Katarský emir al-Tháni vraj daroval svoje osobné lietadlo Turecku. Tento akt vzbudil v krajine obrovský škandál.
[sociallocker][/sociallocker]
Úzky vzťah, ktorý sa rozvinul medzi Katarom a Tureckom počas sýrskej krízy a napätia v Perzskom zálive, nadobudol novú dimenziu. 12. septembra pristál na istanbulskom letisku Sabiha Gokcen Boeing 747-8, ktorý vstúpil do flotily VIP lietadiel prezidenta Recep Tayyip Erdogana.
Lietadlo, ktoré nevybavené stojí odhadom okolo 400 miliónov dolárov, bolo údajne darom pre Erdogana od katarského emira Tamim bin Hamad Al Thaniho. Existuje špekulácia, že Turecko lietadlo kúpilo, keď bolo správa o predaji prvýkrát zverejnená na internetovej stránke pre leteckú dopravu AMAC v Bazileji. Britské noviny predpokladali predaj lietadla za 500 miliónov dolárov.
Opozičná poslankyňa Republikánskej ľudovej strany (CHP) Gamze Taşcıer predniesla v parlamente názor, že za lietadlo bolo zaplatené najmenej 400 miliónov dolárov. Medzitým turecká štátna televízia TRT uviedla, že „emir z Kataru daroval tento špeciálne vybavený Boeing 747-8 kvôli svojej náklonnosti k Erdoganovi„. Avšak trvalo päť dní, kým Erdogan konečne povedal: „Katar predával toto lietadlo asi 500 miliónov dolárov. Zaujalo nás. Keď sa emir z Kataru dopočul o našom záujme, daroval lietadlo Turecku. Povedal, že nebude brať peniaze z Turecka. ‚Dávam to ako dar Turecku,‘ povedal. Toto lietadlo nie je moje, ale patrí tureckému štátu.“
Čo je to za lietadlo?
Ide o najväčšiu verziu Boeingu, ktorú prevádzkuje aj flotila amerického prezidenta. Lenže je tak trochu dovybavená podľa požiadaviek vládcu Kataru, ktorý skutočne s peniazmi nemá žiadny problém.
Čo zato?
Je potrebné odpovedať na dve základné otázky. Po prvé, ak Turecko zaplatilo za lietadlo, prečo vláda vynakladá toľko peňazí na luxusnú položku v čase ťažkej hospodárskej krízy, v čase, keď sa diskutuje o opatreniach na záchranu meny a od ľudí sa požaduje, aby zamenili svoje cudzie meny na turecké líry a keď sú spoločnosti trestané, ak zvyšujú ceny? Erdogan nepotreboval také drahé, prepychové lietadlo; už má k dispozícii 11 lietadiel a 3 vrtuľníky.
Po druhé, ak to bol darček, čo bude cena na oplátku? Navyše taký drahý dar nemá miesto v medzištátnych vzťahoch. Lietadlo má sedem spální s vlastnými kúpeľňami, jedáleň s kapacitou 14 miest, kancelárie, divadlo a malú zdravotnícku kliniku.
Turecko kúpilo v roku 2016 Airbus A-340-5000 určený pre tuniského despotu Zine El Abidine Ben Aliho, rovnako ako A-319 tej istej firmy a dalo ich k dispozícii Erdoganovi.
Príslušníci strany CHP sú odhodlaní udržať túto vec na programe. To rozčuľuje Erdogana a hrozí právnymi postihmi pre tých, ktorí o tejto záležitosti špekulujú.
Zástupkyňa strany CHP Gamze Taşcıer povedala, že kontaktovala predstaviteľa AMAC Aerospace vo Švajčiarsku a potvrdila, že lietadlo bolo predané. Stále však nevedela, či ide o dar alebo predaj, pretože nie je k dispozícii žiadny dokument. Taşcıer povedala, že Turecko teraz hľadá pilotov, ktorí lietajú na lietadle Boeing 747-8, pretože tureckí piloti nelietajú takýmto typom lietadla.
Podľa Gamze Taşcıer všaj ide o predaj.
