V Strednej Európe pôvod nevadí, ak príchodzí rešpektujú našu kultúru

Množstvo pozitívnych príkladov úspešnej kariéry dokazuje, že spoločnosť v Strednej Európe je priateľská a otvorená. Jediné, čo ľudia na Slovensku alebo v Česku požadujú je, aby ľudia pracovali, nežiadali pre seba a svoju kultúru, resp. náboženstvo špeciálne nadpráva, aby sa svojim spôsobom života zásadne neodlišovali a nevylučovali zo spoločnosti. Potom je všetko v najlepšom poriadku. A náboženstvo skutočne nikto nerieši.

[sociallocker][/sociallocker]

Na Slovensku je známym menom Ali Assad, ktorý obhájil dizertačnú prácu, zároveň je úspešným podnikateľom. Jeho aktivity nie sú zamerané na presadenie sýrskej kultúry na Slovensku, ale zoznamuje Slovákov s kultúrou svojej rodnej krajiny. Zároveň je predsedom Národného zväzu sýrskych študentov na Slovensku.

Inžinier Jalal Suleyman, kresťan zo Sýrie, pracoval dlhé roky na univerzite, už dávno je slovenským občanom. Dnes je dokonca politicky aktívny, aj keď pre mnohých našich spoluobčanov v ťažko stráviteľnej Komunistickej strane

Portál iDnes zas priniesol dlhý článok o tom, ako sa integrovali ľudia z islamských krajín. Všetky príbehy majú jedno spoločné. Sú to vyštudovaní zdatní profesionáli, nepotrebujú aby ich niekto živil a nenútia okolie aby sa im prispôsobilo. Sú uznávaní a rešpektovaní.

Kardiochirurg Mariwan Majid pochádza z mesta Halabdža v irackom Kurdistane, kde Hussajn zaútočil 16. marca 1988 chemickými zbraňami na vlastné obyvateľstvo. Počas troch hodín zomrelo päť tisíc ľudí a dvanásť tisíc bolo zranených.

Keď sa severná časť Iraku neskôr oslobodila od režimu Saddáma Husajna, Majid získal vďaka humanitárnej organizácii štipendium v Česku. Po peripetiách s presunom cez Turecko sa mu podarilo doraziť v novembri 1992 do Prahy.

Učil sa po česky v jazykovej škole a podal si prihlášku na 1. lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Počas štúdia medicíny spoznal svoju českú manželku. „Potom sme mali rodinu, začal som tu pracovať,“ vysvetlil Majid, prečo sa rozhodol v Česku zostať. Okrem dvojročnej prestávky v USA tu vystriedal už niekoľko pracovísk, tento rok sa presunul z IKEM do vinohradskej nemocnice.

Sýrčan Talal Salloum prišiel do Československa za iných okolností. „Dostal som možnosť tu študovať. Otec robil diplomata na pražskej ambasáde, tak pre to boli dobré podmienky. Navyše v osemnástich rokoch o nás skôr rozhodovali rodičia,“ vysvetlil, prečo išiel v roku 1981 ako osemnásťročný študovať práve do vzdialenej stredoeurópskej krajiny.

Po promócii na Univerzite Karlovej nastúpil do nemocnice v Jihlave, má atestácie z gynekológii a pôrodníctve. „Že chlap ako lekár v arabských alebo moslimských krajín nemôže robiť gynekológa, to je veľký omyl,“ priblížil Salloum, ktorý si tiež vzal za ženu Česku.

Neskôr sa síce vrátil späť do Sýrie, do Česka však stále pravidelne dochádzal, niekedy aj dvakrát do roka. V roku 2013 sa sem vrátil definitívne.

Medzi lekári nerobíme rozdiely„.

