Slovenský syndikát novinárov uvádza, že pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti. Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
[sociallocker][/sociallocker]
Bohužiaľ práve spomenuté vlastnosti absentujú v práci tých, ktorí si dnes hovoria novinári. Na margo tohto javu Peter Marman napísal otvorený list Miroslave Kernovej, ktorá vedie portál O médiách. A úprimne, ide o ťažkú nakladačku.
Vážená pani Kernová!
Dňa 4. 6. 2018 ste na webovom portáli omediach.com uverejnila článok Nový programový šéf RTVS Ťapák perlí v konšpiračnom Slobodnom vysielači, v ktorom ste mimo iné zhrnula reláciu Svet bez dôkazov vysielanú ešte 28. marca 2018 na Slobodnom vysielači v zložení hostí Marek Ťapák, Ludvik Nábělek a moja osoba spolu s moderátorom Borisom Korónim. Toto zhrnutie relácie Vám potom slúžilo – ako nadpis článku vypovedá – na spochybnenie názorov Mareka Ťapáka pre jeho novú funkciu šéfa programu v RTVS. A keďže verejné spochybnenie sa týka aj ostatných účastníkov relácie vrátane mojej osoby, som nútený na Váš článok reagovať otvoreným listom. Prejdem rovno k podstate.
Z dôvodov uvedených nižšie je Vaše zhrnutie relácie skresľujúce a vyslovene tendenčné, meniace prezentované myšlienky a celé vyznenie relácie. Časť tvrdení, ktoré účastníkom prisudzujete, je dokonca vymyslená, časť prehnaná alebo vyfabrikovaná. Tým Váš článok odporuje novinárskej etike.
Ukážme si doslovné citácie Vašich tvrdení a skutočnú realitu relácie, a to krok po kroku.
Spochybňovanie klasických a vyzdvihovanie alternatívnych médií
V článku tvrdíte, že sme “spochybnili klasické médiá, ponadávali na SME, Juraja Smatanu a ich príručky proti konšpirátorom, vyzdvihli prácu webu Hlavnésprávy.sk”, čím mimo iné navodzujete dojem ľahkovážnej, takmer krčmovej tendenčnej debaty.
Realita: Hlavné správy som jedinýkrát referencoval ja, keď som jedným údajom faktograficky porovnával čítanosť klasických a alternatívnych webov. Hlavné správy som nijako nehodnotil a teda ani nevyzdvihoval, naopak hneď vzápätí som pripojil aj kritiku, že alternatívne médiá nie sú plnohodnotné – neprinášajú investigatívnu žurnalistiku a sú to v podstate len komentáre. V spochybňujúcom kontexte uviedol SME aj “Smatanovcov” jedinýkrát moderátor, keď popisoval svoje skúsenosti z RTVS, resp. keď namietal neustále zdôrazňovanie kritického myslenia, s výnimkou použitia pri protestoch. V oboch prípadoch som osobne vyslovil protistanovisko, v druhom so slovami, že nikdy nevyjsť do ulíc znamená isté víťazstvo oligarchie a v určitom momente je potrebné “ísť do tých ulíc a odštrngať to”. Zanadávanie je prehnané už u moderátora. Ale u hostí je vyslovene nepravdivé a vymyslené – nikomu nenadávali a to ani prenesene.
Spochybňovanie spontánnosti protestov
Ďalej tvrdíte, že všetci sme “spoločne spochybňovali aj protesty Za slušné Slovensko. Podľa Marmana za protestami je riadená manipulácia, na ktorú sa využili dva umelé spúšťače – ‚vražda novinára a prokurátor’“.
Realita: Prívlastok “umelé” ste si opäť úplne vymyslela. Nikde v relácii v súvislosti s nedávnymi protestami nepadol, ani sme nenavodzovali ten dojem. Naopak, niekoľko krát sme v relácii opakovali a všetci hostia vrátane moderátora sa na tom zhodli, že je tu – aby som odcitoval svoje slová – “prirodzený a oprávnený hnev ľudí, ktorí sú nahnevaní, že tu je oligarchia a nežijeme v slušnom štáte” a (na inom mieste relácie) “30 rokov frustrácie z toho, že tu je nejaká skupina ľudí, ktorá sústavne porušuje pravidlá, je mimo zákon a robí nekalú činnosť a nie je potrestaná, využíva systém”. Dokonca som explicitne povedal, a nikto z diskutujúcich neprotestoval, naopak všetci zjavne súhlasili: “Som za vyštrnganie”. Len som k tomu pridal dovetok: “Ale vyštrngajme všetky druhy oligarchie”. A tým sa dostávame k oligarchii.
