Portál Kurzy priniesol mimoriadne zaujímavý pohľad na korupciu vo svete aj u nás, ktorý sa potichu prehliada. Korupcia je podľa tohto pohľadu zástupnou témou.

Podľa portálu sa korupcia u nás berie ako dopredu daný fakt, o ktorom nie je potreba – a ani sa nesmie – viesť akýkoľvek spor. Kto by snáď mal o rozsahu korupcie u nás pochýb, je označený za podozrivého, za toho, kto ju chce bagatelizovať alebo dokonca kryť.

Ako to teda je, prečo je tak urputne pretláčaná téme?

S vyprázdňovaním skutočných tém z politiky bolo potrebné hľadať témy zástupné. V posledných rokoch sa takou témou stal boj s korupciou. Politickej aj mediálnej sfére sa podarilo vytvoriť dojem o krajine prelezenou korupciou skrz naskrz. Z korupcie sa urobil prostriedok, ktorý ospravedlní takmer všetky štátne zásahy, ktoré potom všemožne obmedzujú ekonomické subjekty a úplne neprimerane a excesívne regulujú ich činnosť.

Skorumpovanosť krajiny sa berie ako preddefinovaný fakt, o ktorom nie je potreba – a ani sa nesmie – viesť akýkoľvek spor. Kto by snáď mal o rozsahu korupcie u nás pochýb, je označený za podozrivého, za toho, kto chce korupcii bagatelizovať alebo dokonca kryť.

Alebo je odkázaný na nelichotivé údaje o korupcii „nezávislej“ inštitúcie Transparency International (TI). Podľa správy tejto organizácie sa Slovenská republika podľa indexu CPI v roku 2017 v celosvetovom porovnaní umiestnila na 54. mieste (z celkového počtu 180 sledovaných krajín), s hodnotením 50 bodov (maximum 100, čím vyššia hodnota, tým menšia korupcia). Česka republika skončila lepšie s 57 bodmi na 42.mieste.

Svojimi výsledkami sa Slovensko radí medzi krajiny, akými sú Taliansko alebo Maricius, Česko je na úrovni Španielsko či Cypru. TI uvádza, že ČR si výrazne polepšila v porovnaní s rokom 2012, ale v porovnaní európskych krajín je až okolo dvadsiateho miesta a k európskemu priemeru (66 bodov) má stále ďaleko. Slovensko za posledných 5 rokoch zaznamenalo len relatívne malý pokles korupcie

Naopak medzi „najmenej skorumpovanými krajinami“ sa podľa TI tradične radí Dánsko, Švédsko a Fínsko. Je však naozaj u nás rozsah korupcie tak hrozivý a je na základe týchto dát možné tvrdiť, že naša krajina je skorumpovaná, ako sa nám stále snaží TI nahovoriť? A sú zlepšujúce sa výsledky indexu CPI v posledných rokoch zmenou trendu, ktorú možno pripisovať pôsobenie a opatrenia tejto vlády, ako tvrdí TI? Ani jedno, ani druhé.

Najskôr je potrebné sa pozrieť, o aký ukazovateľ ide. Buď z nevedomosti, alebo zámerne vynechávajú všetci protikorupční bojovníci to, že TI vôbec nemeria korupciu. Ide totiž o index vnímania korupcie (CPI – Corruption Perception Index ), ktorý z definície nemeria či neodhaduje rozsah korupcie, ale zachytáva jej vnímanie vo verejnosti.

Pri zostavovaní indexu CPI sa vychádza z názoru respondentov ( „expertov“ aj občanov), ktorý je však úplne subjektívny a je významne ovplyvnený debatou o korupcii v médiách, v politike a všeobecne v spoločnosti.

V krajine, kde existuje silná úloha médií (u nás by sme mohli hovoriť dokonca o nadvláde médií – mediokracii) a kde sa z korupcie stala náhradná politická téma (u nás jedna z mála, ak nie jediná), bude téma korupcia – hoci je realita akákoľvek – rezonovať silno aj v odpovediach opýtaných. Následkom toho bude „korupciu“ podľa tohto indexu nadhodnocovať.

Dokladajú to aj údaje, ktoré na českom príklade zachytávajú súvislosť medzi verejnou debatou o korupcii (prostredníctvom médií) a vývojom Indexu vnímania korupcie (CPI) medzi rokmi 2009 až 2015.

Graf 1: Vnímanie korupcie a počet mediálnych správ v Česku medzi rokmi 2009-2015 o korupcii Zdroj: Databáze Anopress a Transparency International.

