Angela Merkelová vyhlásila, že na vyhnanie Nemcov neexistovalo morálne ospravedlnenie.

Vyhnanie a útek Nemcov boli predovšetkým bezprostredným následkom Nemcami začatej druhej svetovej vojny a nevýslovných zločinov nacionálno-socialistickej diktatúry,“ povedala Merkelová. „To ale nemení nič na tom, že pre vyhnanie neexistovalo ani morálne, ani politické ospravedlnenie,“ zdôraznila šéfka nemeckej vlády, ktorá v tejto súvislosti hovorila o „horkej nespravodlivosti“.

Angela Merkelová by si mala dať pozor na to, čo hovorí. Po desiatkach rokov vo vláde, vie veľmi presne, prečo k odsunu došlo. Ak to vyťahuje teraz, ide o nepríjemné tušenie, že pomaly prechádza do iného sveta.

V prvom rade treba povedať, že odsun bol následok. A to následok dlhoročného teroru Nemcov na území Českej republiky

Za druhé – podľa FB príspevku Arthura Fishera, ktorý citoval profesora Glosa, odsun nenavrhlo Československo. Základnú myšlienku k nútenému odsunu tzv. Sudetských Nemcov nevymyslel prezident Beneš, ale vzniesol a tiež presadil Neville Chamberlain za vtedajšie Anglicko.

Práve Chamberlain totiž navrhol, aby po vojne boli odsunutí do Nemecka všetky nemecké menšiny z vtedajšieho Československa a Poľska. Tým sa malo tento etnický problém vyriešiť už raz a navždy, tak ako sa to predtým stalo medzi Gréckom a Tureckom.

Anglická konzervatívna strana túto jeho myšlienku prijala a tiež ju pomohla plne presadiť u spojencov.

Britská vláda totiž presvedčila vládu USA aj ZSSR o výhodách tohto riešenia a výsledkom bol pre všetkých záväzný Protokol Postupimskej konferencie z 2. augusta 1945.

Nútený odsun bol vykonaný práve na základe tohto protokolu!

Vtedajší československý prezident Beneš by nebol vôbec nič docielil, keby tu nebola primárne vôľa hostiteľskej britskej vlády. Návrh odsunu Nemcov bol výlučne z jej vlastnej iniciatívy. Inými slovami, bez britskej vlády by sa prezident Beneš v tomto smere namáhal asi úplne zbytočne.

Je totiž úplne samozrejmé, že Československo nemohlo Nemcov len tak z vlastnej vôle vyhostiť, pretože ich museli prijať vtedajší spojenci, ktorí ako víťazné mocnosti vtedy okupačne vládli tak v Nemecku, ako aj v Rakúsku.

Samotný odsun logisticky pripravila práve ich Mezispojenecká Komisia v Nemecku.

Nemci boli postupne a plánovite odsunutí do americkej a ruskej zóny, podľa presného a záväzného plánu, prevažne počas roka 1946.

Československo odsun vôbec nenavrhlo, a teda ani nespôsobilo. Nemá teda za neho logicky ani žiadnu právnu a hmotnú zodpovednosť.

Odsun sa konal pod prísnym dohľadom Mezispojeneckej Komisie a Československu sa vtedy dostalo dokonca verejného uznania za jeho humánne a kompletné prevedenie.

Akékoľvek nároky ohľadom odsunu by teda nemecká vláda a skutočne poškodení Nemci mali predložiť a uplatňovať vtedajším víťazným mocnostiam = USA, Veľkej Británii a ZSSR, resp. jeho následníkovi, Rusku.

Vládne kruhy v Nemecku a Sudeťáci však nie sú naivní a tak periodicky vznášajú svoje domnelé nároky vždy iba na Českú republiku. Avšak vždy iba vyhláseniami nemeckých politikov, nie normálne úradnou a súdnou cestou. Predpokladajú zrejme, že Česi si z neinformovanosti nechajú ľahšie čokoľvek nahovoriť a budú tak zbrklo jednať dokonca proti vlastným záujmom.

O to sa asi z úplnej neinformovanosti pokúsil tak Havel, ako aj Nečas a Schwarzenberg. Máme však dôvod domnievať sa, že to ale nebolo z neinformovanosti, ale z úplne iných postranných záujmov …

Nemecko a Nemci totiž práve na základe onej dohody víťazných mocností nemajú už možnosť vznášať žiadne hmotné ani finančné nároky vyplývajúce z núteného vysídlenia, pretože Nemecko je doposiaľ stále viazané zmluvou medzi ním a spojencami z 26. mája 1952, doplnenú a neskôr ešte ratifikovanú v Paríži 23 . októbra 1954 (Convention on the Settlement of Matters Arising out of the War and Occupation, signed at Bonn on 26, May 1952, as amended by Schedule IV to the Protocol; on the Termination of The Occupation Regime in the Federal Republic of Germany, signed in Paris on 23. October 1954) 332UNTS 219.

Podľa kapitoly 6, článku 3 tejto zmluvy Nemecko nemôže už nikdy uplatniť námietky proti spojeneckým štátom ani jednotlivcom vzhľadom k trvalému zabavenie nemeckého majetku, ktorý prevzali spojenci či jednotlivci ako reparácie, alebo ako priamy následok nimi vyvolanej vojny.

Podľa kapitoly 8, článku 1 tejto dohody nemeckí príslušníci nemôžu už nikdy uplatňovať žiadne hmotné ani finančné nároky proti spojencom a ich občanom a také nároky nemôžu byť už nikdy prejednávané ani nemeckými súdmi.

Podľa článku 3 tej istej kapitoly Nemecko alebo jeho príslušníci nemôžu už nikdy uplatňovať žiadne nároky proti spojencom a ich príslušníkom, ktoré vznikli z akýchkoľvek ich činov alebo opomenutím medzi koncom vojny od 5.míája1945 až do nadobudnutia ratifikačnej platnosti tejto zmluvy 5. mája 1955!

Ako je teda jednoznačne vyplýva z uvedenej zmluvy, všetok majetok nemeckej vlády a jednotlivých Nemcov na území Československa prešiel do plného vlastníctva Československa a jeho občanov ako povinná splátka na reparácie za všetky vojnové škody spôsobené práve Nemcami.

Skutočné vojnové škody spôsobené Československu Nemeckom pritom vysoko presahujú spomínaný zabavený nemecký majetok. Nemecko navyše dodnes nezaplatilo Československu akúkoľvek náhradu za tieto škody naviac, a je teda dodnes obrovským dlžníkom Českej aj Slovenskej republiky, nie naopak.

Prof. Dr. George E. Glos JSD (Yale)