Účasť predstaviteľov slovenskej vlády na krokoch, ktoré nie sú v súlade s mienkou väčšiny voličov, dáva možnosť vznikom rôznych dohadov.

Keď v roku 2016 Smer išiel vyhrať voľby s ostro protimigračnou rétorikou, štátna organizácia Tipos darovala pred voľbami na účely podpory migrácie 500 tisíc eur mimovládnym organizáciám. Tieto peniaze minuli bez akejkoľvek kontroly.

Možno si spomínate na to, keď Európska komisia žalovala Maďarsko, Poľsko a Česko kvôli zreteľnému odporu voči migrantom. Slovensko však nebolo spomenuté a dôvod nebol zrejmý. Médiá mlčali

Podobne sa aj posledný prípad, podpis Slovenska pod Marákešskú politickú deklaráciu, udial bez záujmu médií a to dokonca aj tých protivládnych. Pritom je to kauza, ktorá by potenciálne mohla zásadným spôsobom ohroziť mediálny obraz vlády. Na jednej strane strana Smer-SD, ktorá naďalej formálne vystupuje ako strana obhajujúca národné záujmy. Na druhej strane očividný výpredaj slovenských postojov a podvolenie sa medzinárodnému diktátu.

Je viac ako zjavné, že médiá hľadia vždy len správnym smerom. Aj keď je to nosenie dreva do lesa, treba pripomenúť, že dnešné progresívne média sa nesnažia o objektívne pokrytie reality. Ide im naopak o jej formovanie. Udalosti, ktoré vyhovujú tomu, ako si prajú vidieť svet oni, prechádzajú mlčky.

Redakcia novín však veľmi dobre vedia, že hlavne témy migrácie majú prakticky vždy jedno vyústenie – ostrý nesúhlas a zásadné odmietnutie verejnosti aj vtedy, keď sa píše pozitívne. Naopak negatívne správy potvrdzujúce stále rastúce obavy voličov, vyvolávajú búrku súhlasných komentárov., ktoré často zachádzajú až do extrémnych polôh.

Preto sa tejto téme vyhýbajú širokým oblúkom. Tým však len potvrdzujú, že práve kvôli mimoriadnemu záujmu je presne tou témou, ktorá by mala byť v centre pozornosti.

Aby sa vyhli podozreniu, že ide o cielený proces, ktorý ignoruje demokratické pravidlá verejnej diskusie, podporujú širokú informovanosť o kauzách a témach, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nepodstatné. Hovorí sa im búrka v pohári vody. Sú to proste kauzy s obmedzeným lokálnym aj časovým dosahom.

Pri všetkej úcte napríklad ku kauze zavraždených snúbencov, z dlhodobého hľadiska je ďaleko podstatnejšie, či Slovensko ostane krajinou civilizačne a kultúrne homogénnou, alebo budeme donútení násilím prijímať stovky tisíc neprispôsobivých migrantov.

Bez ohľadu na ružovú propagandu dnes vieme, že čím väčšia vlna migrantov, tým komplikovanejší spôsob hľadania rovnováhy. Zlyhala aj povestne optimistická Angela v bohatom Nemecku so svojim heslo „My to zvládneme“. Nezvládla to. Nemecko je až po krk v bažine problémov a potápa sa stále hlbšie.

Nie je náhoda, že hlavné politické strany naprieč celým politickým spektrom túto tichú dohodu médií nielen schvaľujú, ale aj podporujú. Robia všetko preto, aby živili záujem verejnosti na škandáloch, ktoré si po pár mesiacoch niekto ani nespomenie. Preto tzv, opozičné strany SaS, OĽaNO či Sme rodina pochodujú pomaly už celé roky po námestiach, preto strana Smer na tomto divadle asistuje. Tiché porozumenie je viac ako boj o moc.

Show must go on! Vlak migrácie sa nesmie zastaviť a preto médiá v zhode s politikmi podhadzujú voličom jednoduché témy, do ulíc sa nejde kvôli zastaveniu migrácie, ale mimovládky sa idú pretrhnúť pri iných príležitostiach.

Jediné strany, ktoré seriózne protestujú sú označované za extrémistické a preto sa s nimi nik nebude baviť a budú pravidelne očierňované. A mediálny kartel drží spolu.

Špecifický prípad sa stal včera v Nemecku. Strana AfD je pod stálym útokom redakcie Bild. Keď na tlačovej konferencii odmietli komunikovať s Bildom, ostatní redaktori médií sa zodvihli a odišli.

Čiže hovoriť o rizikách migrácie nie je dovolené a pokiaľ sa niekto odváži, stane sa terčom.

Politici medzitým prijímajú zákony a robia politiku, ktoré nielen migráciu podporujú ale odstraňujú aj jej kritikov. Médiá ich v tom podporujú a keďže verejnosť stále nie je dosť presvedčená, skôr alebo neskôr dôjde na násilie. Ale nie voči migrantom, ale voči odmietajúcej väčšine. A dielo totality bude dovŕšené.