Pozrime sa na obvinenia vznášané proti prezidentovi:

Zradil ústavu, na ktorú prisahal
Dopustil sa vlastizrady, keď sa spriatelil s Ruskom a ďalšími nepriateľmi Ameriky
Podrobil Ameriku záujmom Ruska
Bol nachytaný, ako americkému ľudu fantasticky klamal, rovnako ako v osobnom živote pri jeho predošlom manželstve a rozvode

Prezident Donald Trump?

Nie, prezident John F. Kennedy.

Čo väčšina Američanov nechápe, pretože to pred nimi bolo tajené tak dlho, je, že to, čoho sa Trumpovi dostalo zo strany národno-bezpečnostnej elity, oficiálnej tlače a amerických pravičiarov kvôli jeho podanej ruke Rusku, či „tajnej dohode“ s ním, je len slabým odvarom v porovnaní s tým, čo musel strpieť Kennedy za to, že sa dopustil odporného „zločinu“ podanej ruky Rusku a zvyšku Sovietskeho zväzu v duchu mieru a priateľstva.

Nenávideli ho za to. Nadávali mu za to. Útočili na neho. Znevažovali ho. Označovali ho za naivného. Hovorili o ňom, že je zradca.

Všetky odpornosti uvedené vyššie, plus ďalšie, boli obsiahnuté v reklame a letáku, ktorý sa objavil v Dallase ráno 22. novembra 1963, v deň, keď bol Kennedy zavraždený. Možno si ich prečítať tu a tu.

Od tej doby sa niektorí ľudia pokúšali vytvoriť dojem, že táto reklama a leták vyjadrovali len pocity extrémnych pravičiarov v Dallase. To je nezmysel. Vyjadrovali hlboké presvedčenie generálneho štábu, CIA, konzervatívneho hnutia a mnohých ľudí v oficiálnych médiách a washingtonskej elite.

V júni 1963 im hodil Kennedy rukavicu v prejave na Americkej univerzite, s názvom „Mierový prejav„. Bol to jeden z najpozoruhodnejších prejavov, ktorý kedy nejaký americký prezident predniesol. Bol vysielaný po celom komunistickom Sovietskom zväze, prvýkrát v histórii.

V tomto prejave Kennedy oznámil, že plánuje ukončiť studenú vojnu a nastavenie nepriateľstva k Rusku a k zvyšku Sovietskeho zväzu, ktoré americká národno-bezpečnostná elita vtĺkala do hláv Američanov od skončenia druhej svetovej vojny.

Bol to radikálny názor a, ako Kennedy veľmi dobre chápal, čo sa jeho týkalo, veľmi nebezpečný. Studená vojna proti americkému partnerovi a spojencovi z druhej svetovej vojny bola použitá na premenu Spojených štátov z republiky s obmedzenou vládou na štát podriadený národnej bezpečnosti, pozostávajúceho sa z rozsiahlej permanentnej vojenskej elity, CIA a NSA, spolu s ich širokou paletou totalitárskych právomocí, ako vraždy, zmeny režimu, puču, invázie, mučenia, špehovania a podobne. Všetci boli presvedčení, že studená vojna – a tak zvaná hrozba medzinárodnej komunistickej konšpirácie, ktorá mala mať údajne centrálu v Rusku – by trvala večne, čo by prirodzene znamenalo permanentnú a stále sa zväčšujúci štedrosť k tomu, čo predchodca Kennedyho, prezident Dwight Eisenhower, nazval vojensko-priemyselným komplexom„.

Kennedy však náhle tento vlak studenej vojny hodlal zaraziť tým, že by nastolil priateľskú a mierovú koexistenciu s Ruskom, zvyškom Sovietskeho zväzu a Kubou.

Kennedy vedel veľmi dobre, že jeho činy boli niektorými považované za smrteľnú hrozbu pre „národnú bezpečnosť“. Nakoniec nezabúdajte, že to bola ponuka guatemalského prezidenta Jacobo Arbenza urobené v priateľskom duchu Sovietom, čo viedlo k jeho zosadenie CIA a urobilo z neho cieľ atentátu, ako súčasti operácie PBSUCCESS na zmenu režimu. Bola to priateľská ponuka kubánskeho vodcu Fidela Castra Sovietom, ktorá z neho urobila cieľ operácií Pentagonu a CIA na zmenu režimu, vrátane invázie, atentátu a sankcií. Bola to priateľská ponuka konžského vodcu Patrice Lumumba Sovietom, ktorá z neho urobila cieľ atentátu organizovaného CIA. Bola to priateľská ponuka čílskeho prezidenta Salvadora Allende Sovietom, čo bolo dôvodom CIA zorganizovaného puču v Chile, ktorý viedol k Allendeho smrti.

