Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Irán neplní podmienky jadrovej dohody, uzavretej v roku 2015 jeho predchodcom Barackom Obamom. Neznamená to síce, že Spojené štáty od kľúčovej mierovej dohody s Teheránom okamžite odstúpia, no môže to byť iba prvým krokom, po ktorom bude jadrová dohoda mŕtva. Trump už niekoľkokrát naznačil, že chce túto dohodu zrušiť. To vyvoláva ostrý nesúhlas európskych štátov.
Americký prezident Donald Trump obklopený v Bielom dome svojím bezpečnostným tímom a vojenskými veliteľmi predniesol minulý štvrtok tajomnú vetu: „Viete, čo toto znamená? Možno je to ticho pred búrkou.“
Americké médiá okamžite tieto slová zveličili tým že ich spojili s Iránom. Teherán podľa Trumpa nedodržiava podmienky dohody o kontrole svojho jadrového programu uzavreté pred dvoma rokmi za jeho predchodcu Baracka Obamu.
Dohodu z júla 2015 s Teheránom uzavreli (v takzvanom formáte 5 + 1) vedľa USA všetci ďalší stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN – Británia, Francúzsko, Čína a Rusko. K nim sa pridalo aj Nemecko. Koniec tejto verzie mierovej dohody, označovanej za prelomovú, sa ale podľa amerických médií nezadržateľne blíži.
Donald Trump to podľa denníka Washington Post oznámi tento štvrtok v prejave, venovanom širšej americkej politike voči Iránu.
Trump jadrovú dohodu s Iránom tvrdo kritizoval už ako prezidentský kandidát. Názor nezmenil ani po nástupe do Bieleho domu. Okrem iného ju nazval „najhoršou dohodou, ktorú kedy USA uzatvorili“.
V rámci opatrení, ktoré si v čase schvaľovania dohody presadil americký Kongres, musí prezident USA každých 90 dní potvrdiť, že Irán „plní“ znenie zmluvy.
Trump to od svojho nástupu do úradu už dvakrát urobil. Pri druhej príležitosti však avizoval, že to bolo naposledy.
Teraz svoje predsavzatia plní.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEC) pritom Irán podmienky dohody dodržuje. Trump ale tvrdí, že krajina porušuje „ducha dohody“. Upozorňuje na iránske raketové testy, na podporu militantných a teroristických skupín na Blízkom východe aj na jeho intervenciu v sýrskej vojne na podporu režimu Assadom.
Trumpovo rozhodnutie nepodpísať súhlas s iránskym dodržiavaním dohody pritom ale neznamená, že by USA dohodu okamžite jednostranne vypovedali.
Americký Kongres bude mať 60 dní na to, aby rozhodol, či na Irán opätovne zavedú sankcie, ktoré boli po uzavretí dohody uvoľnené.
Ak by sa tak stalo, znamenalo by to s najväčšou pravdepodobnosťou, že Irán zareaguje rovnako. Potom by dohoda bola mŕtva.
Už teraz je úplne zrejmé, že Trumpov postoj proti nemu stavia európskych partnerov Spojených štátov. Spor o dohodu môže viesť k hlbokému transatlantickému rozkolu medzi USA a Európskou úniou.To už ostatne naznačili vyjadrenia diplomatov.
„Ďalšie americký postup v tejto otázke bude mať dôsledky pre vierohodnosť správania USA v iných situáciách, ako je napríklad situácia so Severnou Kóreou,“ povedal David O’Sullivan, veľvyslanec EÚ vo Washingtone.
Pre Nemecko, ako vyhlásil veľvyslanec v USA Peter Wittig, je zachovanie dohody s Iránom vecou „vysokej priority národnej bezpečnosti“.
Francúzsky veľvyslanec v USA Gérard Araud potom upozornil, že prípadný krach dohody s Iránom by poškodil európskych výrobcov a banky, ktorí po uvoľnení sankcií začali v Iráne znovu podnikať a investovať.
„Chcel by som našich amerických priateľov upozorniť, že keď sme začali uplatňovať pôvodné sankcie, Spojené štáty s Iránom v zásade vôbec neobchodovali,“ dodal veľvyslanec Araud.
Priamo z Európy sa minulý piatok už ozvala kancelária šéfky diplomacie EÚ Federica Mogherini.
Jej hovorca odkázal, že by mali dohodu s Iránom rešpektovať všetky zúčastnené strany a žiadne nové rokovania, ktoré by menili podmienky zmluvy, neprichádzajú do úvahy.
Hrozba možného obnovenia amerických sankcií voči Iránu by podľa tohto kalkulu, ktorý zdieľajú aj odporcovia súčasnej dohody v Kongrese, mala Teherán primäť k novým rokovaniam.
Irán však takúto možnosť, okrem iného ústami prezidenta Hasana Rúháního, opakovane vylúčil.
Názor na dohodu s Iránom nie je jednotný ani vnútri Trumpovho bezpečnostného tímu. Americký minister obrany James Mattis k nej má podobne ako prezident vážne výhrady.
Na rozdiel od Trumpa si ale myslí, že v americkom bezpečnostnom záujme je, aby dohoda zostala v platnosti.
V tomto zmysle sa vyjadril aj náčelník generálneho štábu Joseph F. Dunford a tiež minister zahraničia Rex Tillerson.
Donald Trump ale zrejme už ani nemôže uhnúť zo svojej pozície, kedy dohodu pred celým svetom tvrdo napádal.
„Pre USA je jadrová dohoda zahanbujúca,“ vyhlásil na konci septembra vo svojom prejave k Valnému zhromaždeniu OSN. (VIDEO 2)
Neprijateľný je podľa neho tiež termín vypršania dohody v roku 2025. Čo vraj znamená, že Irán by sa potom mohol beztrestne vrátiť k vojenskému jadrovému programu.
Tieto argumenty nadväzujú na kritiku, ktorá sa v USA zdvihla medzi konzervatívnymi republikánmi a na ňu naviazaných analytikov a komentátorov už v rokoch 2014 a 2015, kedy Barack Obama dohodu dojednával.
Zo strany obhajcov dohody potom však tiež znejú – vtedy aj dnes – rovnaké argumenty.
Zmluva podľa nich úplne zámerne rieši len iránsky jadrový program, pretože celú politiku Teheránu na Blízkom východe by nikdy žiadnou zmluvou ošetriť nešlo.
A za druhé, jadrová dohoda dosiahla maximum možného. Ďalšie sankcie a nátlak, čo propagovali kritici súčasnej zmluvy, by neviedli k lepšiemu výsledku. Ale naopak k tomu, že Teherán by sa zatvrdil a prestal konať.