Dnes (piatok 2.3.2018) sa po celkom Slovensku a nielen Slovensku uskutočnia zhromaždenia na pamiatku zavraždeného novinára a jeho partnerky. Chápem emocionálne dôvody, ktoré dostali ľudí do ulíc. Ale nebudem sa tváriť, že nevidím riziká prechodu od parlamentnej k demokracii emocionálne vybudenej ulice.
Jednou z pochopiteľných požiadaviek, ktoré v súvislosti s udalosťami zaznievajú, je požiadavka na odstúpenie vlády a teda požiadavka na predčasné parlamentné voľby. Dokonca aj mne to príde logický nasledovný krok. Až pokiaľ nezačnem počítať.
[sociallocker][/sociallocker]
2016
- 28,28% smer
- 8,64% sns
- 8,04% kotleba
- 6,62% sme rodina
——————————-
51,58% hlasov —– cca 59% (89 kusov) mandátov
Som presvedčený, že na to, aby mali predčasné voľby zmysel, bolo by potrebné dostať ten súčet aspoň pod 40%. To sa dá v podstate dvoma spôsobmi:
Presunúť niektorú z tých strán na „opačnú stranu“, t.j. napríklad SNS-ka pôjde s nami, demokratmi.
Poklesne počet voličov niektorej zo strán. V tomto prípade je však podľa mňa nevyhnutné napísať, kam sa tí voliči presunú (vrátane možnosti, že nepôjdu voliť).
Napr. 12% z voličov Smeru bude voliť Progresívne Slovensko.
Veľmi rád si prečítam prepočet nejakého presvedčeného zástancu predčasných volieb, ako si predstavuje posuny v uvedených číslach tak, aby predčasné voľby mali zmysel.
Pod mojim príspevkom na Facebooku s touto otázkou sa veľmi rýchlo objavila reakcia, ktorú som síce očakával, ale nie tak rýchlo a nie tak explicitne.
Ak by sa vraj nepodarilo v predčasných voľbách posunúť tie čísla „správnym“ smerom, tak „prezident vymenuje úradnícku vládu“, čo by vraj bolo lepšie, ako súčasný stav. Aj keby som v tomto konkrétnom prípade možno súhlasil, v preklade do slovenčiny bolo povedané: Ak sa nám nepodarí presvedčiť voličov, nebudeme ich vôľu rešpektovať a pokúsime sa pretlačiť „správnu“ vládnu zostavu mimo parlamentu.
Úvahy o tzv. „úradníckej“ vláde sa objavujú aj samostatne, ako pokračovanie súčasného stavu bez predčasných volieb. Prezidentská vláda „dobroľudí“ bez podpory parlamentu. Alebo si viem živo predstaviť, že dôveru parlamentu si takáto vláda môže vynútiť práve pomocou rozzúrenej ulice a silného tlaku „správne“ angažovaných médií.
Pre niekoho dobré riešenie dnešnej situácie, pre niekoho iného nebezpečný precedens do budúcnosti. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko. Týmto spôsobom vznikla a vládla v susednom Česku vláda Jozefa Tošovského. A dnes tento precedens využíva Andrej Babiš.
Smer Sloboda
Parlamentná demokracia sa však dá opustiť aj opačným smerom. Smerom k slobodnejšej spoločnosti.
Zneužívanie dotácií a iných štátnych transferov sa dá zabezpečiť nielen inštalovaním nadpozemsky morálneho úradníka, ale aj zrušením tohto prerozdeľovania od občanov násilím získaných prostriedkov.
Podobne korupcia v zdravotníctve a rozkrádanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa dá realizovať privatizáciou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dobrovoľným poistením.
Žiadnu reformu školstva by sme nepotrebovali, keby si rodičia mohli slobodne vybrať spôsob vzdelávania svojich detí na slobodnom trhu vzdelávacích služieb.
Nepotrebujeme vlaky zadarmo. Môžeme sa to snažiť zariadiť aj tak, aby štát občanom nebral 60+% nimi vytvorených hodnôt a oni si budú môcť zaplatiť za ten druh dopravy, ktorý považujú za pre seba najviac vhodný.
Nevidím dôvod na neustále sa opakujúce pokusy o nájdenie svätých politikov, ktorí už konečne nebudú zneužívať svoju moc. Oveľa racionálnejšie mi príde vôbec im takú moc nad našimi životmi nedať. Ak bude niekto organizovať demonštráciu s mottom: „Sme svojprávni občania, nepotrebujeme politikov, aby organizovali naše životy,“ určite ma tam nájdete.
Zdroj: Menej štátu