Post faktická doba vyplýva priamo z postmoderného nihilizmu a to hocako sa mainstream čertí. Veď čo má prísť iné po zrušení pevných hodnôt? Čo je to fakt, ak nie nejaký konštrukt?

Svet sa nám rozbíja pred očami komplexne a konšpirátori, šarlatáni sú s váženými spindoktormi v jednom rade.

Dnešný postmoderný progresivista je v základe dosť podobný starému Indovi, ktorý tvrdil, že svet je len ilúzia – mája. Lož v podstate neexistuje, lož je len nejaká pokrivená, či neúplná pravda, lož je pravda na nesprávnom mieste. Náš progresivista, aj keď v podstate hlása ilúziu sveta, predsa len často užíva slová ako pravda, morálka, zločin, dobro, zlo. Odkiaľ to má? Nuž nevedome potvrdzuje platnosť duchovna, aj keď je jasné, že v druhej vete ho poprie.

Progresivista bojuje proti sociálnym konštruktom, ale sám tvorí nový sociálny konštrukt – ten svoj. Progresivista podporuje ten naozajstný Matrix a je to o to zvlášť nebezpečné, že je to nevedomé, že nevie čo činí. Napríklad na jednej strane tvrdí, že pojem ako normálnosť a nenormálnosť sa v prírode nenachádza, no v druhej vete povie, že homoxeualita je normálna, pretože ju našli v génoch. To, že mainstream popularizuje vedu až do roviny šarlatánstva, to je zas iné kafé a dokázal to napr. aj psychiater Michal Patarák.

To, ako vnímame svet, je naozaj ale dôkazom toho, že ide o ilúziu. Zaradom zrak, hmat, čuch, sluch, chuť podľa vedy naozaj nám neukazujú úplný svet, čo samozrejme môže korigovať naša myseľ, ktorá zas môže skĺzať do fantázii, do špekulácii, ale stále je bližšie pravde. Potom je duša a duch, čo samozrejme nie každý uznáva ako nástroj vnímania. Čo ale iné, ak ostatné mýli?

Pre mňa je dôkazom o existencii pevných bodov mimo hmotu,  nespoľahlivosť ľudských vnemov, a z časti  aj rozumu pre poznanie pravdy. Alebo inak – ak je naozaj osudom vesmíru chaos a nepoznateľnosť, kde sa berie v našej mysli fixácia sa na niečo pevné? Prežitie? K čomu? Veď všetko napokon umiera. Prečo v nezmyselnosti prežíva vedomie zmyslu?

Dá sa dlhodobo žiť s vedomým, že život nemá vyšší zmysel? Bez drog konzumu, bez vytvorenia nového sveta spoločenského konštruktu, kde ak si odmyslíme naučenú mechanickú činnosť, sme len úbohé červy s pár chvíľami iluzórneho života.

Denne pristupujeme na hru, kde jedne konštrukty bojujú s inými a kde sa vnucuje taký či hentaký spoločenský konštrukt. Najlepšie odvodený z práva silnejšieho.

Pripúšťam, že média majú veľkú moc, a to hlavne u menej mysliacich. Média som ja osobne vnímal skôr ako vec kultúry a ak išlo o správy, tak síce som to či už v detstve a v mladosti rešpektoval, no nijako som podľa nich nerobil zásadné rozhodnutia. Ľudia sú ale rôzni a je tu aj ešte iná vec. Média sú okrem snahy o mienkotvornosť akýmisi baštami boja ideológii. Nemôže existovať na 100% vyvážené médium, môže sa o to len snažiť. Potom ide aj o inteligenciu konzumenta.

Aj keď sa v minulosti šírili správy ústne a viac-menej objektívne, to čo teraz by sme nazývali médium, ktoré je aj o kultúre, to plnili rôzne scény sakrálneho charakteru, potulní speváci, rozpravkári, komedianti, dokonca aj námestie, kde si kat plnil svoju úlohu, ako dnes televízne seriály.

