Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil tradične na pléne zasadnutia Valdajského klubu, kde hovoril o problémoch medzinárodných vzťahov a budúcnosti svetového poriadku. Putin v prejave v podstate zopakoval základné tézy zahraničnej politiky Ruska – dôraz na veľmocenskú rovnováhu, suverenitu, kritiku Západu a podporu OSN aj usporiadanie Bezpečnostnej rady. Popri tom nezvyčajne jasne definoval veľmoc ako vedecky a technologicky vyspelú krajinu.

Svet vstúpil do epochy rýchlych premien, pre ktoré je charakteristická napätá dynamika vo vnútornom živote krajín, technologická revolúcia a s tým aj zmeny na medzinárodnej scéne, otvoril svoj príhovor Putin. Konkurencia o miesto vo svetovej hierarchii sa podľa Putina zväčšuje. Pritom ale staré recepty na usporiadanie svetových pomerov nefungujú, ale nové nie sú ešte vypracované.

Je jasné, že záujmy štátov nie sú zhodné a je to normálne. U hlavných veľmocí sú odlišné videnie sveta a geopolitické stratégie – to všetko tu bolo vždy, pripomenul ďalej. Je to nemenná podstata medzinárodných vzťahov, ktoré stoja na reciprocite a konkurencii.

Putin zdôraznil, že v prípade narušenia rovnováhy vznikajú konflikty a samotné nasledovanie spoločných pravidiel je spochybnené. To sa potom premieta ďalej a vedie k nárastu extrémizmu, chaosu a barbarstvu. Situácia na Blízkom východe to ukázala dostatočne. Namiesto boja proti terorizmu sa tento boj len imituje a niektoré krajiny sa tu snažia o to, aby sa chaos v tomto regióne stal permanentným. Niekto má dojem, že chaosom je možné vládnuť, povedal ruský prezident.

Putin prezentoval ruskú politiku v Sýrii ako pozitívny príklad konštruktívnej politiky a zdôraznil, že Rusko a jeho spojenci tú konajú v rámci medzinárodného práva.

Ako ďalší príklad spomenul Putin Severnú Kóreu. Odsúdil na prvom mieste jadrový program krajiny a opakoval, že Rusko vypĺňa rezolúcie BR OSN. Avšak varoval pred tlačením Pchjongjangu do kúta a hájil dialóg ako cestu k riešeniu. Režim Severnej Kórey sa niekomu môže alebo nemusí páčiť, ale je to suverénna krajina, dodal. Rusko vždy, povedal ďalej ruský líder, podporovalo civilizovaný spôsob riešenia konfliktov.

Ruská pozícia k politickej kríze v Španielsku je tá, že sa jedná o vnútorný problém Španielska a ako taký musí byť riešený. Putin ale v súvislosti s tým oznámil, že o možnostiach separatizmu mala EÚ a ďalšie krajiny premýšľať už skôr. V čase, keď sa rozpady niektorých krajín v Európe, vítali. Konkrétne Putin spomenul vznik Kosova a jeho odtrhnutie od Srbska.

A popri tom zmienil Putin otázku Krymu. Ukazuje sa, že podľa niektorých „našich kolegov“ tu máme „správnych“ bojovníkov za nezávislosť a slobodu a potom „separatistov“, ktorí nemôžu presadiť svoje práva, dokonca ani prostredníctvom demokratických mechanizmov. Ruský prezident to videl ako ďalší prípad dvojitých metrov.

Straníci globalizácie, povedal Putin ďalej, sa mýlili v tom, keď verili, že vzájomná ekonomická previazanosť odstráni konflikty a geopolitickú súťaž. Vzájomná previazanosť stabilizuje, ale v poslednej dobe bolo vidieť mnoho príkladov toho, ako politika hrubo intervenuje do ekonomiky a trhových vzťahov. Putin mal na mysli predovšetkým sankcie, a to konkrétne protiruské sankcie Kongresu. Ako oznámil, cieľom je zabrániť energetickým projektom Južného a Severného prúdu, ktoré sú pre Európu výhodné, ako formuloval ruský pohľad na vec.

Putin ďalej zopakoval, že chápe odlišnosti záujmov jednotlivých krajín ako prirodzené. Otázka je, akými prostriedkami ich tieto krajiny bránia. V dnešnom svete nemožno vyhrať na úkor druhých. Takáto politika je nielen egoistická, myslí si ruský líder, ale vedie k nárastu napätia, destabilizácii a posilňovaniu konfliktov. Cieľom by malo byť budovať stabilný mierový poriadok, ktorý by zodpovedal výzvam, ktorým ľudstvo dnes čelí.

Putin ďalej zameral pozornosť na dôsledky technologického pokroku, na automatizáciu a digitalizáciu, ktoré podľa neho vedú k hlbokým ekonomickým, sociálnym a kultúrnym i hodnotovým premenám.

V tomto ohľade zdôraznil Putin, že popri klasických geopolitických faktoroch vplyvom štátov ako sú veľkosť územia, vojenská sila a prírodné zdroje, sa pridal ďalší faktor – ten vedecko-technologický. Jeho význam narastá, i keď mal význam aj v minulosti.

