Nemecký mesačník Tichys Einblick vydal komentár k pripravovanému dokumentu OSN o migrácii. Podľa neho bude mať pristúpenie Nemecka k Dohode OSN o migrácii závažné dôsledky. A okrem toho komentuje aj úlohu Svetového ekonomického fóra, ktoré dohodu presadzuje ako zdroj lacnej pracovnej sily pre nadnárodné korporácie.
[sociallocker][/sociallocker]
Nemecko sa prijatím „Globálnej dohody o bezpečnej, usporiadanej a regulárnej migrácii“ zaväzuje k podpore medzinárodných migračných procesov. Táto dohoda vychádza okrem iného z intenzívneho lobovania medzinárodných veľkých koncernov združených vo Svetovom ekonomickom fóre, ktoré považujú vysoko mobilnú pracovnú silu za veľmi užitočnú vec.
Pred týždňom sa v New Yorku takmer všetky členské štáty VZ OSN vrátane Nemecka zhodli na prijatí dohody o migrácii pod názvom „Global Compact for Safe, Orderly and Regular Migration“ označovanej krátko Global Compact for Migration. Tento dokument má byť oficiálne podpísaný v decembri tohto roka. Odmietli ho len USA a Maďarsko.
Ide o podporu migrácie
Ide o podporu migrácie, ale málokto si to všimol. Lebo nemeckojazyčné médiá až k inak svedomitým novinám ako sú Neue Zürcher Zeitung (NZZ) – informovali vždy na základe veľmi kusých agentúrnych správ. A tieto agentúry poslušne opakovali len to, čo bolo k tejto dohode oficiálne zverejnené. Podľa tejto interpretácie ide o to, aby migračné prúdy, ktoré tu aj tak existujú, boli lepšie usmerňované.
Citát z NZZ: „Migrácia je skutočnosťou,“ povedal predseda Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák. „Ale my sme zatiaľ nemali žiadny nástroj, aby sme tento proces riadili a usmerňovali„.
Ani slovo o podpore migrácie. Takže žiadny dôvod na vzrušenie.
Spiegel online uvádza: „Osobitná zástupkyňa pre otázky migrácie Louise Arbour varovala, že „chaotické a nebezpečne vykorisťovateľské aspekty“ migrácie sa nesmú stať normálnosťou. Predtým sa pochvalne vyjadrila, že „rozhovory, ktoré trvali 18 mesiacov, prebehli aj napriek negatívnym a zlomyseľným chybným hodnoteniam migrantov dobre.„
Ani tu nezaznelo jediné slovo o podpore migrácie.
Pozrime sa teda sami na rozvláčnu zmluvu. V nej nejde výslovne o utečencov a o azyl (o týchto záležitostiach existuje vhodná dohoda), ale o inak motivovaných migračných pohyboch. Nájdeme tam vety, možno nie úplne presne preložené mnou samotným, ako:
„Uznávame, že migrácia je zdrojom blahobytu, inovácie a trvalého rozvoja v našom globalizovanom svete. …. Našim občanom musíme dať k dispozícii objektívne, z faktov vychádzajúce a jasné informácie o užitočnosti migrácie, aby sme bojovali proti zavádzajúcim interpretáciám, ktoré produkujú negatívne postoje k migrantom.„
Ide teda o pro-migračnú propagandu, mohol by si myslieť prehnane kritický čitateľ. Ale to bol príliš predčasný záver. Lebo nie síce v dohode samotnej, napriek tomu ale v správe generálneho tajomníka OSN, z ktorej táto dohoda vychádza, sa o tom, že tieto starosti treba brať vážne, hovorí.
