Na českých univerzitách bezplatne študuje vyše 22-tisíc Slovákov. Aj keď občas počujú, že len zaberajú miesto tuzemskej omladine, v skutočnosti z ich pobytu ťaží česká ekonomika aj celá spoločnosť. Do tunajších škôl totiž mieria spravidla tí najlepší slovenskí maturanti. Spoplatnenia štúdia sa obávať nemusia.
Určite mi zabral miesto nejaký Slovák, môže napadnúť neúspešnému uchádzačovi, ktorý sa nedostal na vysnívaný študijný odbor. Niektorým Brňanom potom slovenskí študenti pre zmenu „zaberajú miesto“ na parkovanie. Autá so slovenskými ešpézetkami sa v študentských štvrtiach nepohnú z miesta niekedy aj dlhé dni.
„Býva tak plno, že od miesta, kde zaparkujem, to mám domov dvadsať minút pešo. Ťažko to môže vyzerať inak, keď sa do dvojizbového bytu vtlačí aj šesť študentov a mnohí z nich prichádzajú autom,“ potvrdzuje Ondrej, ktorý žije v širšom centre Brna v blízkosti ulice Úvoz, v ktorej okolí stojí hneď niekoľko fakúlt.
Na českých štátnych vysokých školách teraz študuje šesťkrát viac Slovákov ako pred sedemnástimi rokmi. Študijné programy v češtine ich vtedy navštevovalo niečo cez 3 700, v súčasnosti sa u nás na budúce povolanie pripravuje vyše 22-tisíc susedov, čo je viac ako polovica všetkých zahraničných študentov.
Fakt, že Slováci dokážu študovať v češtine a štúdium tým pádom majú zdarma, dráždi aj niektorých politikov. Čas od času sa preto objavia návrhy na spoplatnenie ich štúdia – v poslednom čase opakovane zaznievali z úst predstaviteľov strany SPD. Tá by chcela spoplatniť vysoké školy pre všetkých cudzincov, vrátane Slovákov, Česi by potom podľa jej programu zostali školného ušetrení.
Takéto plány sú však v rozpore s európskou legislatívou. Podľa nej majú všetci občania EÚ v otázkach štúdia na vysokých školách rovnaké práva ako občania štátu, kde škola sídli.
„Opatrenie by sa preto buď muselo vzťahovať aj na domácich študentov, alebo iba na cudzincov z krajín mimo EÚ,“ objasnila Karolína Gondková, riaditeľka odboru vysokých škôl na ministerstve školstva.
Univerzity nemôžu o školnom rozhodnúť samy
O tom, že by spoplatnenie štúdia v češtine cudzincom mohlo byť pre české školstvo prínosom, pochybuje vedenie Karlovej univerzity, kde sa cudzincov vzdeláva najviac, a síce vyše osem tisíc. Vybrané poplatky by podľa vyjadrenia univerzity zrejme nevykompenzovali celkový úbytok študentov.
„Predpokladáme skôr, že by toto opatrenie záujemcov odradilo a odrádzalo,“ povedal hovorca univerzity Václav Hájek. Programy v češtine študuje naprieč univerzitou najviac cudzincov na 1. lekárskej fakulte.
Od ktorých skupín budú školné chcieť, si vysoké školy samy určiť nemôžu, majú iba právomoc vyberať poplatky za prekročenie doby štúdia a za štúdium v cudzom jazyku.
„Ak bude Čech chcieť študovať v angličtine, štúdium si tiež musí zaplatiť,“ priblížila Tereza Fojtová, hovorkyňa Masarykovej univerzity, kde študuje približne šesť tisíc cudzincov.
Študenti Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity pred časom spočítali, že cudzinec študujúci v češtine Českú republiku ročne príde na 67 až 79-tisíc korún (2 500 – 3 000 eur). Českej ekonomike potom za rovnakú dobu podľa ich prepočtov jednotlivec vynesie medzi 81 až 220-tisícmi (4 000- 9 000 eur), ak počítame nielen všetku útratu, ale napríklad aj dane z brigád. Slovenskí študenti tak Česku ročne prinesú okolo 650 miliónov korún (25 miliónov eur).
Analytici spoločnosti Scio, ktorá organizuje v Česku i na Slovensku porovnávacie skúšky, navyše na základe plošného testovania slovenských stredoškolákov zistili, že v Česku chcú študovať skutočne tí najlepší z nich. Najväčší záujem majú o štúdium ekonómie a manažmentu, medicíny, farmácie a o technické odbory a IT.
„Ukazuje sa, že o štúdium v Česku majú záujem tí absolútne najlepší maturanti. Vysávame slovenské mozgy, Slováci sú v tomto ohľade vlastne chudáci,“ myslí si riaditeľ Strediska vzdelávacej politiky Jan Koucký.
Podľa dát strediska navyše v tuzemsku po získaní diplomu zostane necelá polovica Slovákov pracovať, menšia polovica sa vracia domov a asi desatina hľadá šťastie v cudzine.
Česi sa na Slovensko nehrnú
Počet Čechov študujúcich v zahraničí sa oproti polovici minulej dekády zvýšil zo zhruba 6-tisíc na viac ako dvojnásobok, čo je 3,5 percenta všetkých českých vysokoškolákov. Zo Slovenska narozdiel od toho uteká do cudziny 15 percent všetkých bystrých mladých hláv, a to najmä práve k nám do Česka.
Kým Slovákov sú na tunajších univerzitách desaťtisíce, Česi sa za štúdiom na Slovensko zase toľko nehrnú. Mieria tam však podstatne častejšie ako v polovici minulej dekády, keď ich dochádzala asi päťstovka. Dnes je to podľa Kouckého až desaťnásobok.
Podľa dát ministerstva školstva bezplatné vysokoškolské vzdelanie poskytuje svojim občanom a tým pádom aj občanom iných krajín EÚ niekoľko európskych štátov, napríklad Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Grécko či Poľsko. Najmä prvá menovaná krajina však pre Čechov postupne prestáva byť zaujímavá.
„Ešte pred desiatimi rokmi bolo Nemecko s 2,5 tisíckami českých študentov zďaleka najvýznamnejšia destinácia, teraz je ich tam menej ako 1,5 tisíc,“ podotkol Koucký.
Dodal, že vývoj dát o počte zahraničných študentov v Česku svedčí o zvyšujúcej sa kvalite českých vysokých škôl. V roku 2013 ich pomer ku všetkým študujúcim Čechom prvýkrát prekročil hranicu desiatich percent.
„Pozitívnym javom (bezplatného štúdia cudzincov v češtine) je aj skutočnosť, že sa na Karlovu univerzitu vracajú študovať aj deti rodičov s českými koreňmi, ktorí žijú už desiatky rokov v zahraničí a mnohokrát už majú inú národnosť,“ vyzdvihol hovorca univerzity Václav Hájek.