „ľudské práva nemôžu byť nadradené obchodným záujmom“. V prípade tzv. Jasličkového zákona sa nemôžem ubrániť pocitu, že spolu-bojuje za veľmi úzku skupinu podnikateľov viac, ako za dobro detí.
Vzhľadom na masívnu kampaň sprevádzajúcu odpor voči tomuto zákonu, mám čoraz viac pocit, že tu ide hlavne o lobbing istej skupinky, majiteľov súkromných jaslí – podnikateľov, ktorí našli svoju zlatú baňu a nevedia sa zmieriť s možným oklieštením svojich príjmov.
Aj Jozef Mihál, dnes už bývalý poslanec klubu SaS, sa obával o zisky prevádzkovateľov súkromných jaslí. Jeho slová sú veľavravné, citujem: Ak týchto ľudí (Asociáciu – poznámka autorky článku) na ministerstve doteraz nevypočuli, verím že sa tak stane v najbližších dňoch aby sa odstránili závažné chyby v návrhu zákona. Chyby, ktoré môžu spôsobiť zánik mnohých doterajších súkromných detských jaslí. Koniec citátu. Zdroj:
Podľa údajov z MPSVR ktoré štátny tajomník B. Ondruš predostrel na Výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny koncom roka 2016, až 45% žien, matiek (opravte ma, prosím, ak sa mýlim), ktoré majú deti do veku šiestich rokov, volí napriek pracovným príležitostiam možnosť ostať so svojimi malými deťmi doma.
Zdá sa, že skupina našich zákonodarcov a čelných predstaviteľov sa snaží zapojiť širokú verejnosť do veľmi špecifickej debaty úzkej skupiny podnikateľov a pracovne zaneprázdnených rodičov a urobiť z niečoho okrajového celospoločenskú tému. A ja sa pýtam, prečo?