Uráža ma že namiesto uvedomenia si čo naša krajina ponúka, sa ženieme za istým západným ideálom. Chcel by som reagovať na situáciu krajín východného bloku, ktoré sa ocitli v zmätočnej pozícii. Po Novembri 89 sme sa chceli až radikálne priblížiť západným ideálom a pritom sme zabudli kým sme a čo máme. Strácame tak vlastnú národnú identitu a neuvedomujeme si že svoje hodnoty si tak nechávame ľahko zobrať.
Donedávna som sa aj ja náhlil za istými „západnými hodnotami“ a predstava budúcnosti, štúdia či práce na Slovensku bola nemysliteľná. Myslím si, že mojej generácii bol ukradnutý proces uvedomenia si vlastnej národnej hrdosti a sme vyslovene zahanbovaní, ak tvrdíme , že sme hrdými Slovákmi. Akoby nebolo nič za čo by sme mali byť pyšní. Mladá generácia zdieľa názor, že Slovensko nemá čo ponúknuť, nemáme kultúru, nie sme dostatočne americkí, pokrokoví.
Prečo by sme sa však mali hrať na malú Ameriku, keď náš príbeh bol úplne iný?! Prešli sme úplne inými procesmi a preto si myslím, že si musíme hľadať úplne inú cestu.
Slovensko má obrovský potenciál, prečo mám však pocit, že ako mladý človek som jeden z mála, čo si to myslí? Keď si uvedomíme, čo všetko sme mohli dosiahnuť len na základe toho, že si všimneme čo môžeme svetu ponúknuť, bude už veľmi neskoro. Prečo si všímame to, čo nemáme a skôr nezačneme budovať vlastné meno a vlastnú originalitu na tom čo máme PRÁVE A LEN MY.
Pripadajú mi stupídne všetky tieto „bio“ trendy a návrat k tradíciám, veď je to smiešne. Ako Slováci takéto blbosti ani nemusíme riešiť, čo sme zabudli že žijeme v krajine kde nemáme problém s pitnou vodou, zdravými plodinami a lokálnym trhom? Pomaly, ale isto však o to prídeme.
Prečo by sme sa mali ale vzdať vlastnej integrity na základe nejakých západných hodnôt, prečo sa stále tak bojíme byť iní, samostatní. Len preto, že Slovensko je mladá a malá republika, neznamená to, že ju nečaká svetlá budúcnosť. Obdivujeme a v školách sa učíme o progrese Ameriky a padáme na riť z úspechu tamojších umelcov, vedcov atď., pritom si stačí uvedomiť že Slovensko sa momentálne nachádza v čase rozkvetu, kedy môžeme priniesť niečo nové, niečo slovenské.
Slovenská kultúra je neskutočne bohatá a ako mladý človek, ktorý sa zaoberá umením, mi príde údesné, že sa stále točíme okolo nejakeho folkóru, ktorý je už niekoľko storočí mŕtvy.
Prečo nezačneme čerpať z toho, čo reálne ovplyvnili chod a situáciu na Slovensku? Vojna, komunizmus, socializmus, Československo, či vznik novej republiky.
Taktiež tvrdiť že Slovensko je uzavretá spoločnosť, je tiež dobrá fraška. Nepoznám Slováka, ktorý by mal čisto slovenské korene, už len fakt, že sme stredom Európy naznačuje, že sa tu premlela kdejaká národnosť. Naša kultúra je poprepletaná skoro s každým kútom Európy. Čo ma vlastne vedie k tejto rozhorčenosti je fakt, že keď si listujem a prezerám cudzie (západné ) médiá, veľakrát nachádzam nápady či inovácie, ktoré by akoby boli ukradnuté z východnej Európy a veľakrát zo Slovenska.
Keby naši rodičia v minulom storočí neboli takí súdržní a národne hrdí, asi by sme sa nenachádzali v dnešnej pozícii. Za posledných 20 rokov sme spravili neskutočný pokrok. Samozrejme že aj my máme svoje neduhy a trápi nás skorumpovaná politická situácia, no nezabúdajme že za posledných 20 rokov sme sa dostali z priečky nový štát na priečku suverénny európsky štát a nemusíme sa vôbec hanbiť za to, kam sme to dotiahli.
Istotne je ešte veľa toho čo treba vylepšiť, no začneme predovšetkým tým, že si uvedomíme vlastnú identitu a začneme budovať vlastný štát a nie utekať. Pokiaľ sa toho moja generácia nechopí, Slovensku nečaká nič dobrá. Je však na nás to zvrátiť.