Oligarchické mocenské záujmy v pozadí médií
Mne osobne vyčítate, že “za elitami slovenskej spoločnosti sú vraj oligarchické mocenské záujmy, ktorým ide len o moc a zaradili medzi ne aj médiá”.
Odpoveď: Popravde neviem, čo si mám o tejto námietke myslieť. Sama na svojej stránke omediach.com prehlasujete, že “je jediným mediálnym webom na Slovensku, ktorý nevlastní žiadna finančná skupina ani veľké vydavateľstvo”. Prečo by ste to vyzdvihovala, ak by ste nenaznačovala práve ovplyvnenie záujmami majiteľov? A to záujmami nie altruistickými, ale mocenskými.
Aby som sa vrátil k spochybňovaniu klasických médií. Spochybňovanie je základ kritického myslenia. Aj médiá, ak majú byť strážcovia demokracie, musia spochybňovať všetko a všetkých. V takom prípade by mali ísť príkladom a byť pripravené na spochybňovanie seba samých. Na tom osobne naozaj trvám. Takáto kritika ale musí byť vecná. Ja som v relácii médiá (aj klasické aj alternatívne) skutočne spochybnil. K všeobecne známemu argumentu o pôsobení majiteľov médií s politickými záujmami na svoje redakcie som pripojil Chomského argument (nevymyslel som ho ja a mimochodom prof. Chomsky nie je ani politológ ani sociológ, dokonca je lingvista) o priamom ovplyvnení inzerentami, hlavne veľkými komerčnými spoločnosťami a teda – korporáciami. Ak má napr. denník SME podľa slov vlastnej šéfredaktorky 90% príjmov z reklamy od inzerentov, znamená to významný konflikt záujmov pri eventuálnej kritike ich pôsobenia. Chomsky tiež spomína ďalšie ovplyvnenie médií, konkrétne vplyvnými mimovládnymi think-tankami, ktoré sú sponzorované tiež – korporáciami. Ak je toto konšpirácia, potom je konšpirátorom aj Noam Chomsky. Čím sa dostávame ďalej k mimovládkam.
Kritika mimovládok a ich spojenie s G. Sorosom
Marekovi Ťapákovi vyčítate nasledujúce: “Smer podľa Ťapáka končí, ale predsedu Smeru Roberta Fica pochválil za kritiku mimovládok – a ich spojenie so Sorosom. ‚Správne veci hovorí ale nesprávna osoba,‘ povedal”.
Odpoveď: Pravidlo dôveruj ale preveruj by malo platiť aj na mimovládky. Teda hlavne na niekoľko desiatok politicky aktívnych (ďalej Jadro) z celkovo asi 70 tisíc mimovládnych organizácií na Slovensku. Analytici z Jadra zásadne ovplyňujú spoločenský diskurz. Už dávno v médiách, kde sú masívne prezentovaní, skoro úplne nahradili akademikov, hoci ich analýzy produkované ako na bežiacom páse v drvivej väčšine nepodliehajú štandardným oponentúrnym konaniam. Majú nadštandardné väzby na žurnalistov, ktorí zasa necítia konflikt záujmov s účasťou v mimovládkových správnych radách a programoch. Jadro sa stalo liahňou aj odkladiskom politických garnitúr a vyšších štátnych úradníkov. Zastupuje akože občiansku spoločnosť alias tretí sektor, ale dominantné príjmy má z druhého sektora (komerčného, hlavne korporátneho) a prvého sektora (bruselské eurofondy).
