Portál Politico si všimol obrovskú disproporciu medzi rétorikou a politikou Trumpovej administratívy a medzi výrokmi samotného prezidenta vo vzťahu k Rusku.
Politico si však evidentne nevšimol dlhoročnú stratégiu Trumpa. Keď sa chystá zaútočiť, práve vtedy mlčí. V skutočnosti je opis jeho činností dokonale maskovaným priznaním, že Rusko na čele s Putinom je zásadným problémom.
[sociallocker][/sociallocker]
Trump sa nevyjadruje preto, že by cítil náklonnosť k Putinovi. V skutočnosti ho rešpektuje ako jedného z dravcov politickej scény, za akého sa pokladá aj on sám. Ak môže púšťať hromy-blesky na severokórejského vodcu, ktorý pre Ameriku neznamená žiadnu podstatnú hrozbu, správa sa úplne inak voči Putinovi, ktorý môže Ameriku zničiť.
Ohlásenie Putina, že nové ruské zbrane posilňujú ruskú schopnosť odvety, musí pre vojnychtivého a konfrontáciu milujúceho Trumpa znieť ako červené plátno na býka. Práve jeho úplné mlčanie je signálom, že chystá do boja. Čím bude jeho snaha o vytvorenie kľudu väčšia, tým sú prípravy na útok dôkladnejšie.
Nepochopenie Trumpa vyplýva práve z toho, že je človekom z biznisu a nie z politiky. Najväčšou chybou v biznise je vyhrážať sa niekomu dopredu. Úspech môže priniesť len dokonalé plánovanie a potom náhly nečakaný tvrdý a nemilosrdný útok.
Trump sa preslávil práve úspechmi v podnikaní. Bez dravčieho inštinktu by nedokázal vytvoriť svoje realitné impérium
Situácia vo svete je mimoriadne napätá. Ak Trump nejaví známky vyjednávania, potom evidentne chystá veľkú akciu. Zvlášť po oznámení ruských „zázračných zbraní„.
Lenže to, že nemá skúsenosť z politiky ho vystavuje riziku, že zbierku kyjakov, vrátane atómových bude chcieť použiť. Nakoniec, načo je obchodníkovi aktívum v podobe armády, ak podľa poradcov slúži len na výstrahu. Aktívum, ktoré leží ladom je z jeho pohľadu balastom, meniacim sa na pasívum.
Preto je možné, že v Sýrii a na Ukrajine, ale aj možno v Rusku, sa chystá plán na zlikvidovanie ruskej hrozby. S použitím všetkých prostriedkov.
Lebo obchodník Trump si myslí, že je to dobrý nápad
POLITICO: Vo vzťahu k Rusku existujú dvaja Trumpovia
Jeho tím ide tvrdo po Moskve. Prezident nie.
Pokiaľ ide o Rusko, existuje na jednej strane administratíva Donalda Trumpa – a na druhej samotný prezident.
Administratíva Trumpa odsudzuje Rusko za to, že používa nervovovo-paralytickú látku na britskej pôde. Prezident Donald Trump dlho nič nehovorí, potom to nazýva „veľmi smutnou situáciou“.
Administratíva Trumpa tvrdo kritizuje Rusko za bezohľadné zabíjanie v Sýrii. Trump o tom nič nehovorí.
Administratíva Trumpa uvaľuje sankcie na ruských hackerov, ktorí ovplyvňovali voľby v roku 2016. Trump si myslí, že to môže byť Čína alebo „mnoho iných ľudí„.
Administratíva Trumpa odsudzuje Putinovo odhalenie novej generácie ruských jadrových zbraní. Trump zostáva ticho.
Trumpova spravodajská komunita stojí za svojim záverom, že Kremeľ sa snažil pomôcť ku zvoleniu Trumpa v roku 2016. Trump trvá na tom, že Rusi sú v skutočnosti s jeho zvolením nespokojní, pretože je „veľkým zástancom militarizácie„.
Trumpov národný bezpečnostný poradca nazýva dôkazy o ruskom zásahu „nespochybniteľné.“ Trump ho na druhý deň ho na Twitteru karhá.
Administratíva Trumpa tlačí na pritvrdenie americkej obrannej politiky pre medzivoľby 2018. Trump ani nezvolá stretnutie na túto tému.
Administratíva Trumpa uisťuje krajinám NATO, že Amerika ich podporuje proti zastrašovaniu Ruska. Trump sa neustále sťažuje, že musia platiť viac za svoju vlastnú obranu.
Dajte si to všetko dokopy a dostanete najhlbšie narušenie národnej bezpečnosti medzi prezidentom a jeho vlastnými poradcami v histórii. Ide o bizarné odpojenie administratívy, ktorá sa mobilizuje, aby odpovedala na revanšistický útok Vladimíra Putina voči Západu a ich šéfa, ktorý otvorene obdivuje kremeľského vodcu. Trump naviac doteraz nevyvrátil podozrenie, že jeho vzťah s Ruskom nebol nadštandartný. Je to najväčšia záhada americkej politiky: Čo presne znamená láskyplný vzťah Donalda Trumpa s Moskvou?
