Pred niekoľkými týždňami sa konalo zasadanie Európskeho parlamentu, kde sa hlasovalo o uľahčení migrácie do Európy. Väčšina poslancov za súčasnú vládnu koalíciu hlasovala ZA.
[sociallocker][/sociallocker]
18.4.2018 sa prejednával dokument „Pokrok v súvislosti s globálnym paktom OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnym paktom o utečencoch„, číslo dokumentu B8-0184/2018
Hlasovanie sa konalo s výsledkom 516 za, 137 proti a 43 poslancov sa zdržalo. 18 poslancov nehlasovalo a 37 poslancov chýbalo. Na prijatie rezolúcie bolo potrebných 327 hlasov
Ako hlasovali slovenskí poslanci?
Boris Zala, Monika Smolková a Vladimír Maňka zo strany Smer-SD hlasovali za prijímanie migrantov. Monika Beňová sa hlasovania zdržala.
Pál Csáky za SMK hlasoval proti, rovnako ako poslanci za OĽaNO Škripek. Miroslav Mikolášik a Ivan Štefanec z KDH síce hlasovali ZA, ale Anna Záborská z toho istého hnutia, bola proti. Richard Sulík pri týchto témach vždy hlasuje proti. Poslankyňa za stranu NOVA Janka Žitňanská absentovala, ale zvyčajne hlasuje proti
Neprekvapí kladné hlasovanie Eduarda Kukana, ktorý ako kariérny diplomat vie, odkiaľ vietor fúka. József Nagy za Most-Híd sa hlasovania zdržal.
Označenie Rebel/Loyal hovorí o tom, či hlasovali poslanci v zhode s frakciou. Socialisti a ľudovci mali dohodu hlasovať ZA, reformisti zase Proti.
Dá sa povedať, že za súčasnú vládnu koalíciu poslanci hlasovali trikrát ZA a dvakrát sa zdržali hlasovania. Migranti by v koalícii prešli. Aj keď proti nim stáli opoziční poslanci, viacero hlasov z KDH by posunulo výsledok k prijatiu rezolúcie aj v slovenskej delegácii.
O čom bola rezolúcia?
Originálny text rezolúcie si možno prečítať na stránkach európskeho parlamentu. Ak vynecháme menej zaujímavé body 3, 4, 10, 13, 18, 25, 30, 31. , ostane nám šokujúci text
Európsky parlament
1. dôrazne podporuje ciele newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a príslušný proces na vypracovanie globálneho režimu riadenia, na zlepšenie koordinácie v oblasti medzinárodnej migrácie, mobility ľudí, rozsiahlych presunov utečencov a dlhotrvajúcich utečeneckých situácií a na zavedenie trvalých riešení a prístupov, ktoré by jasne poukazovali na význam ochrany práv utečencov a migrantov;
2. vyzýva členské štáty EÚ, aby sa dohodli na jednotnej pozícii EÚ a aby aktívne chránili a podporovali rokovania o dôležitej otázke globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch;
5. zdôrazňuje, že v hlavných medzinárodných zmluvách v oblasti ľudských práv sa uznávajú práva všetkých ľudí vrátane migrantov a utečencov, bez ohľadu na ich právne postavenie, a povinnosť štátov dodržiavať ich, a to vrátane základnej zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ľuďom v zraniteľných situáciách a tým, ktorí potrebujú osobitnú zdravotnú alebo psychologickú podporu, a to aj v dôsledku fyzického, zaujatosťou motivovaného, sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia alebo mučenia; v tejto súvislosti presadzuje začlenenie konkrétnych opatrení do globálnych paktov; okrem toho pripomína, že zraniteľnosť vzniká v dôsledku situácie v krajinách pôvodu a tranzitu a v prijímajúcich alebo cieľových krajinách, a to nielen z dôvodu totožnosti osoby, ale aj v dôsledku politických rozhodnutí, nerovnosti a štrukturálnej a spoločenskej dynamiky;
6. pripomína, že v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú uvedené v Agende 2030, sa uznáva, že plánované a dobre riadené migračné politiky môžu pomôcť pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu, ako aj pri znižovaní nerovnosti v rámci štátov a medzi jednotlivými štátmi; naliehavo žiada, aby sa primeraná pozornosť venovala aspektom cieľov trvalo udržateľného rozvoja a globálnych paktov súvisiacim s migráciou; vyzýva EÚ a členské štáty, aby splnili svoj záväzok dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja týkajúce sa detí, a to prostredníctvom vykonávania usmernení EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa zo 6. marca 2017;
7. vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali presadzovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat ako ústredný prvok globálneho paktu, a to v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5; okrem toho pripomína, že migrácia môže byť urýchľovačom pre posilnenie postavenia žien a rovnosť, keďže 48 % migrantov predstavujú ženy a dve tretiny z nich pracuje;
8. vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali zaistiť ochranu migrujúcich detí; zdôrazňuje, že všetky deti bez ohľadu na svoje postavenie migranta alebo utečenca sú predovšetkým deťmi, ktoré majú nárok na všetky práva zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa, a že ich najlepšie záujmy musia byť prvoradým hľadiskom v rámci všetkých rozhodnutí a opatrení, ktoré sa ich týkajú; považuje globálne pakty za príležitosť na posilnenie kritérií na ochranu detí postihnutých migráciou a núteným vysídľovaním; víta, že do úvodného návrhu boli zahrnuté jasné záväzky týkajúce sa konkrétnych naliehavých otázok, ako je napríklad výzva skoncovať so zadržiavaním detí, zlepšenie opatrení týkajúcich sa nezvestných migrantov, jednoznačná podpora zlúčenia rodiny a iných legálnych ciest, predchádzanie prípadov detí bez štátnej príslušnosti a začlenenie detských utečencov a žiadateľov o azyl do vnútroštátnych systémov ochrany, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti zameraných na deti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôrazne presadzovali tieto návrhy s cieľom zabezpečiť, aby zostali v konečnom znení, ktoré má byť prijaté v decembri;
9. zdôrazňuje, že by sa malo ponechať zameranie na riešenie rôznych príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva (konflikty, prenasledovanie, etnické čistky, všeobecné násilie alebo iné faktory ako extrémna chudoba, zmena klímy či prírodné katastrofy);
11. zdôrazňuje, že konzultácie a rokovania musia byť transparentné a inkluzívne a musia v čo najväčšej možnej miere zahŕňať všetky zainteresované strany, miestne a regionálne orgány a inštitúcie a občiansku spoločnosť vrátane organizácií migrantov, a to aj napriek medzivládnej povahe rokovaní; zdôrazňuje potrebu využiť úlohu parlamentov v záverečnej fáze procesu vedúceho k prijatiu týchto paktov a poukazuje najmä na nutnosť posilniť parlamentný rozmer pozície EÚ;
12. domnieva sa, že by sa mal vypracovať mechanizmus koordinácie, aby sa zabezpečila komplementárnosť medzi týmito dvoma paktami a súdržnosť v súvislosti s prierezovými otázkami;
14. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť rozmer opatrení nadväzujúcich na vykonávanie globálnych paktov v blízkej budúcnosti, najmä vzhľadom na ich nezáväzný charakter, aby sa zabránilo, že rôzne zapojené štáty budú uplatňovať prístupy podľa vlastného výberu; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladné monitorovanie prostredníctvom vytvorenia referenčných hodnôt a ukazovateľov, ak je to vhodné; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby štruktúra OSN a jej príslušných agentúr bola vybavená zdrojmi potrebnými na plnenie všetkých úloh, ktoré sa im štáty rozhodnú zveriť v rámci vykonávania paktov a opatrení, ktoré na ne nadväzujú;