Príbehy Majida a Sallouma nie sú ojedinelé. Z údajov Českej lekárskej komory (ČLK) vyplýva, že lekárov pochádzajúcich z väčšinovo moslimských krajín od začiatku tisícročia pribudlo. Kým v roku 2000 tú pracovali len traja (z celkových 623 zahraničných lekárov činili 0,4 percenta), teraz je ich už 65 (2,0 percenta). Podobný počet je tu aj zubárov.

iDnes tvrdí, že o moslimskej menšine sa v Česku šíri veľa prekrútených informácií, fám a emócií. To vraj využíva rad politikov a ďalších verejne známych osobností, ktorí sa snažia voči moslimom rozdúchavať strach. Denník to chce vyvrátiť príbehmi úspešných moslimiv.

V skutočnosti však podľa nuch doktorov z moslimských krajín v tuzemských ordináciách pôsobí výrazne viac, pretože mnohí sa už stali českými občanmi. „Máme viac lekárov, ktorí sa narodili mimo ČR alebo dokonca mimo Európy, ale jedná sa naozaj napríklad o študentov lekárskych fakúlt, ktorí tu absolvovali kompletné štúdium, založili rodinu a získali české štátne občianstvo,“ potvrdil hovorca Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe Filip Brož s tým, že skúsenosť so zahraničnými lekármi má nemocnica veľmi dobrú.

Prácu lekárov z moslimských krajín chvália aj iné zdravotnícke zariadenia. „Celkom je v piatich nemocniciach Krajskej zdravotnej, as, zamestnaných 929 lekárov. Lekárov so štátnou príslušnosťou arabských krajín v našej spoločnosti zamestnávame sedem. Podľa hodnotenia ich nadriadených máme s väčšinou z nich dobré skúsenosti,“ uviedol hovorca Krajskej zdravotnej Ivo Chrástecký.

Stavovské organizácie lekárov upozorňujú, že vyznania svojich členov neriešia. „Evidujeme samozrejme národnosť a krajinu, kde lekár či lekárka vyštudovali lekársku fakultu. Medzi lekármi však nerobíme žiadne rozdiely, podstatné je pre nás len to, aby vedeli česky a mali odborné znalosti aspoň na úrovni absolventov našich lekárskych fakúlt,“ uviedol predseda ČLK Milan Kubek.

Napríklad z Ruska, kde je relatívne veľa moslimov, k nám prišli práve moslimovia. Naopak zo Sýrie máme mnohých kresťanov,“ doplnil prezident Českej stomatologickej komory Roman Šmucler.

Sýrčania v Česku, Česi v Sýrii

Obyvatelia moslimských krajín sem prichádzali v dvoch vlnách. „K prvej, nie príliš početnej, ale pre integráciu moslimov do českej spoločnosti nesmierne významnej, došlo v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Do socialistického Československa vtedy prichádzali stovky študentov zo ‚spriatelených‘ islamských krajín, aby študovali predovšetkým medicínu a technickéodbory,“ načrtol sociológ Daniel Topinka z olomouckej Univerzity Palackého v texte Moslimovia imigranti v Českej republike: etablovanie na verejnosti.

K nám na štúdium medicíny jazdil nemalý počet študentov z moslimských krajín, tak do Prahy, Brna, Hradca Králové, ako aj do Bratislavy. Tam si spomínam, že študovalo napríklad veľa Jemenčanov. Študenti boli prijímaní na rôzne štipendiá, či už od našich inštitúcií, či na základe medzivládnych dohôd. Alebo si štúdium sami platili,“ priblížil pre iDNES.cz expert na oblasť Blízkeho východu Luboš Kropáček.

Študentov medicíny sem podľa neho vábila výborná povesť českej medicíny v arabských, juhoázijských i ďalších moslimských krajinách.

Naši lekári a zdravotníci, napríklad rehabilitačné a rôzne kvalifikované sestry, bývali vždy v týchto krajinách prijímaní s veľkým rešpektom,“ priblížil Kropáček. „Ministerstvá zdravotníctva v oboch častiach federácie mala tieto krajiny medzi sebou rozdelené, napríklad ČR mala v kompetencii severnú Afriku, Slovensko Kuvajt a ďalšie,“ doplnil.

