Tlačová agentúra TASR priniesla informáciu, že Ukrajina otvára obdobie stalinizmu a ide odznova vyšetrovať masové deportácie moslimských Tatárov z Krymského polostrova počas druhej svetovej vojny.

Je to informácia pôvodne z portálu Rádia Slobodná Európa, kde sa spomína utrpenie Krymských Tatárov, ktorí boli nútene odsunutí počas druhej svetovej vojny, pričom zahynulo niekoľko desiatok tisíc obyvateľov. V správe sa píše: „Stalin v roku 1944 prikázal odsun tisícov Tatárov z Krymu na Sibír a do strednej Ázie po tom, ako týchto turkickým jazykom hovoriacich moslimov obvinil z kolaborácie s nacistickým Nemeckom.

Problémom celej kauzy je práve samotné obvinenie z kolaborácie, ktoré v čase Veľkej vlasteneckej vojny mali za následok jednoznačné represie. Samotní Tatári však nielen kolaborovali, ale priamo sa zúčastňovali na šialenej genocíde neturkického obyvateľstva. Podľa známeho blogera Sakera poľný maršal  Erich von Manstein napísal: „…väčšina tatárskeho obyvateľstva na Kryme bola voči nám veľmi priateľsky naklonená. Dokonca sme dokázali vytvoriť ozbrojené prápory sebaobrany Tatárov, ktorých úlohou bolo chrániť svoje dediny pred útokmi partizánov, ktorí sa ukrývali v okolitých horách.

Saker ďalej spomína prípady zločinov keď bola zadržaná skupina troch Tatárov, ktorí na nemecký rozkaz popravili v plynových komorách 200 Cigánov, bolo zatknutých 19 tatárskych katov, ktorá popravili technika Červenej armády zajatého Nemcami. Medzi zatknutými bol Osman Setarov, ktorý osobne zastrelil 37 vojakov. Osman Abdureshidov zastrelil 38 vojakov Červenej armády.

Avšak väčšina zločinov bola podľa Sakera spáchaných na civilnom obyvateľstve.  SS prápor krymských Tatárov upálil zaživa 15.000 Rusov, Ukrajincov, Grékov a Arménov – celú populáciu obce Mirnoe.

Počas okupácie Krymu, Nemci a Rumuni zorganizovali 116 táborov smrti, ktorých personál tvorili krymskí Tatári. Organizácia Schuma z nich vytvorila 152. prápor, v ktorom s výnimkou 6 dôstojníkov, boli všetci 320 príslušníci krymskí Tatári. Tábor smrti „Red“ sa stal známy ako krymský Buchenvald. Ľudia boli v tomto tábore smrti popravovaní bez šance sa dostať von.

Za dva roky nemeckej, rumunskej a tatárskej okupácie Krymu, bolo zabitých 90.000 civilistov a viac ako 85000 ľudí bolo zavlečených do Nemecka na nútené práce. Iba asi 2% z týchto ľudí prežili a vrátili sa.

Tatári „pracujúci“ v tábore smrti „Red“ boli „kreatívni“ v spôsoboch, ktorými vraždili ľudí. Topili matky s deťmi v žumpách. Masovo upaľovali ľudí zaživa tak, že ich zviazali ostnatým drôtom, poliali benzínom a zapálili. Stačí porovnať; počas 7 rokov v Buchenvalde bolo zabitých 56,000 osôb. 8000 ročne. V tábore smrti „Red“ za menej ako 2 roky Nemci, Rumuni a Tatári zavraždili 15.000 ľudí. Prevládajúce predstava, že väčšina ľudí zabitých v týchto konkrétnych táboroch smrti boli Židia, je zlá. Väčšina zabitých ľudí boli Rusi.

Prehliadka oddielu krymských Tatárov zaradených do nacistickej armády

Prehliadka oddielu krymských Tatárov zaradených do nacistickej armády

Tých zločinov bolo omnoho viac a hoci dnešní Tatári spomínajú na utrpenie odsunu, účelovo „zabúdajú“ na svoje „zlaté“ roky, keď dostali voľnú ruku na genocídu neturkického obyvateľstva. Vo vyhnanstve nebol nakoniec nikto súdený za vojnové zločiny a populácia Tatárov vzrástla za 40 rokov päťnásobne.