15. uznáva, že riadenie migrácie si vyžaduje veľké investície, primerané zdroje a flexibilné a transparentné nástroje a že v nadchádzajúcich rokoch budú potrebné dobre navrhnuté, flexibilné a efektívne nástroje na riešenie výziev týkajúcich sa migrácie; žiada, aby nástroje financovania EÚ zohrávali väčšiu úlohu pri vykonávaní globálnych paktov; žiada, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) bola zahrnutá finančná konzistentnosť a aby sa prehodnotila dlhodobá rozpočtová podpora pre migračné a azylové politiky a opatrenia vyplývajúce z globálnych paktov; domnieva sa, že rozpočty na rozvoj musia byť aj naďalej zamerané na udržateľné odstránenie chudoby;
Globálny pakt o utečencoch
16. víta návrh paktu o utečencoch a jeho prístup zameraný na ľudí a na ľudské práva; blahoželá UNHCR k jeho práci a záväzku v súvislosti s čo najkomplexnejším vykonávaním svojho mandátu; vyzýva všetky krajiny, aby prijali záväzky s cieľom spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti za prijatie a podporu utečencov na celom svete, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali a niesli svoj vlastný diel zodpovednosti; požaduje prijatie globálneho mechanizmu delenia zodpovednosti, ktorý pre navrhovaný pakt podporuje prístup založený na ľudských právach;
17. zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť stabilnú a trvalú pomoc rozvojovým krajinám, ktoré prijímajú veľký počet utečencov, a zabezpečiť, aby utečencom boli ponúkané trvalé riešenia, a to aj tým, že sa stanú sebestačnými a budú začlenení do spoločenstiev, v ktorých žijú; pripomína, že pakt poskytuje jedinečnú príležitosť na posilnenie prepojenia medzi humanitárnou pomocou a rozvojovými politikami a na zlepšenie účinnosti, efektívnosti a udržateľnosti ochrany a hľadania riešení pre utečencov, vytváranie komplexnej reakcie a spájanie všetkých zainteresovaných strán;
19. žiada, aby humanitárna pomoc nebola kriminalizovaná; požaduje väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;
20. požaduje rozsiahly rozvoj a posilnenie riešení týkajúcich sa presídlenia v prerokúvanom pakte ako kľúčového prvku spravodlivého delenia zodpovednosti, a to prostredníctvom konkrétnych a koordinovaných záväzkov, ktorými sa stanoví alebo rozšíri rozsah, veľkosť a kvalita programov presídlenia, aby sa tak pokryli ročné globálne potreby v oblasti presídľovania, ktoré zistil UNHCR; vyzýva najmä členské štáty EÚ, aby prispeli svojím dielom a zintenzívnili svoje záväzky v tejto oblasti;
21. naliehavo žiada, aby sa právo na zlúčenie rodiny plne rešpektovalo, a trvá na vytvorení bezpečných a legálnych ciest pre utečencov ako doplnok k presídleniu, a to aj humanitárnych koridorov, humanitárnych medzinárodných víz, regionálnych systémov presídľovania a iných doplnkových legálnych ciest (napríklad súkromné sponzorstvo, víza na účely vzdelávania, systémy štipendií pre utečencov a pružné vízové režimy), tak aby sa utečenci mohli dostať do miest určenia, v ktorých sú náležité a dôstojné hostiteľské podmienky;
22. vyzýva všetky krajiny, aby podpísali, ratifikovali a dodržiavali Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 (Ženevský dohovor);
23. zdôrazňuje, že je potrebné využiť túto príležitosť na úplné rozvinutie obnovenej a horizontálnej rodovej perspektívy pre spoločnú medzinárodnú reakciu na utečencov, ktorá rieši osobitné potreby ochrany žien vrátane boja proti násiliu páchanému na ženách a ktorá posilňuje schopnosti a zručnosti žien v rámci obnovy a odolnosti všetkých spoločností, čím sa prekonáva obraz, že ženy sú iba obeťami; v tejto súvislosti žiada plné zapojenie žien, a to už od detstva, prostredníctvom prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá, a to aj v núdzových situáciách a v oblastiach konfliktu, tým, že sa vypočujú ich názory a zohľadnia ich potreby a skutočná situácia vďaka ich zapojeniu do tvorby politík a riešení týkajúcich sa utečeneckej krízy, aby tak sa dosiahla ich väčšia udržateľnosť, schopnosť reagovať a účinnosť;
Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii
24. trvá na tom, že globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii by mal byť zameraný na ľudí a založený na ľudských právach a mal by poskytovať dlhodobé, udržateľné a komplexné opatrenia v prospech všetkých zúčastnených strán, a to na základe zásady partnerstva a posilnenej spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitu a cieľovými krajinami;
26. pripomína, že v správe generálneho tajomníka OSN s názvom „Aby migrácia bola prínosom pre všetkých“ sa zdôrazňuje, že existuje jasný súbor dôkazov, ktoré preukazujú, že napriek skutočným problémom je migrácia prínosom pre migrantov aj pre hostiteľské spoločenstvá v hospodárskej a sociálnej oblasti a môže byť motorom hospodárskeho rastu a inovácie; dôrazne podporuje, aby sa zachovalo pozitívne vnímanie migrácie, a vyzýva na informačné kampane na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ktoré by upriamili pozornosť na dôkazy a potláčali rasistické a xenofóbne tendencie v našich spoločnostiach;
27. vyzýva členské štáty OSN, aby minimalizovali náklady na prevod remitencií (finančných prostriedkov) a riešili tento problém v rámci súčasných rokovaní o pakte;
28. zdôrazňuje, že migrácia bola uznaná ako proaktívna stratégia adaptácie, systém zabezpečenia živobytia proti chudobe a faktor, ktorý prispieva k inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju;
29. je pevne presvedčený, že teraz je správny čas spojiť všetky prvky štruktúry OSN vrátane Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) s cieľom podporovať medzinárodné úsilie o riadenie migrácie a skonsolidovať spoluprácu; preto vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA ukončiť svoju účasť na rokovaniach o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii; vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy v tomto procese a aby odsúdila iné krajiny, ktoré vystupujú z rokovaní alebo ktoré boli úspešné pri oslabovaní obsahu konečného znenia paktu; vyzýva EÚ, aby si plnila svoju zodpovednosť ako globálny aktér a aby sa usilovala zabezpečiť úspešné dokončenie rokovaní; trvá na tom, že je potrebné, aby členské štáty EÚ prejavili jednotu a vystupovali jednotne pri podpore medzinárodného systému na riadenie migrácie založeného na ľudských právach;
32. zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej podpory pre dobrovoľný návrat a opätovné začlenenie ľudí, ktorí sa vracajú do svojej vlasti; zdôrazňuje, že deti by mali byť vrátené len vtedy, keď je to v ich najlepšom záujme, a to bezpečným, podporovaným a dobrovoľným spôsobom, pričom sa využijú informačné správy o krajine pôvodu, ktoré sú osobitne zamerané na deti, a poskytne dlhodobá podpora pri ich reintegrácii;
33. vyzýva členské štáty OSN, aby zvážili prijatie podrobných celoštátnych alebo regionálnych akčných plánov, ktoré presadzujú celovládny prístup pri vykonávaní odporúčaní paktu s cieľom riešiť rôzne aspekty migrácie vrátane rozvoja, ľudských práv, bezpečnosti, sociálnych aspektov, veku a pohlavia a ktoré zohľadňujú politické dôsledky v oblasti zdravia, vzdelávania, ochrany dieťaťa, bývania, sociálneho začlenenia, spravodlivosti, zamestnanosti a sociálnej ochrany;
34. podporuje výzvu newyorskej deklarácie na systematické sledovanie a skúmanie záväzkov členských štátov v oblasti migrácie; vyjadruje svoju pripravenosť zapojiť sa do tohto procesu na úrovni EÚ a podporuje začleňovanie migrantov a ostatných zainteresovaných strán;