Ak sa pozrieme, koľko bolo v jednotlivých rokoch v denníkoch, časopisoch, weboch a na televíznych a rozhlasových staniciach napísaných článkov, resp. odvysielaných relácií venujúcich sa téme korupcie, a ak porovnáme tieto čísla s vývojom indexu vnímania korupcie, zistíme, že vývoj oboch ukazovateľov spolu silne korešponduje. (Údaje zachytávajú celoštátne a regionálne denníky, časopisy, TV, rozhlas, spravodajské weby, WebMonitor (okrem zahraničných) podľa kľúčového slova korupcia z databázy Anopress.)

Keď medzi rokmi 2009-2011 počet týchto „mediálnych výstupov“ s korupčnou tématikou narastal, vnímanie korupcie sa podľa indexu CPI zhoršovalo (hodnota indexu klesala). Maximálneho vrcholu čo do počtu článkov a televíznych reportáží o korupcii sa dosiahol v roku 2011. Od tej doby ich počet klesá.

Naproti tomu index vnímania korupcie od roku 2011, s jedinou výnimkou v roku 2013 (mediálna smršť po páde Nečasovej vlády, kedy z obrovského korupčného škandálu okolo vlády a vládnych poslancov zostala len nezaplatená daň za dary – bez toho aby som chcel neplatenie daní akokoľvek zľahčovať a obhajovať), rastie, čo interpretujeme ako subjektívne zlepšovanie situácie.

K indexu vnímania korupcie by podľa článku mali byť ostražití najmä ekonómovia. Odhliadnuc od problémov spojených s tým, že ide o kompozitný ukazovateľ (upravuje a priemeruje nejednotne definované, zisťované a merané dáta iných agentúr), je k nemu výčitka najmä metodologická. Ekonómia je totiž veda o ľudskom konaní, o faktoch a nie o zdaniach či domnienkach o správaní sa ľudí.

Ekonómovia typicky ignorujú, čo ľudia hovoria, ale zaujíma ich, čo ľudia v skutočnosti robia a ako sa správajú.

Ekonómovia preto nevenujú pozornosť tomu, čo ľudia odpovedajú v najrôznejších anketách, ale tomu, ako sa rozhodujú v realite (aký je skutočný stav vecí).

Touto optikou je nutné nazerať aj na spomínaný index CPI – ten o realite nevypovedá vôbec nič. Je to len index „blbej nálady“ či o médiami a mimovládnymi organizáciami typu Transparency International vytvorenej atmosfére.

Index CPI pre analýzu rozsahu korupcie nemá žiadnu hodnotu. Slúži jedine ako ospravedlnenie všetkých samozvaných bojovníkov proti korupcii, ktorí chcú obmedzovať našu slobodu. Znamená to azda, že skutočný rozsah korupcie sa nedá zmerať či aspoň odhadnúť?

Skutočný rozsah korupcie naozaj zmerať nevieme. Ako najvhodnejší ukazovateľ sa javí rozsah šedej ekonomiky. Šedá, čiže tieňová ekonomika, totiž v sebe nezahŕňa naše dojmy a nálady, ale skutočný rozsah korupčných aktivít.

Do šedej ekonomiky sa zahŕňajú akékoľvek ekonomické činnosti a vzťahy, ktoré porušujú bežne používané normy etické, spoločenské, morálne a obchodné: napr. daňové úniky, práca načierno, pranie špinavých peňazí a tiež v sebe zahŕňa korupciu.

Šedá ekonomika však nie je priamo zachytiteľná. Nemožnosť jej presného merania ale neznamená, že by sme sa ňou nemohli zaoberať. Všetky legálne ekonomické aktivity (všetky vyprodukované statky a poskytnuté služby) nevieme takisto presne zmerať, ale len odhadnúť pomocou ukazovateľa hrubého domáceho produktu (HDP). Rovnako to platí aj o korupcii, resp. šedej ekonomike. A čo je podstatnejšie, nie je dôvod, prečo by štát s podpriemernou úrovňou šedej ekonomiky mal byť výrazne nadpriemerne skorumpovaný. A to je práve príklad Českej aj Slovenskej republiky.

Existuje mnoho metód, akými je možné rozsah šedej ekonomiky odhadovať. Jedným z najuznávanejších odborníkov na šedú ekonomiku je prof. Schneider z univerzity v rakúskom Linzi. Ten s firmou AT Kerney a Visa vydáva každoročne rebríček rozsahu šedej ekonomiky v krajinách Európy . Z 31 európskych krajín OECD je Česká republika podľa štúdie z roku 2015 na 14. mieste s veľkosťou šedej ekonomiky vo výške 15,1% HDP , tesne za Slovenskom (14,1%).

Veľkosť šedej ekonomiky v krajinách EÚ (v% HDP ) Zdroj: Schneider (2015).

Slovensko je jedinou krajinou strednej a východnej Európy s menším rozsahom šedej ekonomiky než má Česko. Len o priečku pred Slovenskom je Švédsko – všetkými bojovníkmi s korupciou udávaný vzor neskorumpovanej krajiny (13,2%).

Česko aj Slovensko je s 15,1% resp. 14,1% výrazne pod priemerom 28 krajín EÚ (18,3%) aj všetkých sledovaných krajín OECD (16,7%) a hlboko pod celosvetovým priemerom (31,2%, dáta za rok 2014).

Šedá ekonomika spriemerovaná za roky 1991 až 2015 v štúdii z roku 2017 hovorí, že Česko aj Slovensko sú konštantne pod priemerom krajín OECD. Táto skupina má v uvedenej štúdii priemerný rozsah šedej ekonomiky 18,7%.

KRAJINApriemermedianminimummaximum
Česko17,118,112,820,7
Slovensko16,817,912,520,8

Ak zostaneme pri rovnakej metodike odhadu šedej ekonomiky , z dlhodobejších dát tiež zistíme, že po celú sledovanú dobu (od roku 2003) je rozsah šedej ekonomiky u nás nielen podpriemerný, ale takisto kontinuálne klesá! Čiže, rozsah ekonomickej aktivity v šedej, nelegálnej zóne sa relatívne neustále zmenšuje. A neexistuje dôvod, prečo by štát s malým rozsahom šedej ekonomiky mal mať výrazne vyšší rozsah korupcie.

Medzi novinármi a to nielen českými, sa stalo nešťastným zvykom vykresľovať šedú ekonomiku a korupciu ako zvláštny, samostatný fenomén, ktorý je spôsobený charakterovú slabosťou nás a našich spoluobčanov. Skutočnou príčinou šedej ekonomiky a korupcia nie je ale morálna slabosť ľudí. Hlavným dôvodom je štátna regulácia a nadmerný rozsah prerozdeľovania a paternalizmu.

Nie je preto prekvapujúce, akú zhodu v tejto veci nachádzajú najrôznejšie štúdie zachytávajúce rôzne krajiny za rôzne obdobia. Spomínaný Friedrich Schneider spoločne s Colinom Williamsom vo svojej štúdii z roku 2014 ( The Shadow Economy, London, The Institute of Economic Affairs ) odkazujú na dvadsať rôznych empirických výskumov (vrátane svojich vlastných), ktoré potvrdzujú, že dane a sociálne odvody sú najvýznamnejšou veličinou, ktorá vysvetľuje veľkosť šedej ekonomiky (a tým aj rozsahu korupcie) v jednotlivých krajinách a obdobiach.

Ekonomická veda sa neorientuje na najvznešenejšie ideály humanity, ale na analýzu bežného rozhodovania a konania ľudí. Nejde jej o anekdotické historky či z kontextu vytrhnuté mimoriadne aktivity o tom, ako sa ľudia správajú vo svojich najlepších či najhorších chvíľach, ale o to, ako sa ľudí správajú vo svojej každodennosti.

Touto optikou je potrebné pozerať aj na korupciu. Snáď práve obava všetkých idealistov, že ekonómovia môžu mať ohľadom ľudí napríklad aj nepríjemnú pravdu, robí ekonomický pohľad častým terčom útokov. A možno ešte viac preto, že umožňuje klásť aj ďalšie nepríjemné otázky.

  • Čo ak korupčná realita a zdanie, ktoré vytvárajú dnešné médiá a niektoré skupiny, nie sú v priamom rozpore?
  • Alebo prečo robíme výrazné represívne opatrenia, keď nie sme podielom šedej ekonomiky nijako výnimoční?
  • A ak aj tak chceme rozsah šedej ekonomiky a korupcie znížiť, prečo sa nezameriame na skutočnú podstatu problému – na nadmerný rozsah štátu a jeho prerozdeľovanie?

Dôvod je podľa autora zrejmý – hra na boj proti korupcii je skvele predajným tovarom na politickom trhu. Zvlášť keď médiá verejnosť s predstihom patrične pripravia.

Zdroj: Kurzy