Tragédiou Slovenska je, že zažíva éru postfaktuálnej politiky. Jedni snívajú o starostlivom štáte pre 5 000 000, druhí o jadre EÚ a tretí dupoce nožičkami ako je proti jadru lebo „nevie aké bude“. Jednotliví aktéri slovenskej postfaktuálnej politiky si tak žijú svoj vlastný marketingový spindoktorský diskopríbeh. Avšak mimo realitu EÚ, kde prichádza jeden dokument za druhým.

Rozpočet EÚ prejde po roku 2020 kritickým obdobím. Kvôli odchodu Veľkej Británie bude v bruselskej pokladnici chýbať možno až dvadsať miliárd eur. Výpadok bude nielen kvôli absencii britského príspevku, ale predovšetkým kvôli vyšším výdavkom na únijnú bezpečnosť.

S výhľadom na hospodárenie na tri roky zoznámil Európsku komisiu eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger. Európska komisia predložila členským krajinám EÚ a poslancom europarlamentu na posúdenie dokument o budúcnosti financií EÚ. Obsahuje päť možných scenárov a bude základom pre prípravu budúceho finančného rámca pre EÚ, ktorá bude mať v tom čase už len 27 členských krajín.

Súčasťou diskusie o budúcej podobe financií EÚ je otázka prepojenia príjmov zo štrukturálnych fondov s tým, ako sa štáty EÚ podieľajú na iných programoch EÚ. To znamená aj napríklad plnenie kvót pre imigrantov.

Už dlhšiu dobu znejú z niektorých členských štátov pripomienky smerom k štátom, ktoré nechcú prijímať utečencov podľa vopred určených kvót. Kritici poukazujú na to, že tieto krajiny pritom inkasujú z únijnej pokladnice vysokej príspevky. „Súhlasím s tým, že solidarita nie je jednosmerka,“ uviedla pre médiá komisárka pre regionálny rozvoj Corina Cretuová.

Podľa eurokomisára pre rozpočet bude potrebné nájsť dodatočné financie, napríklad prostredníctvom nových „vlastných zdrojov“. Práve vlastné zdroje je skvelý eufemizmus pre nič iné ako vytvorenie autentického „štátneho rozpočtu“ EÚ. Totiž vlastné zdroje doteraz predstavujú len výrazne menšiu časť rozpočtových príjmov v porovnaní s príspevkami členských krajín, ktoré plnia okolo 80 percent rozpočtu.

Odborný tím vedený niekdajším talianskym premiérom a eurokomisárom Mariom Montim došiel už na začiatku roka k záveru, že reforma rozpočtových príjmov je nevyhnutná. Medzi možnosťami tím zmienil aj zdaňovanie uhlíka (poznáme z nástenkového tendra ako obchod s teplým vzduchom)  v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými povolenkami,  spoločnú daň z palív a energií, spoločnú firemnú daň z príjmov, reformu DPH a podobne. Práve v roku 2018 končia výnimky pre DPH pre jednotlivé členské štáty.

Ukazuje sa, že technokrati v Bruseli dôsledne využijú leto na prípravu zásadných dokumentov, ktoré na jeseň odštartujú to čo dnes Macron a Merkelová prezentovali ako integračný silný motor Francúzska a Nemecka.

Jadro, o ktorom sa tak hovor,í sa postupne napĺňa konkrétnymi scenármi a dokumentami. Obratne má každý niekoľko variant, zvyčajne päť. Avšak v konečnom dôsledku je to jedno, pretože definitívne rozhodnutie Európskej federácie s plnohodnotnými atribútmi riadneho štátu prichádza v podobe  „Starostlivého štátu pre 500 miliónov obyvateľov“ a Slovensko je už dnes zamurované svojím európskym bezvedomým v samotnom bytovom jadre novovznikajúceho útvaru.