Urza je známy popularizátor úplne slobodnej, resp. čo najslobodnejšej spoločnosti. Mnohé jeho závery sú hodné diskusie a veľmi podnetné pre porovnanie s dnešným stavom. Na Slovensku má svoju pravidelnú rozhlasovú reláciu.
[sociallocker][/sociallocker]
Kým bol Marx len ospevovaný, nechcel som sa k tomu vyjadrovať, lebo nechcem prispievať jeho glorifikácii; sám si (aj na svojich stránkach a podobne) pripomínam narodeniny a deň úmrtia Murray Newton Rothbarda, nie Karla Marxa. Nakoniec však napriek tomu pár slov napíšem; nechcem totiž reagovať na tých, ktorí Marxa glorifikujú, ale na tých, ktorí z neho v reakcii na uvedených robia netvora.
Dejiny ekonomického myslenia sú bohužiaľ pretkané jednou zásadnou vecou – nevedomosťou; čiastočne cielenou, čiastočne mimochodom vznikajúcou. Snáď žiadna iná veda toto nemá, pretože do žiadnej inej vedy sa toľko nepletie politika; v normálnych vedách sa z chýb učíme, kým v ekonómii je obľúbeným koníčkom ich neustále opakovať, pretože sa to zrovna hodí nejakému mocipánovi.
Carl Menger, Principles of Economics (New York, London: New York University Press), str. 120-21.
Karl Marx bol veľmi mizerný ekonóm; de facto všetko, na čom staval, bolo vyvrátené (všeličo už za jeho života alebo neskôr). Smrtiacu ranu jeho teóriám zasadil jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy, Carl Menger, keď roku 1870 prišiel so svojou subjektívnou teóriou hodnoty, ktorá vyvracala Ricardovu nákladovú teóriu hodnoty a kompletne pochovala celé Marxovo ekonomické učenie založené na pracovnej teórii hodnoty. Teória hodnoty je mimochodom jeden z úplne zásadných problémov ekonomickej vedy, s ktorým sa rôznia myslitelia snažili popasovať minimálne stovky rokov (a sláva Mengerovi, že to vyriešil; tomu by sa mali stavať sochy).
Mimochodom si neodpustím ešte vsuvku. Som alergický na tú s odpustením dementnú vetu „komunizmus bol pekná teória, na papieri fungoval, ale prax ukázala, že nie„, ktorú vždy niekto múdro prednesie na nejakej spoločenskej udalosti či v diskusii. Ani hovno! (Ospravedlňujem sa za tie výrazy, avšak toto je fakt do neba volajúce; je to ako povedať, že výroba zlata alchymistami bola na papieri pekná teória, len v praxi zlyhala.) Komunizmus je mizerná a dávno vyvrátená teória stojaca na úplne mylných ekonomických základoch; aj na čisto teoretickej báze bol vyvrátený už dávno predtým, než sa o neho v dvadsiatom storočí niekoľko géniov pokúšalo. Myslitelia rakúskej ekonomickej školy ho vyvrátili už v devätnástom storočí, zatiaľ čo v dvadsiatom predvídali, ako komunizmus dopadne; a ich predpovede sa vyplnili. Je hanebné, že ich dejiny stále ignorujú,
Avšak na druhej strane prišiel Marx s množstvom zaujímavých a prínosných myšlienok na poli sociológie. Mal zaujímavé pohľady na štát, položil mnoho zo základov sociológie ako vedy. Paradoxom je, že hoci bol ten človek mizerný ekonóm, ale celkom dobrý analytik v mnohých iných veciach, ľudstvo si z neho vzalo práve tie ekonomické hlúposti, zatiaľ čo o tom zvyšku nikto ani poriadne nevie.
Ďalej je v určitých kruhoch (bohužiaľ často libertariánskych) v móde na Marxa nadávať, že písal sračky. Zaujímavé je, že keď sa tých ľudí pýtam, či to čítali, typicky zavrtia hlavou. Úprimne …. Marx písal totálne sračky ekonomické, ale inak obsahovalo jeho dielo celú radu zaujímavých myšlienok. K tomu však je potrebné si od neho niečo prečítať (nehovorím to tu ako odporúčanú literatúru, myslím, že je milión lepších vecí na čítanie, ale ak sa chcete k jeho dielu vyjadrovať, bolo by fajn ho poznať).
No a konečne tu často vidím, ako ho ľudia obviňujú za zločiny, ktoré boli spáchané „v jeho mene„. To je podľa môjho názoru absolútny nezmysel. Myšlienky každého jedného z nás by sa totiž dali vziať a v ich mene by sa dalo masovo vraždiť. Keď aj Ježiš, ktorý hlásal lásku, bol nakoniec využívaný ako ospravedlnenie k neľudským masakrám, môže tak byť využitý fakt ktokoľvek. Áno, Marx písal o násilí a triednom boji, takže jeho myšlienky sa k tomu dali využiť ďaleko ľahšie, na druhú stranu každý má právo sa mýliť a každý má právo na názor. Marx nebol Stalin; nebol ani Lenin. Marx bol teoretik (hoci sa nechal uniesť a hlásal aj vyložene zlé veci); možno zlý človek, ale nie masový vrah.
A záver?
Marx sa ako ekonóm škaredo mýlil; jeho oslavy (či dokonca dementný titulok “ You Were Right!“ v New York Times) svedčí o zúfalo nedostatočnom ekonomickom vzdelaní, ktoré je podrývané aj štátnou indoktrináciou, v dôsledku ktorej sa neučí to, čo sa niekomu nehodí.
Z hľadiska ekonómie sa vraciame do stredoveku; je to absurdné. Pracovná teória hodnoty bola definitívne vyvrátená roku 1870, z hľadiska vedy absolútne nie je o čom. Novinári a politici však chcú, aby to bolo inak, takže sa rozhodli tieto vedecké poznatky ignorovať. Je to ako keby sa dnes niekto rozhodol dotovať alchýmiu a výrobu zlata, pretože sa mu to jednoducho hodí. S kritikou rakúskych ekonómov sa nikto poriadne nevyrovnal, žiadny ekonóm ju nevyvrátil, rieši sa jednoducho tak, že ju politici, médiá, novinári a umelci ignorujú. Je to nejaká suchá teória, takže fuck it.
Na druhej strane je však úplne scestné pripisovať Marxovi zodpovednosť za to, čo urobili iní; tí majú krv na rukách. On im nevelil, on nedával rozkazy; on už bol dávno mŕtvy, keď sa to dialo. Napísal nejaké dielo, ktoré sa tým grázlom hodilo, tak ho využili. Keby ho nenapísal, využijú akékoľvek iné. Prvý spor socialisti/kolektivisti a individualisti viedli už Platón s Aristotelom; a od tej doby (a možno aj predtým, len o tom nevieme) je plná história najrôznejších komunistov v rôznej podobe, Marx bol jedným z mnohých takýchto. Áno, mýlil sa a nebol to žiaden dobrák (ba naopak); ale nemá na rukách krv miliónov …
Zdroj: Facebook Urzu