A za všetko môže „Riadne predbežné stanovisko k návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB) a návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)“.

Preložené do slovenčiny je to politický návrh, ktorý posúva „prácu s daňovým príjmom z PO v štátnom rozpočte“ na úroveň EÚ. Tento obnovený materiál je známy od októbra 2016 a v pripomienkovom konaní ministerstva financií je od januára 2017. Implementácia je naplánovaná do konca budúceho roka.

Odhliadneme od toho, či návrh je dobrý alebo zlý. Je reálnym politickým faktom, že je na stole, že má svoje jasné znenie a zároveň je živým svedectvom, že tí, čo dnes snívajú o Slovensku ako starostlivom štáte, ponúkajú hostinu, na ktorú nemajú žiadny dosah. Navyše diviak, ktorého tak porcujú v pekných farebných grafoch a vzletných „riešeniach“, im už minulý rok „politicky utiekol “ na európske humno. A to je prinajmenšom slušne povedané vizitka ich vlastnej nekompetentnosti. Ostáva len otázka, či by ste zvereli do rúk riadenie štátu niekomu, kto si nevie zistiť ani základné fakty, skôr než Vás zasype sľubmi, ako sa o Vás postará. Úsudok a odpoveď si spravte sami.

  1. O čom je samotný návrh dvoch daňových smerníc?

Pozrime si prvý obrázok z fotodokumentácie o návrhu smerníc, ktorý sme pre Vás pripravili:

Je zrejmé, že návrh bude prijatý už v tomto volebnom období. Z praxe príjmania podobných zásadných dokumentov ( Európsky prokurátor, DUBLIN 3, Globálna stratégia EÚ) vieme, že systémom „ochotných a spolupracujúcich“, teda 3. reálne sa uplatňujúcim modelom ďalšieho vývoja EÚ, na prijatie takýchto dvoch smerníc bude stačiť vôľa „pohyblivého a premenlivého jadra“. V tomto dynamickom jadre je aj Slovensko, lebo Fico! Opať sa vyhneme hodnoteniu, či je to dobré alebo zlé. Je to jednoducho politický fakt.

Poďme však k ďaľším obrázkom, ktoré nám napovedia, čo obsahujú tieto dve smernice:

Pre nás z hľadiska posúdenia kompetentosti tých, ktorí hovoria o „Slovensku ako starostlivom štáte“ a dávajú sľuby v oblasti zdaňovania PO alebo odpisov ich majetku sú doležité hneď prvé ustanovenia, kde sa vymedzuje samotný obsah smerníc. Už na prvý pohľad je zrejmé, že opäť niekto dáva sľuby na hostinu z diviaka, o ktorej nič netuší a svojou nekompetentnosťou si zrušil pozvánku na ňu.

Poďme sa pozrieť čo bude tvoriť základ dane:

V tomto prípade preložené do slovenčiny: Ak Vám niekto sľubuje, že po voľbách 2020, keď bude vo vláde, zdaní výraznejšie napríklad telekomunikačných operátorov, či banky alebo poisťovne, jednoducho podvádza. Uvedeným firmám sa bude stačiť zaradiť do režimu CCTB  a CCCTB a zdaneniu na Slovensku podliehať nebudú. Opať pripomíname, že diskusia nie je o tom, či je to dobré alebo zlé, ale o tom, že je to reálny fakt návrhu!

Poďme sa pozrieť, ktoré nástroje daňovej politiky dostane EÚ do rúk implementovaním oboch smerníc a ktoré nástroje tak reálne odídu z pôsobnosti Slovenskej republiky. Opäť niekoľko dokumentačných foto:

Preložené do slovenčiny, ak niekto sľubuje, že uzavrie politickú dohodu po voľbách 2020 o tom, že za zvýšenie reálnych miezd vymení za rôzne daňové úľavy a výhody pre podnikateľské subjekty, je zrejmé, že minimálne v oblasti investícii nebude mať na to žiadne páky. A opäť ide o nerealizovateľný sľub!

Poďme k odpisom a odpočtom

:

Stačí len opäť skonštatovať, že tí čo dnes sľubujú po roku 2020 nejaký režim „odpisovania“ previazaný na politický cieľ zvýšenia miezd, opäť podvádzajú!

 2. HDP je len štatistika nie majetok politikov, aj keď politika má na jeho tvorbu vplyv.

Ak niekto tvrdí, že sa postará o lepšie a spravodlivejšie prerozdeľovanie HDP úmyselne klame, alebo nehovorí všetky fakty o HDP. Pár suchých faktov o HDP:

Hrubý domáci produkt (HDP) – (GDPGross Domestic Product) – je celková peňažná hodnota statkov a služieb vytvorená za dané obdobie na určitom území. HDP sa používa v makroekonómii pre určovanie výkonnosti ekonomiky štátov. Slovo produkt vyjadruje prírastok bohatstva. Časovým obdobím býva zvyčajne rok. Zmena HDP za určité obdobie vyjadruje rýchlosť hospodárskeho rastu krajiny. V medzinárodných porovnaniach sa tiež používa prepočítané HDP na obyvateľa (per capita), ktoré možno použiť ako hrubé meradlo životnej úrovne a relatívneho bohatstva spoločnosti.