„Erdogan hovorí, že to bol dar, ale neukázal dokument; Bolo mi povedané, že sme lietadlo kúpili. Platba mohla byť uskutočnená prostredníctvom spoločnosti, ktorá je súčasťou Fondu aktív bohatstva. Neexistujú žiadne oficiálne informácie. Budeme pokračovať, kým sa to nedozvieme. Erdogan nechce, aby sa o tom diskutovalo a snaží sa nás zastaviť. Ale prečo? Ak bola transakcia rutinná a legálna, prečo je prezident rozrušený do tej miery, že nám hrozí právnym konaním? Ak to bol dar, chceme vidieť dokument,“ dodala Tascier.
Taşcıer povedala, že ponechanie lietadla v zostave flotily by bolo ekonomickou záťažou. „Toto lietadlo stojí 400 miliónov dolárov bez vybavenia. S vybavením to bude dvakrát toľko. Navyše údržba lietadla je veľmi drahá. Trump používa podobné lietadlo. S palivom, posádkou a údržbou stojí letová hodina tohto lietadla 200 000 dolárov,“ povedala.
„Keď zoberiete do úvahy, o koľko viac zaplatíme za pohonné hmoty, tieto náklady by mohli ľahko dosiahnuť 300 000 dolárov. Či je lietadlo darom alebo nákupom, bude to záťaž pre krajinu. Podobný dar sme v našej histórii nikdy nemali. Čo dostane Katar za takéto gesto? Počuli sme, že plánujeme predať našu PTT [poštovú službu] alebo [Turkish Airlines] do Kataru. Potom sa musíme spýtať, aké výhody budeme ponúkať Kataru. Takéto konanie nemožno obhájiť.“
Minulý rok sa Turecko stalo štítom pre Katar proti blokáde, ktorú zaviedli Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Ankara sa však cítila zradená, pretože Katar neposkytol pomoc pri výkyvoch v tureckej ekonomike a cítila, že to nie je kompatibilné s priateľstvom. Práve potom Thani – po dlhom stretnutí s Erdoganom – spôsobil rozruch, keď prisľúbil investovať 15 miliárd dolárov do Turecka.
Neexistujú pravidlá a precedensy pre takéto darčeky medzi spojencami a priateľskými krajinami, keď sa v daroch z ruky do ruky predávajú milióny dolárov?
Bývalý turecký diplomat Aydin Selcen povedal, že je bežné vymieňať si dary – najmä v odvetviach obrany. Nikdy sa však nevyskytol prípad lietadla ako súkromný dar.
„Dary podliehajú pravidlám a tradíciám. Toto VIP lietadlo je plnohodnotným škandálom. Nie je to dar. Ak by nebol vystavený [na predaj], ani by to neohlásili. To, čo sme urobili, je správanie sa púštneho kráľovstva. Áno, môžete dať chudobným krajinám autobusy, smetiarske vozidlá, sanitky a požiarne stroje, ale aj VIP lietadlo? Turecko tvrdí, že je veľkým štátom,“ povedal Selcen pre Al-Monitor a dodal: „Prečo dal Katar toto lietadlo [Erdoganovi]? Keď bude niečo chcieť šejk Thani nabudúce, bude Erdogan schopný povedať nie? Vytvorili sme vážny prípad vďačnosti.“
Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré majú prísne pravidlá týkajúce sa darov a darov, Turecko nemá takéto právne predpisy. Tradícia vyžaduje registráciu takých darov, ale Strana spravodlivosti a rozvoja sa ani neobťažuje, aby vysvetlila, odkiaľ pochádzajú dary. Napríklad, v roku 2008 nedošla žiadna odpoveď na ustavičné otázky o hodnotných daroch, ktoré kráľ Saudskej Arábie odovzdal prezidentovi Abdulláhovi Gulovi.
Prehnaná záľuba v daroch lídrom sa stala škandálom takisto počas vlády posledného prezidenta Turguta Ozala. Pri ňom sa táto otázka nakoniec stala témou vtipov. Ale dnes, dokonca aj žartovanie o tom, by mohlo znamenať, že si vás podá prokurátor.