Sofistika dnešnej doby

Tak som sa dočítal:

  • Rusi sú zlí, lebo nás v 1968 napadli v čase mieru. Odpoveď na otázku : A čo teda Nemci, ktorí nás chceli vyhladiť ? , To vraj nie je podstatné, to bolo v čase vojny.
  • Všetky zverstvá v Tretej Ríši robili nacisti – ale neboli to Nemci. Ale za obsadením v roku 1968 stáli Rusi, nie komunisti.

[sociallocker][/sociallocker]

Celé zle. Dnes treba stále viac pripomínať, že by sa ľudia nemali upínať na minulosť. Skutky hovoria samé za seba.

Posledné desaťročia sú skoro všetky vojny a utrpenie vo svete vyvolané krajinami Západu na čele s USA. Nie Ruskom.

Posledné desaťročia vedú „hybridnú vojnu,“ kombináciu propagandy, obchodných a a vojenských opatrení krajiny Západu na čele s USA. Nie Rusko.

Posledné desaťročia robia obrovské sociálno-inžinierske experimenty na populácii čítajúcej stovky miliónov ľudí krajiny Západu na čele s USA. Nie Rusko.

To ukazuje úplne jasne, že ak sa hodnotia udalosti nezávisle od minulosti, potom vždy dospejeme k nepresným uzáverom. A nakoniec budeme v stave, keď bude jedno, kde je pravda, kde je lož, dôležitý je len „správny ideologický postoj„.

Najlepšie to vyjadril slávny výrok Jiřiny Šiklovej, ktorý sa odvtedy používa v rôznych verziách: “ Raději se budu mýlit s Američany, nežli mít pravdu s Putinem

Inak celú besedu môžete nájsť v Českej TV, v čase okolo 57:00

Pripomína vám to niečo? Kauza Skripaľ, ktorá bola evidentne od začiatku čistá lož, ale keďže západné krajiny prijali princíp „Raději se budu mýlit s …., nežli mít pravdu s Putinem„, bolo jedno, čo Anglicko tvrdí.

Kľudne by mohli povedať, že Skripaľa zaklial Putin pomocou woo-doo, že zaútočili mimozemšťania dohodnutí s Putinom, alebo že ich otrava bola dôsledkom fyzického znechutenia nad existenciou Putina.

Výsledok by bol stále rovnaký. Museli by sme zaútočiť na Rusko. Nie je totiž dôležité čo sa tvrdí, ale kto a na akej strane.

A úplne najlepšie na tejto rétorike je, že z vecí ako lži, manipulácie, podvody, klamstvá, útoky obviňujeme Rusov a nie naše vlády, politikov a „osobnosti“.

Takže hybridné vojny, ktoré vedie Amerika už od pradávna sú vraj vynálezom Ruska, z incidentov na ruských hraniciach sa robia celosvetové agresie a neochota Ruska porušovať ľudské práva vlastnej populácie sa sociálnymi inžiniermi vydáva za porušovanie ľudských práv.

Čo môže byť absurdnejšie?

Veci spoločné

Pritom s Ruskom máme aj dosť spoločných problémov, lenže tie sa vždy selektívne zamlčiavajú, alebo vyťahujú

Posledné desaťročia likvidujú úspory vlastného obyvateľstva, zavádzajú stále viac totality krajiny Západu na čele s USA. Tu treba povedať že aj Rusko je stále viac centralizované a korupcia dosahuje gigantické rozmery

Za posledné desaťročia prestávajú veľké firmy krachovať (Too big to fail), pretože sa stávajú previazané s vládnymi štruktúrami. Ich zisky putujú do súkromných vreciek, straty musia znášať daňoví poplatníci. Tak v krajinách Západu na čele s USA ako aj v Rusku. Len Rusko má z exportu surovín toľko peňazí, že si môže dovoliť aj sociálne programy, aj kŕmiť oligarchov a skorumpovaných činovníkov.

Za posledné desaťročia s rastom informovanosti, spojenia a finančných možností rôznych sponzorov terorizmu krajiny Západu na čele s USA máme stále viac problémov s terorizmom. Rovnako ako Rusko. Na rozdiel od nás sú však Rusi ochotní proti teroristom bojovať a likvidovať ich, keďže u nich neprebieha sociálne inžinierstvo zamerané práve na ochranu podhubia teroristov ako na Západe.

Za posledné desaťročia sa naša organizácia spoločnosti oligarchizuje, stále viac moci získavajú monopoly, korporácie, ktoré rozhodujú cez lobistov o živote celých krajín. Tento princíp bráni konkurencii a spoločnosť je stále skostnatenejšia a stále viac regulovaná. Je to rovnaký problém v krajinách Západu ako aj v Rusku. Hospodárskemu rastu, rastu životnej úrovne, ale aj demokracii ako takej to príliš neprospieva. V Rusku je naviac problém aj so zlou štruktúrou ekonomiky a reštrukturalizácia prebieha slimačím tempom.

Budúcnosť

Žiť minulosťou je ako starecká demencia. Namiesto toho aby sme reagovali na okamžité problémy, bojujeme s démonmi minulosti. Rovnako ako starec, ktorý vníma svet okolo seba cez deformáciu minulosti, nie sme schopní dosiahnuť žiadny úspech a pokrok.

Starecká demencia je prejavom opotrebovania organizmu, staroby, ktorá končí smrťou. Bolo by fajn, keby to bol v prípade našej civilizácie len akútny nervový záchvat, ktorý časom prejde a opäť sa dokážeme vrátiť do reality. Obávam sa však, že by to mohlo byť aj inak.


Publikovaný

v

,

od

Značky: