Analytická firma Stratfor analyzovala v roku 2015 niekoľko možných operačných scenárov ruskej armády, ak by sa zapojila priamo do bojov. Je zaujímavé si ich porovnať dnes
Poznámka redakcie: V rámci svojej analytickej metodiky, Stratfor pravidelne vykonáva interné vojenské simulácie. Tieto simulácie, posudzujúce scenáre, podľa ktorých by mohli ruské a západné sily vojsť do priameho konfliktu na Ukrajine, berieme ako cvičenie. Tým sa odlišujú od našich pravidelných analýz niekoľkými spôsobmi a nie sú určené ako predpoveď. Tieto série simulácií znázorňujú výsledky starostlivých šetrení vojenských možností Ruska a NATO a tiež obmedzenia týchto síl. Sú určené ako prostriedok na určenie priesečníka politického zámeru a politickej vôle, obmedzenej aktuálnymi vojenskými schopnosťami. Táto štúdia nie je definitívna; namiesto toho ide o prehľad možného rozhodovania vojenských plánovačov. Dúfame, že uverejnením tejto série umožníme čitateľom lepšie pochopiť vojenské možností v ukrajinskej kríze a to, ako by sa mohlo vyvíjať použitie sily s uvážením okolitej reality ak úsilie na zastavenie bojov zlyhá a kríza eskaluje.
Súčasné vojenské postavenie Ruska na Ukrajine je veľmi otvorené a znamená príliš veľké náklady vzhľadom k obmedzeným politickým ziskom. Strategická bašta Krym je hájiteľná ako ostrov, ale je zároveň potenciálne izolovateľná. Pozícia ukrajinských separatistov a ich ruských podporovateľov na východnej Ukrajine je v podstate veľká bublina, ktorá na svoje zabezpečenie bude vyžadovať obrovské vojenské investície a nepomáha to ruskej snahe a ruskému dôrazu na vytvorenie hájiteľných hraníc. To vyvoláva otázku, či Rusko podporí ďalšiu vojenskú akciu na zabezpečenie svojich záujmov na Ukrajine.
Ak chcete odpovedať na túto otázku, Stratfor skúmal šesť základných vojenských možnosti, ktoré by Rusko mohlo zvážiť pri riešení svojich bezpečnostných záujmov na Ukrajine, od malých pohraničných operácií až k totálnej invázii na východnú Ukrajinu až po Dneper. Potom sme hodnotili pravdepodobný čas a silu potrebnú na vykonanie týchto operácií za účelom stanovenia celkového potrebného úsilia resp. nákladov a schopnosť ruskej armády realizovať každú operáciu. S cieľom získať základné posúdenie pre operácie podľa aktuálnych podmienok, sme pri skúmaní týchto scenárov vyšli zo základného predpokladu, že jediný súper by boli ukrajinské sily už zapojené do konfliktu.
Analýza
Scenár Pozemný most
Jednou z najviac diskutovaných možností je ruský pohyb pozdĺž južného pobrežia Ukrajiny za účelom prepojenia Krymu so separatistickými pozíciami vo východnej Ukrajine. V tomto prípade sme predpokladali, že plánovači by chceli zabezpečiť základné zásobovanie vodou Kryme, že budú vychádzať z možností, ktoré ponúka Dneper, takže obranné línie budú ukotvené čo najviac na rieke, ktorá sa v regióne javí ako jediná obranná hrádza. To by vytvorilo suchozemský most, umožnilo Rusku zabezpečiť zásobovacie trasy do Krymu a zabrániť prípadnej budúcej izolácii polostrova. Rusko bude musieť postupovať viac ako 400 km do oblasti, zahŕňajúce 46.620 km2, vytvoriť viac než 450 kilometrov nových obranných línií, a podmaniť si 2 milióny obyvateľov.
