Rozhovor analytika Štěpána Kotrbu pre Parlamentní listy, je doslova desivý. Podľa neho je Európa a Česko tri roky po najväčšom migračnom nápore stále bezradná.
[sociallocker][/sociallocker]
V lete 2015 začala vo veľkom vrcholiť migračná kríza. Do Európy sa valili státisíce ľudí z Blízkeho východu i Afriky. Kam sme sa za tie tri roky posunuli?
Nevítame mladých čiernych mužov s kvetinami, ale rúškom cez ústa a prstom na spúšti útočnej pušky. To je pokrok. Ešte sme sa nepoučili natoľko, aby sme vypovedali medzinárodné dohody vzniknuté po 2. svetovej vojne a prestali migrantov vpúšťať na územie EÚ vôbec. Alebo ich strieľali. To ale príde. Raz. Musí. Počet hladných v Afrike je neprijateľne vysoký. Na Blízkom východe tiež. V Ázii ešte vyšší. Ak nechceme hladovať my, tak všetkých hladných nenasýtime.
Táto vojna bude o ochrane stád dobytka, sýpok s obilím a prameňov pitnej vody. O ten relatívny luxus a blahobyt, ktorý nás delí od čiernych mužov Sahelu.
Tri roky sú relatívne dlhá doba. Viac než 1000 dní. Ako je možné, že Európa stále definitívne problém s masovou migráciou nevyriešila? Existuje vôbec uspokojivé a realizovateľné riešenie?
Vzhľadom k tomu, že vznik utečenectva má za príčinu následky cynických postkoloniálnych vojen – odtrhnuté končatiny, krv v prachu a vyvrátené črevá – musí byť následok migrácie pre každého migranta nemenej bolestivý a drastický, aby tá cena bola neakceptovateľná aj pre pravoverné deti proroka Mohameda. Realizovateľné riešenie existuje. Uspokojivé bude ako pre koho. Pre migrantov uspokojivé byť nesmie. Európania ale budú musieť rezignovať buď na generáciami nazhromaždené bohatstvo, alebo na doteraz vyznávané hodnoty. Budú musieť rezignovať na kresťanské „nezabiješ„, ako rezignovali na „nepožiadaš majetku blížneho svojho„.
Hoci mnohé európske krajiny problém s prívalom migrantov extrémne sužoval a stále sužuje, našej krajine sa problém vlastne úplne vyhol. Neplašíme zbytočne? Všetci tu hovoria o kategorickom neprijímaní, ale on sem asi nikto nechce …
Za „neprijímanie“ vďačíme obratnému priebehu psychologickej vojny, ktorú niekoľko ľudí len tak zo srandy viedlo na sociálnych sieťach migrantov. Slopú alkohol, žerú ošípané a chovajú v domácnostiach psy – to je vizitka krajiny, ktorú moslim nechce ani navštíviť, nieto tam žiť. Zopakované v desiatke paštúnských nárečí aj v arabčine desiatkami falošných profilov a okorenené autentickými podrobnosťami aj s ukážkami videa vytvorilo hrôzyplný obrázok. Keď sa cudzinecká polícia volá anglicky Alien Department, v detenčnom tábore vám zoberú korán, peniaze aj mobil, dáte vedieť všetkým známym, že sem jazdiť nemajú.
Súčinnosť rozviedky a cudzineckej polície v mohutnej psychologickej operácii zaistil v podstate na svoje triko jeden jediný človek. Dnes už to možno povedať a vzdať mu tým česť, pretože je mŕtvy. Bol to riaditeľ odboru azylovej a migračnej politiky Ministerstva vnútra Tomáš Haišman. Bez politického rozkazu, pretože impotentní politici boli akejkoľvek kreativity neschopní. Potom stačilo niekoľko spektakulárnych akcií cudzineckej polície s obuškami a psami vo vlakoch a na príjazdových cestách. PR o „neuveriteľnej brutalite„, o „šikanovaní, porušujúvom ľudské práva“ a „o zločineckom správaní sa polície“ zaistili tak poškodení, ako aj ich z detencie prepustení priatelia, hlúpi slniečkoví aktivisti a neziskoví profesionáli, rovnako ako na nich napojení hlúpi aktivisti – novinári. A Michal Hašek zburcoval cvičenia hasičov a iných jednotiek domobrany a IZS v niekoľkých krajoch. Výsledkom bola nesmierne účinná kampaň „Vyhnite sa Česku„. Ďakujme za ňu.