Tak ako ľudia strácali kontakt s lunárnymi božstvami, ktoré boli aj o praktických radách, aj o fantázii, o osude a živote ako celku, tak sa rozvíjali média. K tomu by som ešte dodal, že čo sa týka správ, je tam aj princíp Merkúra ako posla bohov. Nenadarmo je Merkúr aj bohom obchodníkov … (Mercato, market) Bohužiaľ v padlej podobe aj zlodejov.

Konečne ten apel na média v akomkoľvek zmysle, je pre mňa len starý apel z čias, kedy ešte sa o svojprávnosti človeka hovoriť nedalo. Ide o slobodu. Slobodný človek sa predsa nezaujíma na prúdy zvonka, ale naslúcha svojmu vnútru.

Však ja by som aj chcel., aby naše média boli objektívne a podnecujúce povedzme národné uvedomenie, spiritualitu … Praktický život je ale o každodenných bojoch vyplývajúcich z tvojich osobných daností a televízor? To je často len o zabudnutí na každodenné starosti, nič vážne, alebo len v tom vážne.

Nie je to celkom pravda, že len rodina formuje deti, veď máte aj dvojičky rôznych pováh a nie je pravda, že je to len spoločnosť. Rodíme sa s orieškom hádanok, ktoré máme prelúsknuť a to každý inak. Však sa pozrite ako žijete a aké sú motívy vašich konaní. Obyčajne len realizácia sklonov, riešenie ich konfliktov s okolím a pod. Kým toto šlo kedysi  riešiť skupinovo, bolo to OK, ale už nie, doba pokročila.

Slobodu nejde naplno uznať bez originality ľudských duší, ale nejde ju uznať ani bez toho, aby sme pridali to, že k čomu chcú byť tieto originálne duše slobodné. Veď my sa predsa oslobodzujeme vždy k niečomu a o to viac o čo je to silnejšie. Pre každého je silné aj niečo iné, aj iný level ….

V istom zmysle je jedno čo bude RTVS vysielať, človek aj tak naozaj žije iným, však kedysi sa ľudia dívali len ohňa a aj tak boli spokojní. Sami kritici vedenia RTVS pravdu v zmysle ideologickom  neuznávajú – vsjo rovno. Iste, v rovine svojho obrazu spoločenského konštruktu áno.

Vôbec pochybná je otázka po tom, že čo by mali vysielať média, teda aké správy. To akože právd je viac? Ak je ich viac a všetci to vieme, že interpretácii je viac, tak vždy všetci vedeli, že všetko treba brať s rezervou. Samozrejme okrem slaboduchých. Koľkí ľudia predsa žili za totality a „čítali medzi riadkami“.

A ono aj keď som spomínal, že média pôsobia hlavne len na jednoduchých ľudí, tak dá sa povedať, že z veľkej časti ani na nich nie. V národe je zakódované, že to sú len hry „pánov. Preto ani mnohých neirituje, že v RTVS prepustia pár ľudí, keď povedzme v istej firme na východe Slovenska od konca minulého  roka prepustili asi tak 1000 ľudí. Kde o tom bola čo len zmienka? A z tej tisícky bola veľká časť Rómov. Kde sú rómske organizácie? Kde sú mimovládky? Iste, sledujú pohyby peňazí na svojich kontách ….

No naozaj tu ktosi vytvára nejaký Matrix, sociálny konštrukt, kde kvázi bojom proti sociálnym konštruktom vytvára sociálny konštrukt par excelence. Stará známa hra a ako som už spomínal – poznala ju už India, lenže to sme my – Indoeurópania. Oni ale poznali to, čo je za ilúziou, za Májou. Progresivisti hlásajú Máju, ale ich cesta von je zas len Mája ….

Je treba ísť až za ilúziu a to povedzme aj toho, že vinník je len jeden ….

Napríklad to kedysi pekne vyjadrila vo svojom  blogu Zuzana Hanzelová:

V takej kde sa stále operuje slovným spojením Slušní ľudia a Slušná krajina, ale ono je to vlastne normálny oxymoron.“

https://hanzelova.blog.sme.sk/c/326506/V-akej-krajine-to-zijeme.html

A má pravdu