Redaktor Hlavných správ bol vyhodený z priestoru pre médiá počas verejnej akcie na oslavách 17.novembra.
[sociallocker][/sociallocker]
Asi nič necharakterizuje lepšie pokrivenosť prezentácie 17.novembra, keď niekto dovolí, aby ideológia definovala postoje k slobode názorov.
Hlavné správy nie sú klasickým médiom, sú modernou odozvou pre tých, ktorým klasické médiá neponúkajú nič. Bohužiaľ, za posledné roky sa oprávnením honosiť označenie novinár hrdia aj tí, ktorí sa tomuto pojmu už dávno spreneverili.
Novinár, je od slova noviny, prinášať neskreslené informácie a je na čitateľovi, aby si vybral. Žurnalistika sa až na pár svetlých výnimiek zmenila na ideologickú stoku slúžiacu presadzovanie politických cieľov a zúrivo potláčajúcu každý opozitný názor.
Hlavné správy sú nenávidené nielen tým, že ich netvoria klasickí novinári, ale hlavne kvôli tomu, že ich správy a komentáre prinášajú aj iný pohľad, iný názor. A iný názor sa stáva v tejto dobe ideozločinom. Diskusia a stret názorov je možný len v demokracii. Ak zabránite, aby niektoré legitímne a zákonom povolené názory nesmeli zaznieť, ak odmietate ich nositeľom prístup k verejnosti, ak odmietate diskusiu, potom už z definície o demokraciu nejde.
Zatiaľ ešte môžu Hlavné správy fungovať, zatiaľ im ešte nehrozí strata slobody, či dokonca niečo horšie. Ale každá totalita nejako začína a jej konce sú bez ohľadu na rôznosť začiatkov vždy až monotónne rovnaké.
Eduard Chmelár protagonistov 17.novembra, ktorí si akciu privlastnili, ake hlavne na nej zarobili to definoval veľmi rázne
„Klamali ráno, na obed i večer, klamali celé roky a dnes sa nehanbia vracať na tribúny a nazývať sa slušnými ľuďmi.
Títo ľudia nie sú nijakí hrdinovia revolúcie, sú to jej zlodeji, sú to gauneri, ktorí nás okradli o naše sny a postarali sa o to, aby ďalšia generácia na ne zabudla, aby vymazali kolektívnu spomienku na to, čo sme v skutočnosti chceli. A títo ľudia nám chcú dnes nahovoriť, že oni sú tí slušní……“
Co sa vlastne udialo?
Článok HS začína ironickým konštatovaním, že v Bratislave bola opäť po čase usporiadaná dvojhodinovka “apolitického” štvania v politike.
Opisuje slogany o slušnosti a následne výzvy rečníkov, aby politici opačných názorov išli “Do čerta”. Dav týchto politikov posiela “Do basy, do basy”.
Hoci atmosféra nenávisti, ktorá by sa dala krájať pripomína päťdesiate roky besnejúcej totality, ide o stretnutie “Za slušné Slovensko” v Bratislava, 16. november 2018.
Redaktor HS chcel vyfotiť návštevu na pódiu z priestoru pre novinárov. Tak, ako to robilo mnoho fotografov – stačí ukázať preukaz a dvojica pri vstupe – uhľadený SBSkár a mladá dobrovoľníčka – nechali vojsť kohokoľvek do v podstate voľného nevyťaženého priestoru pre tlač.
Takto bol vpustený aj redaktor HS. Prišiel ku tribúne a chcel si pripraviť fotoaparát. SBS-kár sa zjavil znova s výrokom “Nemôžete tu byť”. A po chvíle sa zjavil aj druhý, tentoraz už taký ten gorilí typ, aby bolo jasné, že to myslia vážne.
Podla všetkého išlo o iniciatívu dobrovoľníčky pri vstupe. Všimla si na preukaze redakciu Hlavné správy a utekala do ústredia pýtať si ďalšie príkazy. A dostala ich, očividne: Vyhodiť, okamžite vyhodiť!
A tak sa stalo.
Na tribúne zaznievali práve slová o slobode a pluralite médií.
Podľa redaktora HS sa v následnom voľnom rozhovore táto osoba priznala, že pokyn k diskriminácii novinára dal jeden z organizačného tímu. Viac nechcela upresniť. Vraj sú ich mená na webe. Čiže jeden z týchto:
Katarína Nagy Pazmány
Peter Nagy
Karolína Farská
Juraj Šeliga
Táňa Sedláková
Jakub Kratochvíl
Veronika Bruncková
Počas rozhovoru s ňou stráž vchodu ďalej bez zábran vpúšťala kohokoľvek, kto ukázal akýkoľvek preukaz. Kohokoľvek, okrem Hlavných Správ.