Nebyť dnes občanom Európskej únie a mať v Česku trvalý pobyt a právo na prácu nie je ľudské právo, ale výsada. Štát si vyberá. Aj gastarbeiterov. Nechce paralelnú spoločnosť. Netrpí organizované skupiny ani frustrovaných agresorov so zločineckými ambíciami. Polícia kedysi brutálne zmlátila ruských mafiánov aj arabských kšeftárov. A od tej doby je aj v centre Prahy relatívny pokoj, v iných krajinách nevídaný. Ak ho niekto poruší, väčšinou spozná policajné násilie, proti ktorému nie je odvolanie. Naposledy sa tak stalo niekoľkým tureckým boxerom z Holandska.
Žijeme síce v globalizovanom svete, ale nežijeme vo viere v lepších blížnych ani neveríme v to, že by sa všetci mali mať tak dobre ako my. Sme bezbožní cynickí realisti, ktorí nemajú potrebu sa kajať za hriech biele chamtivosti, koloniálne krutosti a kapitalistického obžerstva. Nezvykli sme si na indických sluhov ani filipínske upratovačky, nezvykli sme si ani na čiernych otrokov a ich hlučnú kultúru. Ale nehodláme si zvykať ani na nemeckých pánov, britských či švédskych opilcov nepoznajúcich mieru.
Pred rokmi Česko narazilo dokonca aj so snahou prijímať kresťanských utečencov, o ktorých sa hovorilo, že sa ľahko integrujú. Dopadlo to tak, že nechceli žiť v „premaľovanom kravíne“ a utiekli do Nemecka …
Vidíte, mnohí z nás v tých premaľovaných kravínoch bývajú a bývajú v nich radi. Pretože ich ten kravín oddeľuje od postavenia bezdomovcov. Viete, ona tá kresťanská spoločnosť bola česká pobočka americkej „alelujááá“ cirkvi páchajúcej fanfarónske dobro, ktorá si moc dobre nepreverila svojich honelníkov ani ovce pred prepravou. Navyše im zrejme opísala podmienky v Česku inak, nerealisticky. A tak sa už ďalšia dodávka nerealizovala a pražské arcibiskupstva sa ticho ospravedlnilo za svojich bratov vo viere.
Po rokoch možno povedať, že český prezident aj premiér sú aspoň v otázke migračnej politiky v zhode, hoci Andrej Babiš predtým tak jasný postoj nevyjadroval. Dokonca je úplne v zhode V4. Bude nám to v EÚ niečo platné?
No, je dobre, že už nie je premiérom euronadšený Sobotka a jeho „hujeri“ pomaly opúšťajú vládne funkcie. Tomáš Prouza už napríklad nie je štátny tajomník pre Európsku úniu. Babiš donedávna nevnímal dôležitosť zahraničnej politiky, pretože ona pre malé Česko dôležitá veľmi nie je. Dôležité sú iba jej transformácie v globalizovanej ekonomike a politike EÚ, ktorá postupne a nenápadne preberá právomoci štátu. Babiš má ale inštinkt a ten mu hovorí, že otázka národnej a kultúrnej identity dnes blúdia unifikovanou Európskou úniou a oddeľuje pre voličov dôležité od nedôležité. Volebné výsledky francúzskych, talianskych aj rakúskych volieb, vzostup protimigračnej strany AFD v Nemecku aj pád sociálnych demokracií v EÚ ukazuje jednoznačne, že voliči vnímajú postoje politikov k migrácii.
Europoslanec Tomáš Zdechovský poukazuje na spoluprácu neziskoviek a pašerákov, ktorí de facto pospolu vozia migrantov do Európy. Podľa Zdechovského téma migrácie natoľko štiepi členské štáty Únie, že by sa kvôli tomu mohla EÚ rozpadnúť. Zdieľate túto obavu?