V relácii som položil otázky, či ich financovanie neznamená náhodou konflikt záujmov a koho záujmy reprezentujú. Analogické “watch-dogovské” otázky, ako Jadro tak rado kladie subjektom a osobám verejných tendrov len aplikované na mimovládky samé: V akom rozsahu, z akých koncových zdrojov, cez ktoré subjekty, s akým personálnym zastúpením v správnych radách a manažmente natekali a natekajú ku nim peniaze? Položiť ale dnes tieto otázky znamená dostať nálepku konšpirátor, v preklade stihomamom trpiaci poloblázon. Vznikla totiž zaujímavá účelová symbióza. Klasické médiá si otázky na preverovanie politických mimovládok nekladú a mimovládky zasa bojujú proti spochybňovaniu klasických médií. Spochybniť klasické médiá a zvlášť mimovládky okamžite znamená dostať nálepku konšpirácia od oboch alibi si poskytujúcich strán. A tým sa konečne dostávame ku zámorskej korportánej filantropii.
Pochybné konšpiračné teórie
Vaše centrálne jednovetové zhrnutie relácie znie: “Spoločne dospeli k obľúbenej fráze konšpirátorov, že nič sa nedeje na Slovensku len tak, ale že to všetko je cez mimovládky, politikov a médiá riadené „globálnymi korporáciami“ z Ameriky, medzi ktoré patrí aj Soros”.
Realita: Onálepkovala ste nás ako konšpirátorov presvedčených, že všetkých obieha manipulujúci Soros (preháňam iba trochu). Pritom MUDr. Nábělek v relácii vystríhal pred ľuďmi, ktorí za všetkými vidia Sorosa, resp. Putina. Zjavne podsúvate čierno-biele videnie sveta, v ktorom človek môže byť alebo blázon, ak obviňuje Sorosa, alebo normálny, ale potom je Soros nedotknuteľný. Ako keby nemohol byť človek aj normálny aj kriticky preverovať Sorosa. Práve preto zazneli v relácii základné fakty spolu s odkazom na podrobnú faktografickú reláciu, ktoré hovoria o jasnom a nespochybniteľnom Sorosovom a zámorskom politickom vplyve:
Boli to veľké donorské organizácie americkej korporátnej filantropie, medzi iným Fordova nadácia, Nadácia Ch. S. Motta, Fond bratov Rockefellerovcov a samozrejme Sorosov Inštitút otvorenej spoločnosti, ktoré na popud americkej vládnej agentúry USAID naliatím miliónov dolárov u nás vybudovali práve spomínané Jadro mimovládneho sektora. Založili na to Trust pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe a mali na to oficiálny a z výročných správ stále verejne dostupný plán. V každej dnes politicky citlivej oblasti tretieho sektoru systematicky napumpovali líderské mimovládky, ktoré sú v súčasnosti etalónové, mienkotvorné a – politicky a mediálne veľmi aktívne. Nadácia otvorenej spoločnosti, Ekopolis (cez tieto dve pritekali peniaze z Trustu), Pontis, Aliancia fair play, Via Iuris – to hneď máte gro iniciatívy chcemeveriť.sk aktívnej pri protestoch. A všetky tieto subjekty po roky prijímali najmenej nadpolovičné časti (zo začiatku skoro celé) svojich rozpočtov z uvedených amerických – konkrétne korporátnych a vládnych – zdrojov. Napr. taká Aliancia fair play podľa jej výročných správ od svojho vzniku prijala celkovo cca 2 a pol. milióna Eur, z toho len od Sorosových organizácií cca milión a celkovo skoro dve tretiny rozpočtu zo zámorských zdrojov. Nie je to dôvod na zamyslenie nad možným ideovo-politickým vplyvom?
V relácii som spomínal analógie a kládol otázky. Napr. že by Jaroslav Haščák s Pentou, J&T, Slavia Capitalom a ďalšími slovenskými finančnými skupinami takto filantropicky vystavali mimovládne organizácie s ľudsko-právnymi cieľmi ale jasne afilujúcimi k vybraným politickým stranám. Či by sa našiel vôbec niekto pochybujúci o politickom vplyve a zámeroch Haščáka? Tak prečo sú tieto otázky zakázané smerom k Sorosovi? Ale ak chcete pointu, tak si predstavte, že by ruské donorské spoločnosti so slovami, že im ide len o demokraciu na Slovensku, roky pumpovali peniaze výhradne do antikorupčných organizácií u nás a tie by poskytovali podporu protestom a štrajkom. Či by to okamžite nebolo vyhodnotené ako hybridná vojna namierená na podkopanie viery občanov v štát? A či by súčasní obhajcovia politických mimovládok aj potom argumentovali, že nech na skúmanie korupcie prispieva kľudne aj čert, hlavne nech je štát slušný?