Podľa Putinových slov nie je možné mať harmonickú budúcnosť bez sociálnej zodpovednosti, bez slobody a spravodlivosti, bez rešpektu k tradičným etickým hodnotám, k dôstojnosti človeka. Bez toho sa svet môže zvrhnúť v totalitarizmus, spoločnosť kást, v konflikty a protivenie.

Už dnes rastúce nerovnosti utvárajú pre milióny ľudí a celé národy pocit nespravodlivosti a dôsledkom je potom radikalizácia a snahy zmeniť postavenie ľudí akýmikoľvek prostriedkami.

V tomto bode sa Vladimír Putin venoval výročiu ruskej revolúcie v roku 1917. Revolúcia je podľa Putina vždy deficitom zodpovednosti – a to ako tými, ktorí sa snažili konzervovať a brzdiť zmeny, ale aj u tých, ktorí sa snažili dosť vyhnúť zmenám.

Výsledky ruskej revolúcie boli nejednoznačné a ako sú tesne spolu spojené negatívne aj pozitívne výsledky. Podľa Putina je potrebné sa pýtať, či nebolo možné rozvíjať sa nie prostredníctvom revolúcie, ale evolúcie. Nie za cenu zničenia štátnosti, bez nemilosrdného ničenia miliónov ľudských osudpv.

Putin ďalej doplnil, že podstatou utopický model, ktorý sa snažil nový sovietsky štát realizovať po roku 1917, dal stimul pre predefinovanie modelov po celom svete a dal život súpereniu a konkurencii a výhody, z ktorých – tvrdí ruský líder – mal výhody predovšetkým Západ.

Putin nehovorí len o geopolitickom víťazstvo studenej vojny. Mnohé západné úspechy 20. storočia boli podľa neho odpoveďou na existenciu ZSSR, a to v oblasti reforiem trhu, sociálnej sféry a posilnenia stredných tried.

Radikálne zmeny 80. a 90. rokov mohli otvoriť novú kapitolu dejín v čase po rozpade ZSSR. Avšak podľa Putinovej interpretácie k tomu nedošlo vďaka predstave Západu o vlastnom víťazstve v studenej vojne. Putin kritizoval to, že Západ zasahoval do vecí suverénnych krajín, exportoval demokraciu podobne ako sa ZSSR snažil o export socialistickej revolúcie.

Stretli sme sa tak, pripomína Putin, s rozšírením NATO a novým členením sfér vplyvu, čo viedlo k nárastu vzájomnej nedôvery a potom posilneniu globálnej nerovnováhy.

V nasledujúcej časti Putin kritizoval nepriamo Západ za prejavy egoizmu, a to napriek deklaráciám a hovoril tak o podkopávanie nielen dôvery, ale aj medzinárodných inštitúcií a o devalváciu medzinárodných bilaterálnych dohôd. Konkrétnym terčom jeho kritiky boli Spojené štáty a jadrová spolupráca s Ruskom.Na túto tému Putin nadviazal líčením ruského pohľadu na spoluprácu v tejto oblasti, na sériu zmlúv z rokov 1991-1993. Podľa neho ruská strana celkovo ukázala absolútne bezprecedentnú otvorenosť a dôveru a za to sa mu dostalo „plného ignorovania našich národných záujmov“ .

Behom začiatku 21. storočia nastúpila podľa Putina etapa spolupráce na rovnej báze spolu s USA – myslí sa tým stále oblasť jadrovej spolupráce – ale tá bola ukončená USA v roku 2014, tvrdí Putin odchodom USA od „Dohody 123“ .Vedľa jadrovej sféry nechýbala zmienka o odchode USA od dohody ABM (o antibalistických raketách) a od ďalších dohod.

Podle Putina ľudstvo nikdy nemalo také prostriedky pre kontrolu prírody, priestoru a komunikácie ako teraz, ale táto kontrola je roztrieštená medzi vlády, korporácie aj jednotlivcov. A na to, aby bola takáto kontrola koordinovaná je potrebná veľmi ťažká práca, na ktorej je Rusko pripravené so podieľať.

Aká je budúcnosť mierového poriadku napríklad v roku 2045, kedy bude OSN oslavovať 100 rokov? Putin podporil zmysel OSN ako organizáciu s univerzálnou legitimitou; oznámil, že pokusy zmenšiť jej úlohu skrachovali a že práve OSN musí stáť v centre medzinárodného systému a všeobecným cieľom je posilňovať jej autoritu a výkonosť. Nemá alternativu.

Právo veta v Bezpečnostnej rade je podľa Putinovho názoru garanciou proti neporiadku a avanturismu veľmocí, proti tomu, aby žiadna veľmoc nemohla dať svojmu agresívnemu rokovaniu legitímnosť. Reformy OSN sú ale potrebné, povedal Putin, ale musí ísť o reformy evolučné a postupné s väčšinovou podporou.Jak Putin ďalej povedal, OSN združuje najväčší počet suverénnych krajín na svete.

Zdôraznil ďalej potrebu rešpektovať suverenitu krajín aj unikátnu identitu každého národa.Je to človek, kto je tvorcom dejín, a to napriek všetkej technike dneška, povedal v závere. Ľudia ju robia úspešnú alebo neúspešnú. Je na svetovej spoločnosti, aby bol tento svet bezkonfliktný a prosperujúci.