Veľa ľudí sa na rozpad EÚ teší … Viete, ona tá spolupráca neziskoviek a pašerákov je dohoda chudobných … Kvôli chudobným EÚ nepadne. Tí bohatí, kvôli ktorým sa môže rozpadnúť, stále spája ziskovosť európskeho projektu. Zisk je rádovo väčší ako občasné náklady na pár desiatok tisíc migrantov. Takže ako analytik hovorím nie. Obavu z rozpadu EÚ nezdieľam, ale budem rozumieť tomu, že niektoré princípy prestanú v EÚ fungovať.
Musí prestať fungovať nestráženie hranice, aj keď nemusí prestať fungovať ich voľné prekračovanie pre majiteľov európskych pasov. Ovšem už nie pre majiteľov dočasných dokladov či cudzineckých víz. Musí prestať fungovať sociálna starostlivosti pre tých, ktorí si na ňu neprispeli. Ten kto nemá peniaze na pobyt v krajine EÚ, sa musí vrátiť, odkiaľ prišiel. Dobrovoľne. Alebo bude vrátený. Násilím. Musí prestať ostych z použitia násilia. No-go zóny existujú preto, že má polícia strach z miestnych prokurátorov a sudcov, nie z miestnych grázlov.
Bol by som veľmi rád, aby si tak prokurátori, ako aj sudcovia uvedomili, že oni a nikto iný reprezentujú záujem spoločnosti, občanov. Silného štátu. Sebavedomého štátu. Nie záujem akéhosi abstraktného, advokátskými kľučkami pokrúteného zákona. Ak najvyšší súd rezignuje na zjednocovanie súdnej praxe, na precizáciu práva v záujme štátu, ide o rozpad istôt a začínajúcu anarchizáciu.
Domobrany s baseballkami sa tvoria vo chvíli, keď zlyhá stáť. Keď zlyhajú politici. Keď nutná obrana je súdom klasifikovaná ako útok. Keď sa polícia pozerá stranou.
Situácia sa vyvíja v Nemecku, kde nedávno vypukol obrí škandál siahajúci až k samotnej kancelárke. Teraz všetko utícha a Merkelová to opäť ustála. Ustojí to aj ďalej?
Ustojí. Zatiaľ. Nemci sú – na rozdiel od nás – disciplinovaní, modliaci sa. Z tretiny evanjelici, väčšinou na severe, z tretiny katolíci, väčšinou na juhu. Ateisti v krajinách bývalého NDR. K islamu sa hlási iba 3,8 až 4,3 milióna ľudí, čo je hranica piatich percent. V to počítam aj ony tri milióny Turkov a 3,7 milióna migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky.
Čomu pripisujete, že Merkelová stále vlastne stojí na čele Európy, hoci to bola ona, kto migrantov pozval a znásobil tak celú krízu?
Je to kresťanská demokratka z Východu. Ossis. Na rozdiel od minulých generácií vo vedení SRN nezaťažená nacistickou minulosťou. Ovšem musím vás opraviť – ona krízu len neznásobila, ona ju spoluvytvorila… Viete, už na začiatku utečeneckej krízy som vo svojej analýze písal, že existujú iba dve mocenské skupiny, ktoré sú dosť silné finančne a logisticky na to, aby ten exodus mladých čiernych bojovníkov zorganizovali. Dodnes neviem, či to bola Saudská Arábia v spolupráci s USA, alebo syn plukovníka Kaddáfího v spolupráci s tzv. Zeleným antiimperialistickým a antikoloniálnym hnutím Afriky.
Otázkou ostávajú motívy Merkelovej, ktoré nemôžu byť len kresťanské. De facto poskytla luxusnú dovolenku bojovníkom islamských síl nielen v Sýrii, ale aj v Líbyi, Egypte, Afganistane, Iraku či v irackom Kurdistane, ich rodinám a príbuzným. Prečo? To je nepochopiteľné a dodnes neobjasnené.
Prepáčte, ale debata o vojnových motívoch exodu neobstojí. Vojny a ich dôsledky boli aj pred prvým hromadným presunom. Niekto musel tých ľudí zhromaždiť, inštruovať, navigovať, dopraviť na vzdialenosť niekoľkých tisíc kilometrov, po ceste stravovať a niekde ubytovať. Obliecť, vybaviť mobily a peniazmi. Zabezpečiť lode či člny aj ich kapitánov. Čo v masovom meradle nie je a nemôže byť náhoda ani súhra okolností. S kým a za čo uzavrela Merkelová dohodu o európskej odmene, že potom v úplnom rozpore so všetkými zásadami bezpečnosti a zdravého rozumu otvorila náruč a zvolala wilkommen?