„Vždy existovala priepasť medzi tým, čo hovorila vláda USA – či už ide o ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, spravodajské služby, ministerstvo financií – vo vzťahu k neustále sa zvyšujúcemu tlaku na ruskú vládu a to, čo povedal prezident,“ konštatovala Heather Conleyová, riaditeľka Európskemu programu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdiá. „Je zrejmé, že medzi agentúrami pri snahe o pokrok vládne nahromadená frustrácia.“
* * *
V posledných týždňoch sa táto frustrácia začala transformovať do čoraz konfrontačnejšieho postoja voči Putinovmu Rusku. Ministerstvo financií v piatok uvalilo sankcie na niekoľko Rusov kvôli zasahovaniu do volieb v roku 2016. Januárová Národno-bezpečnostná stratégia Bieleho domu udrela na Moskvu ako na hrozbu pre globálnu stabilitu a na politickú prekážku, ktorá „napadla americkú moc, vplyv a záujmy„. A krátko nato vydal Pentagon Stratégiu národnej obrany, ktorá vyhlásila, že Rusko „podkopáva medzinárodný poriadok.“
Dňa 1. marca administratíva Trumpa dokonca urobila krok, ktorý vetoval prezident Barack Obama. Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo Kongresu, že má v úmysle predať protitankové rakety za 47 miliónov amerických dolárov na Ukrajinu, aby ich použila proti ruskej agresii. Keď niektorí špičkoví predstavitelia národnej bezpečnosti z prostredia Obamu odporučili podobný krok, Obama túto myšlienku odmietol.
Medzitým sa titulky novín plnia úradníkmi, nemenovanými Trumpom, ktoré do Ruska bijú na niekoľkých frontoch.
Vo štvrtok sa poradca pre národnú bezpečnosť HR McMaster odviazal voči Rusku, keď povedal, že je spoluvinníkom „ukrutností sýrskeho režimu“ a varuje, že „všetky národy musia reagovať tvrdšie, než len jednoducho vydávať silné vyhlásenia„.
V Spojených štátoch zas veľvyslankyňa Nikki Haley odsúdila Kremeľ toľkokrát, že to prestalo byť novinkou. Útočí pri otázkach od Sýrie až po Ukrajinu, vo vzťahu ku ktorej Haley nedávno požadovala „jasné a silné odsúdenie„.
Pokiaľ ide o kybernetické a politické zasahovanie, počas svedeckej výpovede pred Senátom minulý mesiac Mike Rogers, odchádzajúci šéf Národnej bezpečnostnej agentúry a Kybernetického velenia, opätovne potvrdil záver, že Rusko zasiahlo do prezidentských volieb v roku 2016 a varoval, že Putin by mohol „pokračovať s týmito aktivitami„, ak sa nestretne s pevnejšou reakciu USA.
Republikáni vo Výbore pre spravodajské služby v pondelok vyhlásili, že sa Kremeľ nepokúšal v konečnom dôsledku pomôcť Trumpovi v tom aby vyhral voľby. Ruským cieľom bola snaha zasiať chaos. Následne po tom hovorca kancelárie riaditeľa národnej spravodajskej služby povedal, že spravodajská komunita stojí za svojimi zisteniami z októbra 2016.
Nakoniec tu bol aj Rex Tillerson, ktorý minulý rok prevzal funkciu ministra zahraničných vecí so snahou o lepší dialóg s Ruskom. Ale nakoniec, pri konci svojej funkcie niekoľkokrát vystrelil voči Putinovej vláde. V pondelok vyhlásil, že je „pobúrený“ útokom nervovo-paralytickou látkou a varoval v rozlúčkových komentároch, že „znepokojujúce správanie“ Moskvy vyvolalo hlbšiu izoláciu.
Deň po Tillersonovom prepustení jeho úrad vydal aj zdrvujúce vyhlásenie o ruskom „sfalšovanom“ pripojení Krymu. Vo vyhlásení sa deklarovalo, že Rusko „pohŕda medzinárodným poriadkom a ignoruje územnú celistvosť suverénnych národov„.
Je pravda, že Trump sa musel podpísať pod tvrdé politické kroky svojej administratívy. Ale to robí jeho odmietanie kritiky Putina ešte zaujímavejšie.
Prednedávnom sa vyskytli niektoré príznaky pritvrdenia, dokonca aj na strane Trumpa. Tento týždeň dvakrát pri poznámkach k reportérom Trump opakoval obvinenia britskej vlády. Podľa nich Rusko zaútočilo tento mesiac v Londýne na ruského agenta s nervovou látkou. „Nepochybne to vyzerá, že za tým stoja Rusi,“ povedal Trump vo štvrtok v Oválnej pracovni.
Trump sa však pri tejto tému nezdržiaval a nevyjadril nič podobného hnevu, ktorý vyjadrili Tillerson a Haley. Veľvyslankyňa USA v OSN tento týždeň vyzvala na „okamžité konkrétne opatrenia“ voči Moskve a varovala, že ďalší útok Putina by sa mohol uskutočniť v New Yorku.
Pravdepodobne najviac ohlušujúce ticho zo všetkých sa týka Trumpovho mlčania pri Putinovej pozoruhodne agresívnej Správe o stave federácie vo februári. V nej oznámil vývoj nových jadrových zbraní – vrátane takej, ktorá „letí do svojho terča ako meteorit ako ohnivá guľa„. O zbrani tvrdí, že môže preraziť obranu USA. Sprievodné video, ktoré Putin pustil, ukázalo ako jedna zo zbraní zasahuje južnú Floridu, približnej v oblasti, kde sa nachádza Trumpove sídlo Mar-a-Lago.
Conleyová pripomenula Trumpovu reakcia po tom, čo sa severokórejský vodca Kim Jong Un v januári vyhrážal, že by mohol zasiahnuť USA s jadrovými zbraňami. Trump reagoval tak, že napísal naštvaný tweet: „Ja mám tiež mám jadrové tlačidlo, ale je oveľa väčšie a mocnejšie ako jeho.“
V tomto prípade hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí sa posmievala Putinovmu videu, keď ho označila za „gýč„, minister obrany James Mattis hovorí o „sklamaní“ sa pri búchaní do hrude a tlačová tajomníčka Bieleho domu Sarah Sanders ponúkla miernu kritiku zbraní ako „destabilizujúcu„.
Ale viac ako dva týždne po Putinovej hrozbe, Trump verejne nepovedal nič.