S ohľadom na existujúce sily súčasnej opozície na Ukrajine v regióne by to vyžadovalo požitie sily asi 24,000-36,000 vojakov počas šiestich až 14 dní. Ruskí projektanti by museli rátať s rizikom, že NATO by prišlo na pomoc kyjevskej armáde. Keby k tomu došlo, Rusko bude musieť rozšíriť na udržanie územia rozšíriť silu potrebnú na obranu na celkove 40,000-55,000 vojakov,
Plánovači musia takisto zohľadniť silu potrebnú na riešenie s potenciálnym povstaním obyvateľov, ktoré je rozhodne menej pro-Ruské mimo územia Donbasu. Kontrapovstanie, jeho veľkosť, sila a štruktúra je vo všeobecnosti založené na veľkosti populácie a na očakávanej úrovni odporu. To samozrejme vedie k oveľa širšiemu rozptylu v odhadoch. V prípade, že obyvateľstvo bude akceptovať okupáciu, bude treba silu len okolo 4200 vojakov, zatiaľ čo by extrémnom rozsahu povstania by toto číslo dosahovalo 42000. V tomto konkrétnom prípade sa však neočakáva extrémne povstanie, ako hrozí vo veľkých mestách, Dnepropetrovsk, Charkov či Kyjev. Obranná sila by sa mohla do určitej miery prekrývať s povstaleckými silami v prípade, že by sa nevyskytli žiadne vonkajšie hrozby, ale ak takáto hrozba existuje sily by mali byť oddelené, prípadne zdvojnásobiť silu potrebnú na zabezpečenie územia.
Pobrežný scenár
Podobný scenár, pri ktorom uvažujeme uchopenie celého južného pobrežia Ukrajiny, aby sa spojila s Ruskom a jeho bezpečnostnými silami v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko na Kryme. Logika hovorí, že by to ochromilo Kyjev odrezaním prístup k Čiernemu moru a zabezpečilo všetky záujmy Ruska v regióne v plynulom oblúku. Pokiaľ ide o potrebné úsilie Ruska, v podstate by sa zdvojnásobili požiadavky na scenár Pozemný most. To by vyžadovalo útočiacu silu 40,000-60,000 vojakov počas pohybu na takmer 645 km, aby sa využilo územie zahŕňajúce 103.600 km2 počas 23 až 28 dní. Obrana v regióne dosahuje počet 80,000-112,000. Treba tiež uvážiť zložitú a nebezpečnú prevádzku preklenovacích mostov cez veľké rieky. Navyše, počet obyvateľov v tomto regióne je približne 6 miliónov, čo vyžaduje 13,200-120,000 protipovstaleckých vojsk.
Tieto prvé dva scenáre majú vážnu chybu v tom, že pripájajú extrémne otvorené územia. Rozšírené pozície cez relatívne rovinatý terén – naviac prepolený riekou v druhom prípade sú nákladné na udržanie, resp. ich brániteľnosť je otázna pri napadnutí modernými vojskami. Zásobovacie línie by boli v celej oblasti veľmi dlhé a v prípade, že by sa musel prechádzať Dneper, bolo by treba rátať aj s operovaním cez veľké rieky.
Scenár Dneper, Východná Ukrajina
Tretí scenár by predpokladal zapojenie Ruska všetkými silami na východnej Ukrajine až po Dneper a používanie rieky ako obrannej línie. Pokiaľ ide o obranu obsadeného územia, tento scenár dáva najväčší zmysel. Dneper je na väčšine miest veľmi široký, s niekoľkými križovatkami a je len niekoľko lokalít vhodných pre taktické preklenovacie operácie, čo znamená, že obranné sily sa môžu zamerať na určité kontrolné body. To je najrozumnejšia voľba pre Rusko, ak chce podniknúť vojenskú akciu a pripraviť obrannú pozíciu závislú na pevnom teréne.