V roku 2015 som písal, že jediným účinným riešením je okupácia severoafrického pobrežia násilím a vznik nových kolónií, ktoré zabránia bárkam vyplávať a pokúsi sa nájsť zvýšenie životnej úrovne a vládu na africkom území. Zriadenie záchytných táborov na africkej strane sa inak realizovať nedá.
Konštatoval som cynicky, že sme si zaplatili, že „niekto“ tých migrantov pochytá, zavrie ich do nejakého koncentráku v púšti, vymláti z nich všetky peniaze a zbaví ich tak možnosti sa do Európy dostať. Otroctvo a sexuálne otroctvo pochytaných je bonus za špinavú prácu. Straty sú povolené v neobmedzenej miere. Len to nesmie byť v EÚ.
Dnes už je to riešenie ostrejšie: Jedna varianta je podporiť súčasného faktického vojenského vládcu Líbye, Chalífa Haftara, ktorý tu špinavú prácu zadržiavania migrantov urobí za nás, alebo Líbyu napadnúť, vytvoriť predmostie na líbyjskom pobreží, potopiť všetky líbyjské lode a násilím tam vysadiť všetkých utečencov bez ohľadu na to, čo sa s nimi ďalej stane. S Tureckom je to komplikovanejšie. Tam budeme musieť platiť a nechať sa vydierať, kým bude Erdogan bohatý a mocný.
Niekto sa ale musí dopúšťať dlhodobo násilia v masovom meradle. Iné riešenie nie je. Ak to budú desiatky tisíc migrantov, možno ich asimilovať. Státisíce ľudí vytvoria rezervnú armádu nekvalifikovaných pracovníkov , ktorí vedia ovládať samopal už od detstva. To už je celoeurópske bezpečnostné riziko. A milióny migrantov budú znamenať koniec humanity a začiatok vojny Európanov o prežitie.
Bavorsko sprísňuje ostrahu hranice. Má dôjsť k zapojeniu dronov, termokamier, skenov na odtlačky prstov atď.
Domnievam sa, že minimálne pol roka české jednotky nezaostávajú vo výbave tak, aby pokryli hranicu od Břeclavi až po Liberec. Problém je a zostane početný stav bojaschopných mužov s výcvikom. Stav armády, polície, colnej správy, bývalých príslušníkov týchto jednotiek, aktívne zálohy, poľovníci … To všetko neumožňuje počítať s dlhotrvajúcou pohotovosťou. Najhoršie je, že nevieme čo ďalej. Nepoznáme krok číslo dva, alebo sa ho bojíme. Pretože tých zachytených ľudí budeme musieť niekde prechodne uväzniť a následne deportovať. Vrátane detí a žien. Násilím.
Do toho hrozí, že Nemci začnú vracať migrantov do krajín, odkiaľ k nim prišli. Hrozí v tomto zmysle Česku nejaké riziko, ako varujú niektorí politici?
Nehrozí. Aspoň za existencie Shengenu nie. Nie sme krajinou vstupu. Navyše cez nás hlavný prúd nikdy neputoval. Čo hrozí, sú nemeckými dokladmi vybavení migranti vytesnení zo SRN na ceste do náhradnej destinácie. Takže na trase Berlín – Praha hlavná stanica. Na zelenej hranici, kde už nie sú drôty. Ako odlíšiť Nemca s nemeckým pasom od Afgancov alebo Eritrejcov s nemeckým pasom? Podľa dátumu vydania? Podľa tváre? A kam s ním? Späť do Eritrey na účet našich občanov? Alebo do Nemecka na účet Tante Merkel?