„Musíme dať najavo rešpekt, čo sa týka strachu skupín spoločnosti, ktoré sa obávajú, že sa ocitnú na strane tých, ktorí na migráciu doplatia. Aj keď existujú silné dôkazy, že migranti prinášajú veľký prospech tak krajinám, do ktorých sa sťahujú, tak krajinám svojho pôvodu, nemôžeme prehliadať pocity a starosti našich obyvateľov. Spoločenské skupiny, ktoré trpia nerovným postavením a nedostatkom, robia často za túto situáciu zodpovednými práve migrantov. Je síce nutné vysvetľovať prečo je to omyl, ale je dôležité zaoberať sa skutočnými príčinami týchto problémov, aby migrácia fungovala pre všetkých.„
Brať starosti vážne a potom diskreditovať
Brať vážne teda znamená: Ak si niekto myslí, že mu migrácia spôsobuje problémy, potom sa mu musí vysvetliť, že sa mýli. A právom môžeme tvrdiť, že ide o čistú propagandu. Lebo spomenutá dohoda ponecháva ľuďom len dve alternatívy. Buď budú veriť, že migrácia prospieva všetkým, alebo majú ku všetkému cudziemu nepriateľský vzťah alebo sú priamo rasisti. Nejakú tretiu alternatívu ani zmienená správa generálneho tajomníka OSN neponúka. Píše sa v nej:
„Musíme vziať bohužiaľ na vedomie, že v súčasnosti sú voči cudzincom nepriateľsky ladené názory veľmi rozšírené. Nesmieme pripustiť, aby tieto postoje negatívne ovplyvňovali celú našu agendu. Dosiahnutie pokroku pri riešení reálnych výziev vyplývajúcich z migrácie tiež vyžaduje, aby sme potierali rôzne poplašné správy, ktoré sa týkajú údajne negatívnych dopadov migrácie. Politickí lídri musia prevziať zodpovednosť za preformátovanie národného diskurzu k tejto otázke.„
V zmluve o migrácii to nájdeme okrem iného pod titulkom Cieľ 17, kde sa uvádza:
„Zaväzujeme sa (…) odsudzovať slovné výrazy, činy a prejavy rasizmu, rasovej diskriminácie, násilia a nepriateľstva a s tým spojenú netoleranciu voči migrantom a proti týmto javom konať.„
Tento cieľ možno dosiahnuť okrem iného:
„Podporou nezávislého, objektívneho a kvalitného spravodajstva médií – aj tým, že sa bude investovať do etického spravodajstva a reklamy. Odoberaním finančnej podpory tým médiám, ktoré systematicky podporujú intoleranciu, nepriateľstvo voči cudzincom, rasizmus a iné formy diskriminácie migrantov pri plnom rešpektovaní slobody tlače.„
Bojovať proti rasizmu a nepriateľstvu voči cudzincom je veľmi chvályhodný cieľ.
Ak znie ale definícia tak, že všetko, čo bezvýhradne nevíta podporu prisťahovalectva je rasizmus a xenofóbia, potom sa nemožno ubrániť dojmu, že ide o snahu zdiskreditovať a pošpiniť ľudí s inými názormi, ktorí poukazujú na reálne problémy.
Médiá ako súčasť promigračného partnerstva
Médiá sa majú stať integrálnou súčasťou tejto stratégie, čo pri realizácii propagandistickej kampane nijako neudivuje:
„Globálna dohoda podporuje partnerstvá s mnohými zainteresovanými stranami (Stakeholder) vrátane médií. „Budeme realizovať globálnu dohodu v spolupráci a v partnerstve s migrantmi, občianskou spoločnosťou a médiami.„
Ak vlády chcú v spolupráci s médiami zmeniť verejnú mienku vo veci migrácie, bude to ťažké pri dodržiavaní „rešpektu k slobode médií„.
Doteraz bolo možné mať s nutnou dávkou dobrej vôle pochopenie a hovoriť: Snaha chcieť vytvoriť dobré prostredie pre ľudí, ktorí sú tak či tak už na ceste, je príkazom humanity. Mohli by sme určitú jednostrannosť chápať ako protiváhu k jednostrannosti kritikov migrácie, a mohli by sme ju odpustiť, pretože skutočne niekedy dochádza k znevažovaniu, alebo dokonca k napádaniu migrantov.
