Byť kaviarnikom znie hrdo. Len to bolo v tomto roku trocha smutné
[sociallocker] [/sociallocker]
Ľudia hrdo sa hlásiaci za intelektuálov, tí, ktorí sa nám snažia vsugerovať, že byť na vlastný úkor a vlastnú škodu veľkým Európanom z nás robí lepších ľudí, že vítať migrantov je správna a pre krajinu prospešná vec a že prakticky všetky problémy tohto sveta sa dajú riešiť objatím, musia mať koncom roka 2016 hlavu v smútku.
Musí to byť smutné, mať patent na rozum a samo privlastnené právo rozhodovať, čo je dobré a život sa vám aj tak vyvíja úplne inak. Celý rok prichádzala jedna rana za druhou, posúďte sami:
1.
1. január – Silvester v Kolíne nad Rýnom
Nový rok mal len niekoľko minút, celý svet oslavoval jeho príchod a medzi nimi i zopár tisíc mierumilovných migrantov obohacovalo v Kolíne nad Rýnom nemeckú spoločnosť o stovky prípadov sexuálneho obťažovania. V ďalších desiatich nemeckých mestách sa udialo niečo podobné i keď v menšom rozsahu. Miliónom Nemcov začalo zrazu dochádzať, koho tak nadšene ešte pár mesiacov predtým vítali.
2.
16. január – Ples Spišiakov
Radoslav Procházka, v tom času veľká nádej slovenskej pravice, si hrkol a nechtiac pravdu povedal. Že vraj ľudia si zaslúžia, aby Sieť išla do koalície s Ficom. Medzičasom dostal Procházka, čo si zaslúžil on.
3.
5. marec – Parlamentné voľby
Strana Sloboda a Solidarita sa stala najväčšou opozičnou stranou. Nie slniečkársky Most, ani nádej pravice Sieť, ale kaviarňou nenávidená SaS skončila druhá za Smerom. Hnutie SME RODINA – Boris Kollár predbehlo MOST a KDH bolo zasypané nakoniec mimoparlamentným Hlinom.
4.
5. marec – Kotleba v parlamente
Ďalšia pohroma pre bratislavskú kaviareň, Marián Kotleba sa dostal do parlamentu s celkom slušným výsledkom. Jediné, na čo sa kaviarnici zmohli, je spisovanie smiešnych výziev proti fašizmu. Ako by to čo len trochu pomohlo – Kotleba sa po šiestich mesiacoch teší preferenciám na úrovni 8 až 10 percent.
5.
15. Marec – Dubéci, politický bezdomovec
Martin Dubéci, ktorý vo veku 30 rokov stihol prestriedať SDKÚ-DS, Sieť a MOST, sa stal politickým bezdomovcom. A tak zistil, že je vlastne skvelý bezpečnostný analytik, najmenej do doby, kým sa uprace do ďalšej strany, tentokrát Progresívneho Slovenska.
6.
23. marec – Podpis koaličnej zmluvy
Charakter „rozchodol“ a Most, posledná parlamentná útecha kaviarne, sa hodil Smeru okolo krku, spolu s ním Procházka. To vyvolalo obrovskú frustráciu. Ako sa mohli len tak mýliť. Posledná bašta kaviarenských povaľačov na čele s Martinom Dubécim zradila.
7.
28. marec – Martin Filko, česť jeho pamiatke
Teraz úplne vážne: Jeden z mála ľavičiarov, ktorí to mali v hlave upratané a boli aj dostatočne schopní sa živiť bez politiky, sa utopil. S Martinom som sa síce nepoznal, ale zato som poznal jeho prácu a rešpektoval som ju. Veru táto správa úprimne zamrzela aj mňa.
8.
23. jún – Brexit
Občania Veľkej Británie si dovolili rozhodnúť inak, ako im odporučila Bratislavská kaviareň, ostatní intelektuáli a zvyšný establišment. Menovaní boli tak zaslepení svojou pravdou, až nevideli, že Briti nemajú skutočný dôvod ostať v EÚ. Že nechcú migrantov a keď Juncker asi šesť týždňov pred referendom prišiel s nápadom udeliť pokutu 250 tisíc eur za každého neodobratého migranta, povedali si „stačilo“.
9.