Že Nemci myslia zmenu svojej politiky vážne, môže ukazovať aj dohoda Merkelovej s ministrom vnútra Seehofer. Dohodli sa na tomto: 1) Na štátnej hranici Nemecka s Rakúskom vznikne nový hraničný režim, ktorý zabezpečí, že zabránime migrantom, ktorých azylový proces je v kompetencii inej členskej krajiny EÚ, aby vstúpili na územie Nemecka. 2) Budú zriadené tranzitné centrá. Odtiaľ by mali byť žiadatelia o azyl odoslaní priamo do zodpovedných krajín. Takýto postup by ale nemal byť realizovaný bez zhody s týmito krajinami, ale na základe administratívnych dohôd. 3) V prípadoch, keď takéto dohody nebudú uskutočniteľné, budú migranti tiež odmietnutí- na základe dohody s Rakúskom. Ako to máme chápať s ohľadom na to, že napríklad krajiny V4 tiež migrantov nebudú chcieť prijímať?
No, tak podľa môjho názoru z V4 má najväčší problém Maďarsko … Musí si zabezpečiť, že cez jeho územie neprejdú. Toľko k bodu 1. Pre Orbána to nebude problém … Legislatívu má prispôsobenú, mandát má obnovený a silný. Dosť dobre si neviem predstaviť, ako budú fungovať „tranzitné centrá„, pretože netuším, ktoré budú tie „zodpovedné“ krajiny. Čierny Peter stále zostáva všetkým pohraničným krajinám, ktorým budú všetci utečencov vracaní.
Domnievam sa, že vnútiť nejakej inej krajine možno len to, čo si nechá vnútiť. To je limit Európskej únie, ak nechce späť k rýchlemu rozpadu. Pohraničné krajiny tak ako tak budú musieť zabezpečiť, že ďalší utečenci prichádzať nebudú. Inak než násilím sa to urobiť nedá. To násilie celkom iste nebude kompatibilné s Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951, Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a so žiadnou konvenciou o ľudských právach. Utečenec je podľa týchto dokumentov osoba, ktorá „má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských, národnostných alebo z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo je určitých politických názorov, je mimo krajinu svojej národnosti a nemôže prijať, alebo vzhľadom k uvedeným obavám odmieta ochranu svojej krajiny …„
V 53 afrických štátoch žije celkom cez 1,2 miliardy obyvateľov (2016), z ktorých 40% je moslimského vyznania. Najľudnatejšia je Nigéria, ktorá pritom leží na jednom z najväčších nálezísk ropy na svete. HDP na jedného obyvateľa Afriky je iba 1 820 USD, v Nigérii iba 1 994 USD. HDP na jedného obyvateľa ČR je 22 468 USD, EÚ 35 939 USD a Nemecka 44 550 USD. Ak sa miliarda chudobných Afričanov rozhodne zlepšiť si ekonomickú situáciu ekonomickou migráciou do Európy, môžeme ich síce poľutovať, ale solidárni s nimi nebudeme. Nerozdelíme sa s nimi o skyvu. Budeme ich nakoniec bez milosti strieľať. To je potenciálna realita. Teraz sa ešte môžeme pohoršovať a moralizovať s poukazom na kresťanské hodnoty a morálny apel exodu Židov. Pri koľkých migrantoch túto argumentáciu opustíme? Pri dvoch miliónoch? Desiatich miliónoch? Päťdesiatich? Strieľať začneme pri dvadsiatich alebo sto miliónoch migrantov? Alebo skôr?
Taliansky minister vnútra Salvini povedal, že Taliansko migrantov, ktoré by Nemecko mohlo chcieť vracať, už nebude prijímať.
No konečne. To je prvý krok. Vzbudil zaslúženú pozornosť. Dá sa povedať potlesk na otvorenej scéne. Ale musí nasledovať druhý krok – blokácia ďalšieho prílivu do talianskych prístavov, kam je to z Líbye najbližšie. Treba spravodajské rozpracovanie a perzekúcie kuriérskych neziskoviek, zabavenie ich technickej infraštruktúry, kriminalizácia ich aktivistov. Zabránenie vjazdu ich lodí do všetkých prístavov krajín EÚ, zákaz predaja paliva a ďalších zásob. Ľudskoprávni pašeráci nesmú mať ďalšiu príležitosť. To všetko je v jurisdikcii krajín EÚ a zabrzdilo by to migračnú vlnu aspoň na čas, než by sa pašerácky biznis reštrukturalizoval. Ďalšie kroky potom sú: vypovedanie medzinárodných dohôd a utečeneckých dohovorov, právomocí medzinárodného súdu, oznámenia do Bruselu o kolektívnom vypovedaní niektorých častí zmlúv o EÚ a kolektívne sankcie tých krajín EÚ, ktoré sa k tejto reštrikčnej politike nepripoja. A následne je možné pristúpiť k násiliu.