Manipulovať sa dá aj sofistikovane – nasmerovaním ľudí na najčistejšie ale úplne jednostranné ciele. Väčšina z nich potom bude hlboko presvedčená, že nie je manipulovaná a slobodne robí etické veci. Preto je potrebné klásť si aj otázky, kto napr. profituje zo skúmania korupcie ale jednostranne smerovaného do verejnej správy na národnej úrovni. A skúmať, či takéto neustále kritizovanie náhodou nie je súčasť motivácie hlavných donorov. Bruselu, ktorý chce prebrať čo najviac výkonnej moci tradičných štátov, USA, ktoré sa snažia o udržanie dominancie vo svete a nadnárodných korporácií, ktoré si chcú čo najjednoduchšie inkasovať zisky z národných trhov bez štátneho protekcionizmu. Tým všetkým vyhovujú slabnúce štáty s jasným odlivom moci smerom ku globalizácii. Trocha irónie: V Bruseli sa asi korupcia nevyskytuje, USA majú vždy len tie najčistejšie úmysly, a korporácie si napr. neoptimalizujú dane, aby sa vyhli zdaneniu v krajinách pôvodu zisku. Čo je mimochodom strata verejných rozpočtov rádovo vyššia ako zo zmanipulovaných verejných tendrov a teda – korupcia. O korupcii komerčného sektora (s medializáciou všetkých druhov a vyčíslením jej odhadovanej výšky) s neslušným dopadom na štát akosi nepočuť. Otázky ako tieto asi nie sú v záujme občianskej spoločnosti. Občiansku spoločnosť vedú nadnárodné korporátne a verejné peniaze (z druhého a prvého sektoru) inam. A tak analytici, aktivisti a ich mimovládky majú nastavené priority inak.
Nie je potrebné nikoho manipulovať. Mienkotvorné mimovládky si rýchlo spočítajú, o koľko by klesol príjem z korporátnych 2% pri spustení masívnej dlhodobej mediálnej kampane a spoločenskej osvete zameranej napr. proti „optimalizáciám daní“ nadnárodných spoločností a daňovým rajom. Presne, ako si to spočítajú médiá žijúce z korporátnej inzercie. Ani George Soros tu naozaj nepotrebuje nikoho obiehať. Koniec koncov, ani by to nestihol, po všetkých tých krajinách sveta, kde zriadil pobočky. On len svojimi odhadovanými 36 miliardami dolárov na celom svete za štyri desaťročia nastavil priority a v praxi zabehol impérium ľudí, ktorí ich napĺňajú. Spolu s ostatnými donormi a americkými vládnymi fondami tak menil spoločenský diskurz a ovplyvňoval myslenie spoločnosti údajne k väčšej slobode a demokracii. Len ja mám denno-dennú skúsenosť, že sa na správnosť tých priorít, čoraz viac presadzovaných proti väčšinovému názoru spoločnosti, nemôžem ani len verejne spýtať.
Zhrnutie a výzva
Ak všetko uvedené zhrniem, ako som písal, časť Vašich tvrdení je jednoducho vymyslených a Vaše zhrnutie relácie mení jej myšlienky a celé vyznenie. Prísne vzaté, nemá ďaleko od šírenia dezinformácií, pred ktorým tak brojíte. V každom prípade od novinárky viacnásobne nominovanej na Novinársku cenu OSF (komentár o eventuálnom konflikte záujmov si odpustím) by som očakával korektné informovanie s vecnými argumentami. Tu som ich nezaznamenal.
A keďže sa hlásite k novinárskemu etickému kódexu, týmto Vás verejne vyzývam k:
- náprave Vašich skreslených a vymyslených tvrdení
- a uverejnenie tejto korigujúcej odpovede na svojom blogu.
S pozdravom
Peter Marman
V Bratislave, dňa 14. júna 2018.