Avšak, táto operácia by bolo obrovským vojenským podnikom. Sila potrebná na dobytie tejto oblasti – približne 222.740 km2 – a porazenie opozície by sa tu rátala na 91,000-135,000 vojakov a bolo by treba postúpiť celkove 402 km. Vzhľadom k tomu, že rieka by posilnila obranné schopnosti, mohla by sila obrany zostať zhruba rovnakej veľkosti ako počas útoku. Avšak, s populáciou 13 miliónov v oblasti, by bolo nutné vyčleniť ďalších vojakoch pre okupačné sily kvôli možným povstaniam, pričom ich počet by sa líšil v závislosti od intenzity odporu od 28,000 do 260,000 vojakov. Rusko má v pozemných jednotkách v oblasti približne 280.000 vojakov, čo znamená, že povstanie bude viazať podstatnú časť ruskej armády, a že pri jeho veľkej intenzite by mohlo ohroziť schopnosť Ruska obsadiť priestor, aj keby došlo k nasadeniu všetkých pozemných jednotiek na ukrajinských hraniciach.
Pozitívom by bolo, že táto operácia bude trvať len 11 – 14 dní aj keď sa jedná uchopenie veľké plochy, pretože by Rusko mohlo postupovať po niekoľkých trasách. Na druhú stranu, operácia by vyžadovala takú obrovskú mobilizáciu príprav a premiestňovaní ruských vojsk, že by sa zámer Moskvy veľmi skoro odhalil a následne spustil alarm v Európe a Spojených štátoch.
Ďalšie scenáre
Dve zostávajúce možnosti, ktorými sme sa zaoberali boli variácie na predchádzajúcu témy v snahe zistiť, či by Rusko mohlo spustiť viacero obmedzených operácii s použitím menej zdrojov, k riešeniu podobných bezpečnostných požiadaviek. Napríklad sme uvažovali, že Rusko by anektovalo iba južnú polovicu východnej Ukrajiny v snahe využiť menšiu bojovú silu, ale to by nechalo ruskú pozíciu odkrytú z boku a pozícia na Dnepri by nebola bezpečná. Podobne sme uvažovali malé rozšírenie existujúcich separatistických území na severe a začlenenie zvyšku z pôvodnej rozlohy Donecka a Luhanska, aby bolo územie viac sebestačné. Obe operácie sú vcelku realizovateľné, ale v celkovom pláne len s malými strategickými ziskami.
Nakoniec sme uvažovali najobmedzenejší scenár. Rusko by pristúpilo k malým dočasným inváziám pozdĺž celej svojej hranice s Ukrajinou v snahe ohroziť rôzne kľúčové ciele v regióne, a tak prinútiť, aby sa ozbrojené sily Ukrajiny roztiahli na čo najväčšej ploche a tým sa znížila ich operačná hustota. Z hľadiska potrebného úsilia, by to pre ruskú ruskú armádu bol asi najefektívnejší prístup. Mohli by sa tým dosiahnuť niektoré malé politické a bezpečnostné ciele, ako je napríklad odsunutie časti ukrajinských síl zo súčasnej bojovej línie a tiež by zvýšilo obavy Kyjeva z plnej ruskej invázie.
Pri všetkých uvažovaných scenárov sme vychádzali z reálnych podmienok: Všetky sú pre ruskú armádu technicky možné, ale všetky majú vážne nedostatky. Ani jedna z týchto možností nesplní zladenie bezpečnostných alebo politických cieľov prostredníctvom obmedzených alebo primeraných prostriedkov. Tento záver však nevylučuje tieto scenáre pre ruské rozhodovanie, len to osvetľuje pohľad na potrebné náklady a prínosy, ktoré analytici budú zvažovať pri príprave budúcich akcií. Teoretické modelovanie nemôže presne predpovedať výsledok vojny, ale môže dať lídrom predstavu o tom, aké opatrenia prijať, alebo či je vôbec potrebné prijať nejaké opatrenia.
“Gaming a Russian Offensive is republished with permission of Stratfor.”
(Článok “Gaming a Russian Offensive” je publikovaný s povolením firmy Stratfor.)