Český poslanec v Európskom parlamente je tvrdým kritikom Istanbulského dohovoru. Jeho blog jasne dokumentuje nielen jeho zbytočnosť, ale hlavne „novinky,“ ktoré väčšinu spoločnosti rozhodne nepotešia

Úrad vlády potvrdil 100% právnu nadbytočnosť Istanbulského dohovoru, napriek tomu sa ju rozhodol Andrej Babiš ratifikovať. Prečo ratifikovať zmluvu obsahujúcu násilie na ženách objavujúce sa v moslimských krajinách, je mi záhadou …

Istanbulský dohovor

Twitter Andreja Babiša foto: Marek Prchal

V súvislosti s blížiacim sa dátumom prerokovania ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní a boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, skôr známy ako Istanbulský dohovor, čoraz častejšie počúvam, že keď už nám to „EÚ nadiktovala„, musíme ho prijať, hoci k nemu existujú oprávnené výhrady a napríklad pre Českú republiku Úrad vlády potvrdil 100% právnu nadbytočnosť, pretože všetky požadované zákony už máme. EÚ ale nič nenadiktovala.

Tak predovšetkým je potrebné povedať, že zmluvu napriek veľkému odporu ľudovcov ČR podpísala a sama sa tak priamo zaviazala aj k následnej ratifikácii. A ako už je priamo v názve, Dohovor pochádza od Rady Európy , čo je medzivládna organizácia principiálne podobná skôr OSN. Združuje 47 krajín vrátane napríklad Turecka alebo Ruska. Dohovor od Rady Európy môžeme bez akýchkoľvek následkov odmietnuť.

Aby sa tak nestávalo, predkladá Rada Európy svoje návrhy aj Európskemu parlamentu, aby získali väčšiu legitimitu. Podobne sa tak stalo v roku 2016, kedy bol predložený Istanbulský dohovor. A v Európskom parlamente sme ho drvivou väčšinou hlasov odmietli ( 80% proti , zdržalo sa len 1% europoslancov) ako nezmyselný a príliš zameraný na podporu rodovej ideológie, čo by ženám v konečnom dôsledku príliš nepomohlo a silno by to znevýhodnilo mužov, ktorých sa stalking a ďalšie formy domáceho násilia týkajú tiež, hoci nespochybňujem, že v menšej miere.

Argumentom európskych ľudovcov k odmietnutiu bolo tiež to, že vieme, ako fungujú medzinárodné zmluvy. Akonáhle sa ratifikujú, je prakticky nemožné od nich odstúpiť, a zvlášť vyviazanie sa z ľudskoprávnej zmluvy by pre krajinu bola mierne povedané diplomatická samovražda. Každá podobná zmluva potom slúži ako podklad pre vznik ďalších zmlúv, kedy sa tie nasledujúce odmietajú o poznanie horšie, pretože už sa predsa raz súhlasilo.

[pozn.editora: Agenda 2030 je pre našu vláda záväzná. Preto je Marákešská deklarácia podporujúca legálny prísun migrantov vychádzajúca z Agendy 2030 záväzná tiež]

A to je, prečo chápem prísľub Andreja Babiša rodovým neziskovkám ako úplne nepremyslený. Niet ale divu, keď pri všetkých svojich čistkách nepohodlných ľudí necháva v Rade vlády pre rovnosť na pozícii podpredsedníčky Janu Smiggles Kavkovú, ktorá je predsedníčkou Českej ženskej loby . Podobné postavenie a funkcia je snom každého lobistu.

Istanbulská zmluva sa týka predovšetkým násilia v moslimských krajinách

Nádherne nadbytočnosť celého dohovoru vystihla jeho zástankyňa, právnička neziskovej organizácie proFem Veronika Ježková, na portáli kresťanského Rádia Proglas , kam tému dokázala protlačiť ako „komentár týždňa„.

Dohovor podľa nej: „… zavádza súbor prelomových definícií trestných činov, napríklad mrzačenie ženských genitálií, vynútený sobáš, nebezpečné prenasledovanie (stalking), vynútený potrat a vynútená sterilizácia. To znamená, že štáty budú povinné do svojich právnych systémov zabudovať závažné prečiny, ktoré tam predtým neexistovali.

  • Fyzické týranie;
  • Psychické týranie;
  • Nebezpečné prenasledovanie (stalking);
  • Sexuálne násilie vrátane znásilnenia;
  • Sexuálne obťažovanie;
  • Vynútený sobáš;
  • Mrzačenie ženských genitálií;
  • Vynútený potrat a vynútená sterilizácia.

Lenže všetky tieto skutky sú už v Česku dávno trestné. Vynútené sobáše alebo mrzačenie ženských genitálií je navyše problém predovšetkým v moslimských krajinách. Preto je nutné sa pýtať, prečo by takúto zmluvu mala Česká republika ratifikovať? Proste ukazuje sa ako nadbytočná a vyzerá to, že tu reálne Istanbulský dohovor nikto nečítal …

Hodnotenie krajín expertnou skupinou GREVIO potvrdzuje, že ide hlavne o gender

Zástancovia Dohovoru tvrdia, že ako kritici s tým genderom preháňame, vôbec to o ňom nie je, je to len o domácom násilí a slovo gender tam je „možno raz„. Spočítali sme to, priamo v Dohovore je 20x (v pôvodnej anglickej verzii dokonca 25x) a z tohto pohľadu je zarážajúce aj článok 6 – Politika citlivá ku genderovým problémom: „Strany sa zaviažu, že pri implementácii a vyhodnocovaní vplyvu ustanovení tohto Dohovoru budú zohľadňovať genderová hľadisko a že budú presadzovať a aktívne napĺňať politiku rovnosti a deľby právomocí medzi ženami a mužmi. “

Nemá ale zmysel hádať sa nad textom Dohovoru, keď už máme k dispozícii prvé hodnotenie krajín expertnou skupinou GREVIO, ktorá kontroluje, ako reálne krajiny všetko dodržiavajú a čo od nich chce, aby napravili. A prax hovoria jasne, gender je v hodnoteniach jedným z najdôležitejších aspektov.

GREVIO by mala byť rodovo vyvážená skupina, ide však o 10 žien , ktoré napríklad Dánsku vyčítali, že problematiku domáceho násilia rieši príliš neutrálne a musia viac zohľadňovať genderové hľadisko. V Rakúsku zase pochválila niektoré genderovo citlivé učebnice a príručky už pre materské školy, mali by byť však povinné a používané vo všetkých škôlkach. Obe krajiny tiež dostali pokyn vyčleniť viac finančných prostriedkov pre ženské neziskovky. Majú 3 roky na nápravu.

Toto sú pre mňa jasné dôkazy toho, že máme s kritikou pravdu a výklad Dohovoru je v reáli ešte dynamickejší, než sme sa obávali. Riešiť domáce násilie a násilie na ženách je rozhodne dôležité a potrebné, ale konkrétne v Českej republike by som sa skôr sústredil na vymáhateľnosť práva než na ratifikáciu práve Istanbulského dohovoru a následnú povinnosť plniť genderové priania desiatich žien.

Pekný deň a veselú myseľ!

Zdroj: Blog Tomáše Zdechovského