Potomkovia držiteľov cárskych dlhopisov žiadajú preplatenie nárokov. Tvrdia, že dlhy sú nepremlčateľné a sumy dosahovali stovky miliárd dolárov
V druhej polovici 19.storočia sa Rusko začalo prudko ekonomicky rozvíjať, stavať priemysel, budovať infraštruktúru. Lenže peniaze na to nemalo. Ruské podniky vydávali dlhopisy kryté zlatom a umiestňovali ich prevažne v zahraničí.
Pôžičky pomohli financovať 40 000 míľ železníc vrátane transsibírskej magistrály, ako aj prístavov, tovární a niektoré z najvýznamnejších budov v Moskve a Petrohrade.
[sociallocker][/sociallocker]
Spojencom Ruska bolo Francúzsko. Vláda v Paríži povzbudzovala občanov na pomoc Rusku. Najväčší počet týchto dlhopisov je vlastnený práve francúzskymi občanmi.
Francúzske rodiny boli inšpirované vysokými úrokovými sadzbami a vládnou reklamnou kampaňou na podporu Ruska ako súčasť aliancie proti Nemecku pred 1. svetovou vojnou.
„Rusko potrebovalo finančnú pomoc a naša vláda nás požiadala, aby sme mu pomohli. Ak ste boli dobrý občan, šli ste do banky a kúpili ste ruské dlhopisy,“ povedala Suzanne Estival, 87 ročná, ktorej dedko kúpil 100 dlhopisov.
Washington Post z roku 2001 píše o dohode Ruska a Francúzska z roku 1997, ktorá mala riešiť túto citlivú otázku.
„Je škandalózne to, čo sa deje vo Francúzsku,“ povedal Pierre de Pontbriand, zakladateľ a prezident 15.000-člennej francúzskej asociácie držiteľov ruských dlhopisov. „Nenašiel som ani jednu osobu, ktorá je spokojná.“
Francúzske domácnosti zakúpili v období medzi rokmi 1850 a 1914 30 miliónov ruských dlhopisov po 500 zlatých frankov. Na začiatku tohto tisícročia začalo dostávať 315 000 francúzskych držiteľov dlhopisov svoje peniaze, ale každý veriteľ má nárok iba na maximálne 97 000 frankov (14 000 dolárov) bez ohľadu na to, koľko dlhopisov bolo kúpených.
Gabriel Leylavergne dostal vyplatené v prepočte asi 985 dolárov, čo bol približne mesačný nájom v apartmáne v Paríži. Ale v roku 1906 jeho starí rodičia zaplatili za svojich 20 dlhopisov 10 000 frankov. To bolo vtedy veľké bohatstvo. Za polovicu tejto sumy sa dal kúpiť kúsok pôdy na francúzskom vidieku a postaviť na ňom dom s tromi spálňami.
Pierre de Pontbriand podal proti ruskej vláde sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva a vyzval tisíce francúzskych držiteľov dlhopisov, aby písomne spochybnili dohodu na francúzskom ministerstve financií.
Starý kostlivec Ruska sa opäť ozýva. Radio France Internationale (RFI) pripomína nárok veriteľov.
Celkove 400 000 ľudí bojuje prostredníctvom Medzinárodnej federácie ruských dlhopisov, na to aby presadili svoje práva.
Eric Sanitas, predseda federácie odhaduje hodnotu jedného dlhopisu v rozpätí 10-30 tisíc eur
„Máme asi milión kusov, to je maximum, čo sme získali. Koľko stojí dnes titul? Mali by sme sa pohybovať v hodnotách od 10 do 30 000 euro,“ povedal .
Za federáciu sa teda jedná sa o dlžnú sumu desať až tridsať miliárd euro. Odborníci na medzinárodné právo však vyjadrujú pochybnosť, či je možné po dohode Ruska s Francúzskom v roku 1997 dostať peniaze naspäť. Rusko vyplatilo 330 miliónov euro, čo podľa zúčastnených bolo len 1% odhadovanej ceny.
Potomkovia sporiteľov nepovažujú prípad ani zďaleka za uzavretý.
„Rusko sa nehlási k dlhu, ale verejný dlh nemá žiadne obmedzenia. Musí sa zaplatiť. To sú pravidlá hry,“ hovorí Eric Sanitas.
„Jeden z ‚najväčších finančných škandálov v histórii‘ tak naďalej fascinuje,“ uzatvára RFI.