„Islam nemôže byť ‚umiernený‘ alebo ‚neumiernený‘. Islam je len jeden“, povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan 9. novembra. „Nedávno sa začalo operovať s pojmom ‚umiernený Islam‘. Ale pôvod tohto konceptu je na Západe … A teraz sa znovu pokúša tento pojem presadzovať. Ale v skutočnosti tým chcú Islam len oslabiť …“

Erdogan chce Islam na Západe posilniť, čo okrem iného robí stavbou tureckých mešít v západných krajinách. Ťažko môže niekoho prekvapiť, že si neželá, aby Západ „Islam oslaboval“. To však v súčasnosti príliš nehrozí. Zakladanie tureckých mešít v Západných krajinách bez veľkého odporu rýchlo pokračuje. Ale naopak, teda stavať kostoly v Turecku, je nemysliteľné.

Erdogan očividne považuje Turkov žijúcich na západe za islamský predvoj. „Áno, integrujte sa do nemeckej spoločnosti, ale neasimilujte sa. Nikto nemá právo nám odopierať našu kultúru a našu identitu“, povedal Erdogan Turkom v Nemecku už v roku 2011. Tento rok poradil Turkom, žijúcim na Západe:

„Bežte žiť do lepších štvrtí. Jazdite tými najlepšími autami. Bývajte v tých najlepších domoch. Majte nie tri, ale päť detí. Pretože vy ste budúcnosťou Európy. To bude tá najlepšia odpoveď na všetky spôsobené krivdy.“

Kontinuálne výstavbou nových mešít a rozširovaním už existujúcich naprieč Európou Erdogan evidentne pracuje na tom, aby moslimovia skutočne boli budúcnosťou kontinentu.

Jedna z Európskych krajín, kde Erdogan podporuje rozšírenie Islamu, je Dánsko. V mestách Roskilde a Holbæk sú tesne pred otvorením dve nové turecké mešity; v minulom roku boli otvorené dve turecké mešity v mestách Fredericia a Aarhus. Aj v roku 2013 sa otvorili dve turecké mešity v Ringsted a Hedehusene; a v meste Køge už existujúca mešita založila kultúrne centrum. V Dánsku je teraz 27 tureckých mešít; 8 z nich expanduje alebo to má v pláne.

Novo dokončenú mešitu s minaretmi v Roskilde vlastní Turecké riaditeľstvo náboženských záležitostí (Turkey ‚s Directorate of Religious Affairs – Diyanet). Minarety boli postavené na želanie druhej a tretej generácie tureckých imigrantov, ktorí chceli, aby „mešita vyzerala náležite“.

„Všeobecným trendom v celej Európe je nielen fyzická expanzia Diyanetu, prostredníctvom výstavby nových mešít, ale vďaka nim aj expanzia náboženská, politická a kultúrna“, povedal profesor SAMI Akgönül zo Štrasburskej univerzity. Analyzoval piatkové kázanie, ktorá Diyanet posiela do mešít v celej Európe; jeho analýza ukazuje, že kázne sú plné politických a nacionalistických posolstiev, ktoré podporujú Erdoganov režim.

Predseda správnej rady mešity Ayasofya v Roskilde, Tuncay Yilmaz, hovorí: „Diyanet nie je politický, to vám môžem sľúbiť. Samozrejme patrí tureckému štátu, ale na vláde je nezávislý.“

To však nie je pravda. Diyanet je agentúra tureckej vlády – a agentúra veľmi aktívna. Burak Bekdil z Gatestone Napísal:

„Pri hlásení pre parlamentné komisiu Diyanet priznal, že prostredníctvom imámov získava spravodajské informácie z 38 krajín o aktivitách nasledovníkov kazateľa Fetullaha Gulena, sídliaceho v Amerike, ktorého turecká vláda obvinila z prípravy puču z 15. júna. Diyanet vyhlásil, že imámovia získavajú spravodajské informácie a podávajú správy z nasledujúcich krajín: Abcházsko, Nemecko, Albánsko, Austrália, Rakúsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Holandsko, Spojené Kráľovstvo, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Japonsko, Čierna hora, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Kosovo, Litva, Macedónsko, Mongolsko, Mauretánia, Nigéria, Nórsko, Poľsko, Rumunsko, Saudská Arábia, Tadžikistan, Tanzánia, Turkménsko a Ukrajina. „

Dánsko však privítalo najnovšie mešitu tureckého štátu s otvorenou náručou. Primátorka Roskilde, Joy Mogensen, ktorá vedela, že mešitu vlastní turecká vláda, sa vo februári 2016 zúčastnila obradu kladenia základného kameňa. Podľa jej slov skutočnosť, že bola na obrad pozvaná spolu s mestským biskupom, znamená, že v mešite sú „dobrí ľudia“ pracujúci pre „integráciu“ – v opačnom prípade by nedovolili, aby sa „kresťanka ako ja a navyše bez šatky“ zúčastnila obradu .

Jeden z takýchto ľudí „pracujúcich pre integráciu“ je predseda správnej rady mešity, Tuncay Yilmaz, ktorý je zároveň členom mestskej rady za Sociálno demokratickú stranu. Náhodou má tiež úzke väzby na radikálnu islamskú organizáciu Milli Görüs, ktorá vlastní cestovnú agentúru, pre ktorú Yilmaz pracuje. Organizuje pre nich výlety do Mekky. „Nie som členom tejto organizácie. Jediné spojenie je, že pracujem pre ich cestovnú agentúru“, hovorí Yilmaz.

Primátorka Roskilde ani mestská rada zjavne nepokladajú Yilmaz väzby za problém. „Ak by sme pozorovali u tejto organizácie čokoľvek podozrivého, porozprávali by sme si s nimi; ale nič podobné sa k nám nedonieslo“, odpovedal na otázku novinárov o Yilmazovom prepojení s Milli Görüs predseda Sociálnych demokratov v Roskilde, Søren Kargaard. Možno, keby sa Kargaard o vyhľadaní nejakých informácií o Milli Görüs pokúsil, zistil by, napríklad, že v správe z roku 2005 v Middle East Quarterly sa píše:

„Nemecká spravodajská služba vnútorných vecí opakovane varovala pred aktivitami Milli Görüs. Vo svojej výročnej správe zoskupenie opisuje ako ‚zahraničnú extrémistickú organizáciu‘. Spravodajská služba tiež hlásila, že ‚hoci Milli Görüs vo svojich verejných vyhláseniach predstiera rešpekt k princípom západnej demokracie, v skutočnosti medzi jej ciele patrí odstránenie svetského vládneho systému v Turecku a jeho nahradenie islamskou republikou a zodpovedajúcim sociálnym systémom … ‚Úrad pre ochranu ústavy v Hessen (Office for the Protection of the Constitution – Landesverfassungsschutz) píše:‘ Hrozbu islamizmu pre Nemecko predstavuje … predovšetkým Milli Görüs a jej pridružené organizácie. Snažia sa rozširovať islamistické názory v medziach zákona a potom presadzovať … pre všetkých moslimov v Nemecku striktnú interpretáciu Koránu a Šaríu. … Ich verejná podpora tolerancie a náboženskej slobody by mala byť vnímaná veľmi opatrne.“

Táto analýza dánskym autoritám zjavne nevadí a v islamizácii svojich miest Turkami očividne nevidia problém. Táto nevedomosť, či predstieraná nevedomosť, potom vedie ľudí, ako je primátorka Roskilde a pán Kargaard, k uvedenému zanedbávaniu povinností.

Koľko mešít ešte bude potrebných, aby sa niečo zmenilo?