Princíp kolektívnej viny je samozrejme neprípustný. Lenže to platí bezpodmienečne iba v čase mieru. Ak je populácia v genocídnej vojne na strane vrahov, ak jej príslušníci bojujú na strane nepriateľa a vykonávajú beštiálne zločiny, z hľadiska vtedajšej situácie sa odsun dá pochopiť. V čase vojny, keď netatárski obyvatelia dokonca v niektorých prípadoch museli hľadať ochranu pred besnejúci Tatármi u Nemcov, je len ťažko predstaviteľné humánne riešenie situácie podľa dnešných noriem. Naviac, keď to bolo v boľševickom režime, ktorý akosi ľudské práva ignoroval a kde ľudský život neznamenal nič.

Súčasné obviňovanie Ruska z nejakého útlaku je nezmysel. Ukrajina využíva Tatárov ako palicu na Rusov, hoci sa k nim 20 rokov správala krajne macošsky. Dokonca aj uznanie Tatárov za súčasť pôvodného obyvateľstva spravili až potom, ako to urobil Putin. Dnes majú Tatári na Kryme toľko práv, ako nikdy predtým v histórii. Ich jazyk je jedným z troch oficiálnych na Kryme, majú automaticky účasť v miestnej vláde a dostávajú mimoriadne štedrú podporu.

26. februára poskytol šéf Federálnej agentúry pre národnosti (FADH) Igor Barinov rozhovor denníku Izvestia, kde uviedol, že podľa najnovších výskumov návrat na Ukrajinu si praje presne nula respondentov krymských Tatárov. „V odpovedi na otázku:“ Ak by bola možnosť, chceli by ste sa presťahovať na iné miesto Krymu, do inej oblasti Ruska, na Ukrajinu, do inej krajiny?“ 0% respondentov odpovedalo, že by chceli odísť na Ukrajinu, 82 % z nich uviedlo, že by chceli zostať na Kryme, 10% – pre zmenu bydliska na Kryme. Ďalšie 2% sú ochotní sa presťahovať do iného regiónu Ruska,„- povedal úradník. Dodal, že aby sa znížila štatistická chyba a zvýšila úroveň dôvery, ako anketári boli zamestnaní zástupcovia rovnakého etnika a respondenti mali možnosť hovoriť v jazyku krymských Tatárov.

Podľa blogera Dmitra Kovšuna najlepším dôkazom je hlasovanie nohami. 80% všetkých tatárskych odídencov po roku 2014 sa už vrátilo naspäť.

Zaujímavý blog zverejnila Nijara Mametova, ktorá tvrdí, že tzv. lídri krymských Tatárov dnes zastupujú už len politické záujmy svojich chlebodarcov a poskytovateľov grantov. V skutočnosti je ich profesiou vystupovať ako krymskí Tatári. V blogu opisovala osud Tatárky Eminy, ktorá pod ukrajinskou nadvládou bola diskriminovaná za to aká je a naopak, pod ruským režimom si konečne plní svoje sny. O tzv. prenasledovaní, o ktorom sa neustále zmieňujú tzv. lídri Tatárov z Kyjeva, hovorí svojej priateľke Márii, že je to hlúposť. Tvrdí: „Pozri, Máša. Poznáš mňa aj moju rodinu, spolu s Tebou pracujú krymskí Tatári. Na tomto poloostrove žijeme všetci spolu už dlhé roky. My sme krymskí Tatári. A tí, ktorých ukazujú v televízii – sú zradcovia. Oni pracujú ako krymskí Tatári. Ich platia za to, že sú krymskí Tatári. To je – ich profesia.“ Emine nikdy neodpustí samozvaným predstaviteľom Tatárov, že zobrali obyvateľov Krymu za rukojemníkov svojich vlastných politických cieľov. V roku 2015 vyhodili do vzduchu radikáli podporovaní a organizovaní týmito predstaviteľmi elektrické vedenie vedúce na poloostrov z Ukrajiny. V dome, kde Emine bývala bolo na elektriku všetko, vrátane kúrenia. Bola v štvrtom mesiaci tehotenstva. V januárovom chlade bez tepla ochorela na zápal pľúc s komplikáciami na obličkách. Potratila a dieťaťa sa nedočkala.

Názory Krymských Tatárov si môžete vypočuť v originále na videu