Mimochodom, Matteo Salvini je poslednou dobou novou európsku hviezdou, či už v tom či onom zmysle. Dôsledne odmieta v talianskych prístavoch prijímať lode plné migrantov, čelí kritike, že je to nehumánne, že tí ľudia môžu na lodiach i zahynúť. Neprehnal to Salvini?
V žiadnom prípade. I keď tí ľudia môžu na lodiach aj zahynúť, Taliansko sa nemôže stať utečeneckým táborom. To by ju ekonomicky a bezpečnostne zlikvidovalo. Matteo Salvini je prvou lastovičkou európskych politikov, ktorí sa len nevyhováram, ale konajú.
Ako to vôbec v Stredozemnom mori vyzerá? Ako veľký pohyb lodí pašujúcich migrantov z Afriky možno zaznamenať? Niektoré správy pôsobí tak, že de facto je to taký väčší prievoz, lode neziskoviek, ktoré jazdia tam a späť, križujú Stredozemné more, vyložia migrantov v EÚ a idú späť pre ďalšie. Preháňam to?
Úplne nie. V líbyjských vodách vypnú transpondér (rádiový odpovedač identity lodi), naložia migrantov privezených pobrežným gumovým člnom priekupníkov a odplávajú späť do medzinárodných vôd. Tam zapnú transpondér a vyšlú signál núdze. A zamieria do najbližšieho prístavu. Možno to zistiť na internete – existujú presné záznamy o pohybe všetkých civilných lodí v Stredozemnom mori – napríklad servery MarineTraffic.com alebo Vesselfinder.com.
Môže to znieť ako naivná a neznalá otázka, avšak, ako je možné, že táto prax tu už roky funguje? Všetky tie organizované transporty migrantov do EÚ bežia ako dobre premazaný stroj a nikto to nezastavuje. Z jednej strany tu európski lídri nonstop hovoria o nutnosti dohody, o zastavení migrácie a z druhej strany potom obviňujú Taliansku, že nechce lode prijať. Ako tomu máme rozumieť?
Tak, ako ste povedali. Z jednej strany európski lídri nonstop hovoria a z druhej strany majú nonstop strach zasiahnuť. Všetci vedia, že prvý efektívna zásah by zmazal ten náter humanity politikov a celej Únie. Z Európanov by sa stali chladnokrvní vrahovia. K tomu ešte psychicky Európa nedospela. Efektívny zásah znamená potopenie pašeráckych lodí. Aj s utečencami. Potopenie lodí zbierajúcich utečencov na mori. Do chvíle, než druhá strana pochopí, že každá loď bude potopená. Každá. Nekompromisne. To je vojna bez ženevských pravidiel. Kto z európskych politikov sa pod ňu podpíše? Ani Matteo Salvini nie.
Na počiatku utečeneckého konfliktu som napísal v exkluzívnej analýze pre Parlamentné listy , že utečenci musia dožiť chudobní vo svojich krajinách, inak padneme na úroveň Afriky.
Hotspoty aj pomoc v krajinách pôvodu utečencov sú nezmysel. HDP 1 900 USD na osobu nevyrovnáte v reálnom čase na HDP 35 tisíc USD na osobu, keď najbohatšia krajina má 45 tisíc USD na osobu. Proste z Afriky Európa nebude. Z Európy Afrika byť môže. Čierni detskí vojaci morálne zábrany nemajú. Vo svojich krajinách patria medzi elitu a sú určite aj medzi migrantami. Deti aj dospelí.
Čo výhľad do budúcnosti? Presťahuje sa Afrika do Európy a my, pôvodní obyvatelia, zmizneme? Alebo sa naučíme žiť pospolu?
Neviem. Ako kto. Mne sa nechce žiť pospolu s ľuďmi, ktorí svojím ženám vykonávajú obriezku a svojim blížnym usekávajú hlavy mačetou, pretože náboje do samopalu AK sú drahé …
Ako to s naším kontinentom môže dopadnúť?
Akých politikov si zvolíme, taký bude náš kontinent.