Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje pre dnešný svet Severná Kórea a jej jadrový program, nebolo vytvorené len nedávno, ale už pred 25 rokmi. Vtedajší prezident USA George Bush starší už v tej dobe používal rovnakú rétoriku ako dnes Donald Trump. Píše o tom server The National Interest.
Situácia so Severnou Kóreou sa dostala na kritickú úroveň, blikali pomyselné červené svetlá. Ministerstvo zahraničia, ministerstvo obrany a Biely dom boli stále viac presvedčené, že Severná Kórea tají Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu svoje zásoby plutónia alebo sa pokúsi rozvrátiť medzinárodné spoločenstvo, zatiaľ čo si bude robiť zásoby jadrového materiálu pre vojnové účely.
Navyše, motívy Číny, najväčšieho obchodného partnera Pchjongjangu, neboli jasné a pridali ďalšie komplikácie do už tak zložitej situácie.
Doba, o ktorej je reč, nie je tá dnešná. Hovoríme o rokoch 1991 a 1992, keď sa vláda amerického prezidenta Georga Busha staršieho snažila nájsť spôsob, ako vyradiť na Kórejskom polostrove jadrové zbrane a ako kontrolovať v tomto smere Pchjongjang.
Vďaka americkému Archívu národnej bezpečnosti sme sa minulý týždeň mohli zoznámiť s viac ako tuctami dokumentov o jadrovej problematike Severnej Kórey z éry Busha staršieho, ktoré demonštrujú, ako sa administratívni úradníci márne snažili dospieť ku konsenzu, ktorý by zabránil tomu, aby sa Pchjongjang stal jadrovou veľmocou .
Dokumenty tiež ukazujú, ako málo sa zmenila americká rétorika v diskusii o Severnej Kórei za posledných 25 rokov. Argumenty, politické návrhy a ďalšie poznámky, ktoré vychádzali z úst amerických predstaviteľov, sa prakticky v ničom nelíšia od dnešnej politiky Donalda Trumpa. Keby niekomu napadlo škrtnúť mená vtedajších politikov, ktorí o problematike diskutovali, a nahradiť ich menami tých dnešných, len ťažko by ste poznali rozdiel.
Vtedy, rovnako ako dnes, mali Spojené štáty jediný cieľ – kompletnú a overenú denuklearizáciu Kórejského polostrova. „Jadrové zbrane v severokórejských rukách sú neprípustné,“ píše sa v memorande Ministerstva pre národnú bezpečnosť v marci 1992. Dvadsaťpäť rokov potom sa americká pozícia príliš nezmenila – posúďte sami. „Neviem si predstaviť situáciu, pri ktorej by Spojené štáty prijali KĽDR ako jadrovú veľmoc,“ povedal koncom októbra tohto roka minister obrany USA Jim Mattis.
Rovnaké je to aj so sankciami – Biely dom pred 25 rokmi veril, že kombinácia ekonomického nátlaku a diplomatickej angažovanosti podporovaných spojenectvom USA a Južnej Kórey prinúti Severnú Kóreu k rozumu a pristúpi na podmienky Spojených štátov. Pentagonské dokumenty z augusta a septembra 1991, ktoré zhŕňajú základné pozície USA a Južnej Kórey, by sa dali smelo označiť za politiku vlády Donalda Trumpa.
A rovnako ako dnes aj vtedy si mohli vysokí americkí predstavitelia žehliť vrásky z toho, že sa im plán nepodaril. V roku 1992 boli hlavnou prekážkou pre vyriešenie krízy odlišné stanoviská dvoch amerických ministerstiev. Kým Ministerstvo zahraničných vecí chcelo obojstranný dialóg, aby sa dospelo k normalizácii situácie v Pchjongjangu, Ministerstvo obrany chcelo tento dialóg zrušiť. Pentagon totiž nemohol uniesť pomyslenie na to, že USA paktujú s diktátorským režimom, ktorý pravidelne porušoval svoje sľuby.
Stručne povedané, vypätá situácia na Kórejskom polostrove v otázke jadrových zbraní trvá už takmer 30 rokov. Za tú dobu ani Spojené štáty, ani Severná Kórea a ani Čína ako prostredník nezmenili svoju rétoriku.
Hlavným rozdielom medzi vtedajšou a dnešnou situáciou je, že dnes nejde o to, aby sa Severná Kórea vzdala jadrového materiálu, z ktorého by mohla vyrobiť jadrové zbrane. Dnes je celá diskusia o jadrových zbraniach, ktoré KĽDR vyrobila a pravidelne ich testuje. To je jediná prekážka pre Spojené štáty, aby si poradili s vodcom Severnej Kórey Kim Čong-unom ako predtým s Muammarom Kaddáfím alebo so Saddámom Husajnom.
Podľa odborníka na obranu a vojenstvo Daniela Depetrisa je teraz, po 25 rokoch rovnakých požiadaviek a neúspechov v rokovaní, potreba konečne zmeniť americkú politiku týkajúcu sa Severnej Kórey. Čím dlhšie budú politickí lídri USA veriť, že je vytvorenie denuklearizovaných zón KĽDR možné, tým dlhšie potrvá Spojeným štátom vytvoriť efektívnu stratégiu proti Severnej Kórei, ktorá môže zahŕňať praktiky z čias Studenej vojny.
Ak vtedy proti sebe stáli dve jadrové mocnosti a Sovietsky zväz i USA na seba navzájom mierili tisíckami rakiet, tak dnes stojí proti USA schudobnelá rodinná firma, ktorej úspech je posudzovaný podľa toho, či Kimovému podnikaniu „nesvieti červená“.