Mapa na úvodnom obrázku ukazuje zničené kresťanské chrámy v Kosove, ktorých história niekedy siaha až do ranného stredoveku. Albánski teroristi v Kosove ich zničili aj za podpory Francúzska
Jaroslav Štefec na sociálnej sieti napísal vyjadrenie k požiaru Notre Dame. Zdá sa, že je to veľmi poučné pri obhliadnutí sa do minulosti.
[sociallocker][/sociallocker]
Oheň, možno naozaj náhodný, možno zámerne založený zničil sedemstoročný architektonický skvost, ktorý bol symbolom Francúzska o storočia skôr ako Eiffelova veža alebo Víťazný oblúk.
Spolu s celou Európou trúchlime nad skazou chrámu Notre-Dame, symbolu západnej vetvy kresťanstva. Smútime povinne, pretože sa to od nás očakáva v rámci európskej solidarity, ale tiež trúchlime pekelne pokrytecky. Prečo?
Keď medzi rokmi 1999 a 2004 albánski teroristi v Kosove vypaľovali desiatky srbských kresťanských chrámov a kláštorov, nielenže sme týmto zločiny nevenovali ani najmenšiu pozornosť, ale ako lojálny člen NATO sme ich de iure aktívne podporovali. A tým sme sa stali ich spoluvinníkmi… Počas jediného pogromu, ktorý trval asi tri dni, bolo spálených a zrúcaných do 35 kresťanských chrámov, kostolov a kláštorov. Na ich mieste zostali len ruiny a popol. Existencia mnohých z nich sa takisto siahala až do 14. storočia
Prečo jsme netrúchlili a netrúchlime nad skazou týchto mnohokrát tiež skvostov stredovekého staviteľstva? Prečo sa bezprostredne po požiari chrámu Matky Božej, s ktorým nemáme vôbec nič společné, okamžite vyrojily návrhy na to, aby ČR poskytla peniaze na jeho obnovu, zatiaľčo okolo ničenia chrámov v Kosove vládlo mlčanie a nikoho ani nenapadlo navrhnúť, aby sme sa podieľali na ich obnove, aj keď sme se de facto podieľali na ich ničení.
Možno by sa to dalo vysvetliť (nie ospravedlniť) politickými záujmami. Aj tak je to svinstvo, ktoré usvedčuje všetkých nariekačov nad zničením parížskeho chrámu z pokrytectva najvyššieho stupňa. Najmä tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťanskými nariekačmi.
Možno je to ale všetko inak. Srbsko ako východný a navyše slovanský štát jednoducho nie je pre Západ súčasťou „jeho“ kultúry a „jeho“ kresťanských, resp cirkevných tradícií a „hodnôt“. Rovnako ako Česká republika, Slovensko, Bulharsko alebo Maďarsko, a to ani nehovorím o Rusku… Vždy sa k nám budú správať rovnako ako ku Srbsku, vrátane „rešpektu“ k nášmu kultúrnemu dedičstvu.
Zamyslime sa nad tým, až nám zase budú velebiť Eurofondy a ich význam pre obnovu a opravy českých pamiatok.
Zdroj: Jaroslav Štefec