Podľa Topinky sa mnohí študenti z moslimských krajín po ukončení štúdia rozhodli v Československu zostať. „Najčastejším dôvodom zotrvania tu bolo zoznámenie sa na štúdiách a následný sobáš. Aj tu potom pôsobila asimilácia, pretože sa mladí študenti ocitli v prostredí slovenských rodín, ktoré na ne silne pôsobili,“ povedal sociológ iDNES.cz.

Medikov z moslimských krajín v Česku pribúda

Druhá, etnicky pestrejšia, migračné vlna prebieha od roku 1989. Záujem študentov z moslimských krajín o štúdium v Českej republike podľa Kropáčka vzrástol po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.

Vtedy sa na čas prenikavo zhoršili pohľady na Arabov a všeobecne na moslimov v USA a v Británii. Rad tamojších inštitúcií aj občanov zaujali voči nim nevľúdna stanoviská, čo prinútilo bohatú mládež od Zálive hľadať, na čas alebo aj dlhodobo, možnosť štúdia vo vľúdnejšom a kvalitnom študijnom prostredí, aké sme im mohli ponúknuť napríklad u nás,“ vysvetlil arabista.

Okrem toho sa podľa neho zlepšili aj možnosti českých fakúlt poskytovať kvalitnú výučbu v angličtine. „Veľmi dobre pôsobí tiež odporúčania od známych krajanov, ktorí u nás už skôr študovali. Mnohí sa tu oženili a úspešne sa uplatňujú v ČR ako rešpektovaní lekári v širokej škále špecializácií. Aj z našich kúpeľov idú priaznivé referencie,“ dodal.

A nezabúdajme, štúdium u nás vyjde cudzieho študenta stále podstatne lacnejšie než inde v západnom svete. O našej kvalite svedčí aj pôsobenie našich lekárov a zdravotníkov v moslimských krajinách. Sú to previazané vzťahy, zavedené a obojstranne prospešné,“ doplnil.

Najviac študentov z väčšinovo moslimských krajín – 153 – podľa údajov ministerstva školstva študuje na 1. lekárskej fakulte UK, kde tvoria desať percent všetkých cudzincov. Percentuálne najväčšie zastúpenie majú na Lekárskej fakulte v Hradci Králové. Študuje ich tam 112, čo je pätina tamojších zahraničných študentov. Na oboch fakultách ľudí z moslimských krajín od roku 2001 pribudlo.

Aktuálne v Česku pôsobí napríklad Adelia Nasyrová z ruskej Ufy, hlavného mesta prevažne moslimského Baškirska. Najskôr navštevovala jazykový kurz, teraz študuje na Lekárskej fakulte UK v Plzni. Nasyrová sa rozhodla študovať v inej krajine, aby sa mohla oboznámiť s cudzou kultúrou. „Česko som si vybrala, pretože som o ňom veľa počula a čítala. O štátu, ľuďoch,“ uviedla.

Profesionálne som v Česku určite spokojný. Stačí, že môžem robiť gynekológiu, ktorú mám rád. Ale myslím si, že väčšina lekárov z arabských krajín, ktorí v Česku sú, tu sú kvôli rodinným väzbám. Finančná stránka nehrá žiadnu úlohu, pretože ekonomicky by na tom boli v arabských krajinách lepšie,“ vysvetlil Salloum, prečo si vybral život v Česku. V Sýrii podľa neho lekár disponuje ako širším okruhom právomocí, tak väčším rešpektom i platom.

Myslím si, že v Sýrii je pozícia lekára spoločensky aj ekonomicky lepšie. Lekár má väčšiu právomoci, nikto mu do jeho práce nehovorí, žiadny riaditeľ nemocnice ani primár,“ opísal.

Podľa neho českí pacienti často vnímajú lekársku starostlivosť ako samozrejmosť. „Ale to predsa nie je samozrejmé. Hoci ľudia v Sýrii majú štátne zdravotníctvo, k lekárovi a starostlivosť sa stavajú s vďakou. Alebo skôr by som povedal, že je tam ďaleko viac vidieť to poďakovanie a postoj, že zdravie je naozaj to najdrahšie, čo máme,“ vysvetlil


Publikovaný

v

, ,

od