22. august – vyrazenie Martina Poliačika z postu tímlidra strany SaS pre školstvo
Tak neviem, ako to mohli SaSkári Martinovi urobiť. Toľko krásnych inkluzijných plánov mal pripravených a teraz ich nebude môcť realizovať. To akože nebude ani povinné genderové a homosexuálne scitlivovanie na školách? Sodoma, Gomora.
10.
6. november – De Maiziére navrhuje azylové centrá mimo EÚ
Ešte aj nemecký minister vnútra Thomas de Maiziére, priamo z Merkelovej strany CDU, dostal rozum a navrhuje zriadenie azylových centier mimo EÚ, napríklad v Tunisku alebo Egypte. Tým chce vziať motiváciu migrantom riskovať života nebezpečnú cestu cez Stredozemné more a zároveň pripraviť prevádzačov o obrovské zisky. De Maiziérov návrh je totožný s návrhom nenávidenej SaS z roku 2015.
11.
8. november – Donald Trump prezidentom
Rana roka, Trump bol zvolený za prezidenta. Toto si veru mainstream nezaslúžil. Napriek neskutočnému mediálnemu tlaku si Američania nezvolili Hillary. Rozhodol biely, pracujúci, dane platiaci, heterosexuálny muž, ktorý je v Amerike medzičasom najväčším chudákom. Tento pôvodne Sulíkov výrok natoľko rozrušil ľavicového intelektuála Michala Havrana, že ho označil za fašistu (pozri bod 13). Avšak, keď Pietruchová napísala, že v Amerike vyhral „white trash“, to už bolo v poriadku. Cenu najväčšieho srandistu vyhral tento mladý muž.
12.
5. december – Talianske referendum
Taliani odmietli vcelku dobré zmeny, lebo videli možnosť, ako sa zbaviť človeka, ktorý sa im snažil nahovoriť, že prijímať migrantov je super, že doplácať na euro je tiež super a že Brusel je najsamsuper. Nuž, tak teraz budú predčasné voľby a možno bude zvolený Beppe Grillo, ktorý namiesto týchto tvrdení vyhlási referendum o zotrvaní Talianska v EÚ alebo v eurozóne.
13.
16. december – Žaloba na Michala Havrana
Za to, že si Sulík dovolil napísať, prečo si myslí, že za prezidenta bude zvolený Donald Trump, ho Havran označil za „trápnučkého fašistu“. To v prvom rade hovorí o jeho chápaní slobody slova a nízkej sile jeho argumentov. Richarda poznám osobne, aj sme na túto tému prehodili pár slov. Skutočne znesie veľa, čo dokazuje aj fakt, že za osem rokov, čo je v politike, za žiadne výroky proti nemu nikdy nikoho nežaloval, ani nepodával trestné oznámenia. Avšak označiť ho za fašistu len preto, že má iný názor ako Havran, zachádza priďaleko. Havranovi napísal slušný list, v ktorom ho vyzval sa ospravedlniť, žiaľ, ten sa neunúval ani len odpovedať. V poriadku, to v prvom rade hovorí o jeho chápaní slušnosti. Takže podal na neho občiansko-právnu žalobu a žiada ospravedlnenie, ako aj 10 tisíc eur (peniaze Richard nepotrebuje, samozrejme pôjdu na charitu). Ak sa Havran ospravedlní a predmetný status na FB stiahne, stiahne Sulík žalobu.
Milí kaviarnici, rok 2016 bol pre vás skutočne zlý. V priemere čo mesiac, to zlá správa. Možno vám to trochu otvorí oči a zistíte, že občania Slovenska sú na Slovensku viac ako občania iných krajín, že hranice sú naozaj potrebné a že treba viac počúvať, čo ľudia chcú a nie im vnucovať, čo by chcieť mali.
Skúste, prosím, pochopiť, že ten, kto ľuďom načúva, nie je hneď populista, že ten, kto sa snaží brániť záujmy Slovenska, nie je hneď nacionalista, že ten, kto odmieta migrantov, nie je hneď xenofób, že ten kto nevíta cudzincov nie je hneď rasista… (výborný Danišov komentár).
Zapite smútok, zotavte sa a v budúcom roku sa (dúfam) teším na mnoho plodných diskusií.
So želaním úspešného roku 2017 vás všetkých zdraví
Juraj Poláček, šéfredaktor Konzervatívneho výberu
Zdroj: Konzervatívny výber (web archív)