HDP v praxi: HDP sa používa ako makroekonomický ukazovateľ pre meranie výkonnosti ekonomiky štátu alebo krajiny. Ďalej sa používa pre porovnanie ekonomík v čase. Na tieto porovnania je ale dôležité zahrnúť zmenu hodnoty peňazí pre rôzne obdobia.

Výpočet HDP

Domáci produkt možno vypočítať tromi spôsobmi. Každá metóda predstavuje iný pohľad na to isté. V HDP nie sú započítané hodnoty, ktoré ľudia vytvárajú mimo oficiálny trh (napr. práca na záhrade, doma, práca protislužbou), nedokáže teda pojať všetky bohatstvo a zachytiť tak blahobyt obyvateľov. Tento nedostatok je zrejmý hlavne u rozvojových krajín, kde si ľudia veľkú časť obživy zaistí vlastnou produkciou. Do HDP nie je samozrejme zahrnutá ilegálne produkcie (napr. výroba a predaj drog, prostitúcia, nepriznané zisky).

Produkčná metóda výpočtu HDP

Hrubý domáci produkt predstavuje súhrnnú všetkých finálnych výrobkov a služieb, ktoré boli za určité obdobie vyrobené a poskytnuté na území daného štátu. V samotnej praxi je ale zložité určiť, či je daný statok konečný, alebo či sa jedná o medziprodukt, ktorý bude ďalej spracovaný. Aby nebol vo výpočte zahrnutý viackrát, počíta sa s pridanou hodnotou v jednotlivých fázach výroby. Pri použití metódy výroby sa teda jedná o súčet pridaných hodnôt každej výrobnej etapy zo všetkých odvetví a sektorov trhu.

Výdavkovková metóda výpočtu HDP

Ďalšou možnosťou, ako určiť výšku HDP, je vyčísliť výdavky jednotlivých sektorov na nákup finálnych výrobkov a služieb. Touto metódou sa agregujú spotrebné a investičné výdavky, čo umožní zistiť celkové domáce výdavky v bežných (trhových) cenách. Všetky výdavky na medziprodukt sa neberú do úvahy, pretože sa počíta iba s hodnotou finálnych nákupov.

Hrubý domáci produkt je tak predstavovaný sumou nasledujúcich položiek:

  • (C) výdavky domácností na spotrebu
  • (I) súkromné ​​hrubé domáce investície
  • (G) výdavky štátu na nákup tovarov a služieb
  • (X) čistý export, resp. export mínus import

HDP = C + I + G + X

Dôchodková metóda výpočtu HDP

Dôchodkovou metódou sa HDP počíta ako súčet národného dôchodku (ND), ktorý je predstavovaný súčtom príjmov (dôchodkov) domácností, amortizácie a nepriamych daní (n) . V rámci ND sa do výpočtov zahŕňajú nasledujúce dôchodky:

  • (w) odmeny za prácu (pred zdanením) – hrubé mzdy
  • (r) renty – dôchodky vlastníkov pôdy, nehnuteľností atď
  • (z) hrubej zisky korporácií (pred zdanením)
  • (i) čisté úroky – rozdiel medzi inkasovanými a platenými)
  • (y) dôchodky zo samozaměstnání – príjmy vlastníkov firiem apod.

Zdroj: managementmania.sk

Komentár Slovenskej pozície:

Z metodológie výpočtu HDP je zrejmé, že tí, ktorí radi operujú farebnými grafmi „O starostlivom štáte“ neuvádzajú všetky fakty o HDP. Navyše úmyselne vynechali štatistiku z rokov 1998 – 2002 ak aj ďalšie dôchodky, ktoré HDP reálne tvoria. Ich grafová argumentácia je podľa hesla „Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo“, či „Veď postfaktuálna doba je založená na marketingových príbehoch a kecy spindoktorov sú najviac“. Volič si može úsudok opať urobiť sám.

Čo je v tejto chvíli dôležité?

Pripomienkovacie konanie na ministerstve Financii SR k obom smerniciam stále beží. Za rozhodujúce považujeme vstúpiť do diskusie o ich tvorbe a hájiť v nich jednak Slovenskú pozíciu v EÚ a jednak vniesť do ich tvorby reformné princípy, ktoré budú reálne kvalitatívne posúvať aj slovenské trhové prostredie k menšej štátnej regulácii a zásahom do ekonomiky. A to by malo byť predovšetkým úlohou slovenských politických strán a miesto kde by sa mala takáto živá diskusia odohrávať by mala byť NR SR a tá následne svojim uznesením limitovať ďalší mandát slovenskej vlády v rokovaniach. Ešte stále je totiž čas, aj keď to chce viac. No nakoniec by aj občania dostali konečne hodnotu za peniaze slovenských poslancov, namiesto postfaktuálnej politiky tárajúcich miestnych spindoktorov o „starostlivom štáte“.