Ruská armáda prišla pred troma rokmi na pomoc sýrskej vláde. Za ten čas pomohla oslobodiť miestnej armáde väčšinu Sýrie. Do krajiny sa vracia život.
[sociallocker][/sociallocker]
30. septembra 2015 sa svet zmenil. Prvýkrát od doby studenej vojny prišla nejaká armáda na pomoc krajine klesajúcej pod náporom teroristov. Sýrska vláda oficiálne požiadala o pomoc ruskú vládu. V tom čase bolo pod kontrolou teroristov rôzneho druhu 74% celého územia Sýrie.
Rusko neposlalo žiadny veľký kontingent. To s čím prispelo, bol jeden posilnený zmiešaný letecký pluk. Avšak za touto jednotkou stála celá mohutná sila a logistika Ruskej federácie. Aj preto sa voči Rusom na priamu akciu nik neodvážil.
Niekoľko incidentov, ktoré viedli k smrti jednotlivcov boli buď nešťastnými nehodami, alebo stratou v boji, prípadne ako pri zostrelení lietadla IL-20, či stíhačky SU-24 pokusom o destabilizáciu ruskej pozícice.
Misia ruskej armády sa aj podľa hodnotenia zahraničných médií javí ako mimoriadny úspech. Rusko v podstate len za peniaze z výcviku dokázalo odraziť útok džihádistov a pomohlo sformovať vládne jednotky do stavu, keď absolútna väčšina obývaných oblastí zostala pod kontrolou Damasku.
Rusi zároveň dokázali zvládnuť náročnú logistiku. Tri roky bojov znamenalo tri roky nepretržitých lodných a leteckých transportov. To je úloha, ktorú je veľmi ťažké úspešne realizovať – zvlášť v podmienkach studenej vojny a sankcií voči Rusku.
Porovnajte stav roku 2015
a stav v roku 2018
Čo dodať?
Hoci zahraničné médiá rekapitulujú tri roky ruskej účasti ako tri roky vraždenia civilného obyvateľstva a najnovšie aj chemických útokov, názory sýrskych občanov sú odlišné.
Podľa obyvateľov Sýrie sú Rusi jedinou krajinou, ktorá bola ochotná a schopná sa postaviť spojenej sile armád NATO a nimi platených teroristov. Keby nebolo Rusov, dnes by nepremávali pravidelne autobusy do Aleppa bez rizika bojov, naviac už nie po vidieckych cestách ako v minulosti. V Damasku by ľudia netancovali, neotvárali by sa medzinárodné výstavy, nevracali by sa do krajiny ľudia, neobnovovali by sa domy, cesty, závody.
Krajina síce stála ostáva klasickou blízkovýchodnou skorumpovanou autokraciou, reálna popularita prezidenta Bashara al-Assada však dosahuje obrovskú úroveň.
Keby nebolo ruského zásahu v Sýrii, ľudia v Aleppe by si neužívali bezstarostné chvíle šťastia
Keby vyhrali džihádisti, ktorí plánovali zem dostať pod kontrolu islamského fundamentalizmu, znamenalo by to návrat do stredoveku. Boli by vyvraždení všetci nemoslimovia, rovnako ako aj rôzne odchýlky od „pravého islamu. Boli by popravení homosexuáli, ženy by boli zabalené do čiernych vriec. Zábery z pobrežia, kde sa ľudia radujú zo života, by ostali len hmlistou spomienkou.
https://twitter.com/sahouraxo/status/1045437657407528960?s=09
A čo Rusi?
Ruská armáda nemá nič spoločné s bývalou cárskou, resp. sovietskou armádou. V tom období sa spoliehali velitelia na heslo „kvantita sa stáva kvalitou„. Sovietski vojvodcovia boli známi svojou tvrdosťou a s masívnymi stratami sa plánovalo ako s normálnou vecou.
To, čo dnes v Sýrii vidíme, je iný pohľad. Dnes ide o profesionálny, špičkovo vybavený, vycvičený a vyladený vojnový stroj.
Väčšina ruského zariadenia sa mimoriadne osvedčila a vylepšenia, ktoré na základe bojových skúseností ruský vojenský priemysel dosiahol, pomáhajú získavať nových zákazníkov. Môžeme si myslieť o humánnosti tohto obchodu čokoľvek, faktom je, že vždy zabíjajú ľudia a nie zbrane. Rusko je v súčasnosti druhý najväčší exportér zbraní na svete a rad objednávok z mnohých krajín sveta je dôkazom, že vojaci ruským hračkám dôverujú.