Avšak spomenutá dohoda smeruje omnoho ďalej. Nejde totiž iba o prístup k už prebiehajúcej migrácii, ale ide o podporu dodatočných migračných pohybov. V tejto dohode prijímajú vlády nasledujúce záväzky:
„Zaväzujeme sa k tomu, že prispôsobíme cesty legálnej migrácie, aby sa podporila mobilita práce tým, že rozšírime a budeme diverzifikovať použiteľnosť týchto ciest.„
Dohoda o podpore migrácie porušuje akúkoľvek legitimitu jednostranne pozitívneho informovania o dôsledkoch migrácie a všetkých kritikov charakterizuje ako rasistov. Lebo to tým, ktorí sú migráciou postihnutí, berie možnosť urobiť zo svojich problémov verejnú tému a žiadať pomoc pri ich riešení. Tak napr. januárová štúdia zadaná Bundesbank celkom jasne konštatovala, že prisťahovalectvo z krajín EÚ do Nemecka hralo v posledných rokoch veľkú úlohu pri veľmi slabom vývoji miezd, teda ich malom zvyšovaní. Zamestnávatelia a mnohí zamestnanci, ktorí týmto vývojom neboli nijako priamo postihnutí, rovnako ako tí, ktorí svoje peniaze ukladali v peňažných ústavoch, mali z prisťahovalectva zjavne prospech.
Naproti tomu to zamestnancom, ktorí boli silne postihnutí neochotou mzdy zvyšovať, alebo nezamestnaným prinieslo predovšetkým nevýhody. Obe tieto skupiny osôb patrí aj tak väčšinou k tým, ktorým sa nijak dobre nevedie. Ak teda tomu tak je, potom nemožno všetkých tých, ktorým prisťahovalectvo prináša skôr nevýhody, označovať za xenofóbov alebo rasistov. Vedie to k radikalizácii, ktorá však má byť údajne naopak odstránená.
Vývoj ako dôsledok vysťahovalectva a podpory migrácie
Vysťahovalectvo má byť tiež podporované ako prostriedok k ekonomickému rozvoju krajín pôvodu a má byť integrované do rozvojovej pomoci. Údajná logickosť tejto tézy sa zdôvodňuje takto: Hostiteľské krajiny migrantov budú profitovať z toho, že získajú ďalšie pracovné sily, krajiny pôvodu budú profitovať z toho, že do nich vysťahovalci budú posielať peniaze. To, že pre chudobnú krajinu v Afrike by bolo lepšie, keby v nich lekári a inžinieri zostali, než aby odišli do Európy a potom každý mesiac poukazovali domov pár euro, by malo byť mimo akúkoľvek pochybnosť. Zvlášť keď – ako to je zakotvené v Dohode o migrácii – môžu po krátkej dobe priviezť svojich rodinných príslušníkov do krajiny, kde pôsobia. O tomto probléme zvanom „Brain Drain“ nie je v celej tejto dohode akákoľvek zmienka. Vychádza z predpokladu, že vysťahovalectvo je pre chudobné krajiny dobré. A basta.
Na záver už len heslovite zmienky o určitých opatreniach a cieľoch, ku ktorých naplneniu sa spolková vláda v rámci uvedenej dohody chce síce z právneho hľadiska nezáväzne, ale politicky relevantne zaviazať. Niektoré sa mierne povedané akosi zle hodia k tomu, čo časť spolkovej vlády či vláda ako celok zamýšľa. Iné časti dokumentu podporujú sporné zámery, ako napr. Plán na prijatie prisťahovaleckého zákona.
- Otvorené a prístupné informačné centrá pozdĺž najdôležitejších migračných trás poskytujúce informácie o pomoci, možnostiach a trasách regulárny migrácie.
- Podpora zlučovania rodín pre migrantov všetkých kvalifikačných úrovní aj inšpekciu a kontrolu príslušných požiadaviek ako napr. Príjem, jazykové znalosti, dĺžka pobytu, povolenie na pobyt.
- Umiestňovanie migrantov do detenčných centier musí byť len na krátku dobu a iba ako úplne posledná možnosť.