Kennedy nebol hlupák. Vedel, čo sa proti nemu chystá. Počul, ako Eisenhower vo svojom prejave na rozlúčku varoval Američanov pred vojenskou elitou a pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje pre ich slobodu a demokratickú cestu životom. Potom, čo si Kennedy prečítal novelu Sedem májových dní (Seven Days of May), ktorá líčila nebezpečenstvo vojenského puču v Amerike, požiadal svojich priateľov v Hollywoode, aby z nej urobili film, ktorý by slúžil ako varovanie Američanom. Uprostred kubánskej raketovej krízy, keď Pentagon a CIA vyvíjali extrémny tlak na Kennedyho, aby bombardoval Kubu a vykonal inváziu, jeho brat Bobby povedal sovietskemu predstaviteľovi, s ktorým jednal, že prezident čelí vážnej hrozbe zosadenia pomocou puču. A samozrejme, si bol Kennedy plne vedomý toho, čo sa stalo Arbenzovi, Lumumbovi a Castrovi za to, že urobili presne to, čo robil teraz on – podali Sovietom priateľskú ruku.

V očiach národno-bezpečnostnej elity sa proste priateľská ruka Rusku, Kube alebo akémukoľvek „nepriateľovi“ Ameriky neponúka. To, že to vykonal, urobilo v ich očiach z Kennedyho ustupovača, zradcu, vlastizradcu a hrozbu pre „národnú bezpečnosť„.

Kennedy nezostal len u svojho Mierového prejavu. Začal tiež dojednávať zmluvu so Sovietmi, ktorá mala ukončiť nadzemné jadrové testy, čo bol čin, ktorý vyvolal v Pentagone a CIA ešte viac hnevu a zloby. Áno, je to tak – povedali, že „národná bezpečnosť“ závisí od toho, že americká vláda bude pokračovať v tom, čo jej dnes vadí na činoch Severnej Kórey – v realizácii jadrových testov, ako nadzemných a podzemných.

Kennedy zmobilizoval verejnú mienku, aby prekonal zúrivú opozíciu v armáde, CIA, Kongrese a washingtonskej elite, a zaistil bezpečnú cestu na schválenie zmluvy o zákaze jadrových skúšok.

Potom nariadil čiastočné stiahnutie jednotiek z Vietnamu a povedal blízkym tajomníkom, že nariadi úplné stiahnutie, až v r. 1964 vyhrá voľby. V očiach americkej národno-bezpečnostnej elity by opustenie Vietnamu a jeho ponechanie napospas prevzatiu moci komunistami predstavovalo smrteľnú hrozbu pre národnú bezpečnosť tu, v Spojených štátoch.

A čo bolo z hľadiska národno-bezpečnostnej elity najhoršie, Kennedy začal tajné osobné rokovania so sovietskym premiérom Nikitom Chruščovom a kubánskym vodcom Fidelom Castrom o ukončení studenej vojny, ktorú proti nim Amerikou viedla. To bolo považované za smrteľnú hrozbu pre „národnú bezpečnosť“, ako aj za smrteľnú hrozbu pre všetky štedré prostriedky poskytované armáde a tajným službám, ktoré záviseli na existencii studenej vojny.

V tej dobe bola Kennedyho vojna s národno-bezpečnostnou elitou v plnom prúde. Práve vtedy sľúbil, že rozbije CIA na tisíc kúskov a rozpráši ju vo vetre, po fiasku jej vierolomnej operácie v Zátoke svíň. V tom čase už prišiel o dôveru v armádu, potom čo tá navrhla prekvapivý totálny jadrový útok na Sovietsky zväz, podobne ako urobilo Japonsko na Pearl Harbor, po vytvorení neslávne známeho plánu pomenovanom „Operácia Northwoods„, kedy mali byť americkými agentmi vydávajúcimi sa za kubánskych komunistov vykonané teroristické útoky a unesené americké lietadlá, aby to poskytlo zámienku pre inváziu na Kubu a po kubánskej raketovej kríze, kedy ho armádna elita obvinila z ústupčivosti a vlastizrady za to, že súhlasil, že Kubu už nikdy nenapadne.

Čo však Kennedy nevedel, bolo, že „tajné“ rokovania so sovietskymi a kubánskymi komunistami neboli až tak tajná. Ako sa ukazuje, bolo prakticky isté, že CIA (alebo NSA) odpočúvala telefónne hovory kubánskych predstaviteľov v OSN v New Yorku, rovnako ako to robí CIA a NSA aj dnes, počas čoho sa dozvedeli, čo prezident tajne robí za ich chrbtom.

Kennedyho pocity k ľuďom, ktorí ho nazývali zradcom za to, že sa snaží o priateľské vzťahy s Moskvou a ďalšími „nepriateľmi“ Ameriky? V reakcii na veci, ktoré boli uvedené v onej reklame a letáku, teda že je zradca, pretože sa priatelí s Ruskom, povedal svojej žene Jackie ráno v deň, kedy bol zavraždený, že títo šialenci sa nevyskytujú len v Dallase. Sú tiež v americkej národno-bezpečnostnej elite.

Jacob G. Hornberger je prezidentom The Future of Freddom foundatioun. Jeho blog obdržal cenu The Ron Paul Liberty In Media Award. Hornberger sa hlási k libertarianizmu. Článok pôvodne vyšiel v anglickom originále The Russian Obsession Goes Back Decades.