Donald Trump sa rozhodnutím o svojvoľnom útoku na Sýriu prihlásil o svoje miesto v inštitúcii „Americké impérium“
Vo svojich komentároch som vždy považoval Trumpa za reprezentanta globalistickej americkej pozície. Pod vplyvom ľudí ako Stephen Bannon, ktorý je (zatiaľ ešte stále) jeho hlavným stratégom postavil svoju kampaň a začiatok politickej kariéry na jednoduchej úvahe. Ak chce Amerika udržať svoju pozíciu svetovej veľmoci číslo jedna, musí v prvom rade zosilnieť vnútorne a z tohto posilnenia by mala profitovať stredná vrstva a malí podnikatelia. Súčasná Amerika je krajinou, ktorá bola aspoň doteraz riadená tak, aby to vyhovovalo hlavne veľkým korporáciám. Preto sa chcel Trump podľa svojich slov hlavne venovať tomu, aby zabezpečil prácu, ozdravil ekonomiku, zrekonštruoval zastaranú infraštruktúru a až potom sa venoval presadzovaniu záujmov Ameriky na novej, ekonomicky a hlavne kvalitatívne na podstatne vyššej úrovni.
Prvé kroky Trumpa po nástupe do úradu tomu zodpovedali. Okamžite zrušil ratifikáciu zmluvy TPP a odmietol ďalej pokračovať vo vyjednávaní TTIP. Zároveň sa snažil o daňové reformy a reformy v zdravotníctve. V zahraničnej politike to bol odkaz spojencom, že Amerika nebude platiť za ich obranu a ich povinnosťou je prispieť podstatne viac. Hovoríme o stovkách miliardách dolárov, o ktoré žiada Trump navýšiť výdavky na zbrojenie po celom svete.
Reformy však neprešli aj kvôli odporu v Republikánskej strane a zároveň mu Kongres odmietol potvrdiť mnohých kandidátov do jeho administratívy, kde hlavným odôvodnením boli podozrenia z príliš ústretového vzťahu k Rusku. Zároveň sa zosilňoval odpor voči nemu v kruhoch tzv. Deep state, čo je súhrnný názov pre ľudí a organizácie, ktoré majú niečo spoločné so silovými zložkami a bezpečnostnými službami. Podarilo sa im eliminovať najdôležitejšieho človeka z okruhu Trumpa, ktorý mal na starosti bezpečnostné otázky, generála Flynna, ktorý presadzoval skôr dohodu s Rusmi a tento týždeň aj vyradenie Bannona z Národnej bezpečnostnej rady, kde sa tvoria plány súvisiace s bezpečnosťou a armádou.
Odkaz týchto kruhov je viac ako jasný. Žiadny oddychový čas nie je prípustný. Tlak na udržanie pozície globálneho hegemóna nesmie nikdy prestať.
Ak Trump narazil vo vnútornej politike kvôli svojej neochote angažovať sa vo svete, jedinou možnosťou ako presadiť jeho hlavné priority sa zrejme stáva dohoda o pokračovaní vojnových dobrodružstiev v zahraničí bez obmedzenia. Alebo to aspoň tak má vyzerať.
Trump sa dostal do čela krajiny, ktorá vedie svoje moderné globálne impérium. V tomto mechanizme nie je možné pokračovať vtedy, ak Impérium neovláda, nekontroluje alebo neovplyvňuje všetky významne zdroje sveta. Rusko je krajinou, ktorá je brzdou prežitia amerického sna o trvalej globálnej dominancii kvôli svojej surovinovej nezávislosti a možnosti exportovať zdroje bez možnosti ovplyvnenia Amerikou. Tým obmedzuje veľkú časť vplyvu, ktorý Amerika má v krajinách, kde Rusko nie je prítomné. Rusko je príliš dobre zásobené a príliš veľké. Potenciál nezávislých obchodných trás cez Rusko, alebo ruské teritoriálne vody na severe je stále väčší.
Stratégovia USA si uvedomujú komplikovanú ekonomickú situáciu teraz aj do budúcnosti a podľa mnohých z nich jej riešením musí byť deštrukcia moci v Rusko alebo zničenia Ruska ako takého. Je to vcelku jednoduchá rovnica. Amerike aj Rusku ide o prežitie. Amerike ako hlave globálneho impéria, Rusku o fyzickú existenciu.
Čiže v Sýrii, na Ukrajine a všade, kde je angažované Rusko musí Amerika intervenovať na opačnej strane bez ohľadu na morálku, nejaká zásady a princípy. Džihádista, islamista, neonacista nie je vždy škaredý chlapec. Naopak, je akceptovateľný, ak je na druhej strane Rus.
Preto konflikt v Sýrii nemôže podľa neoconov viesť k dohode veľmocí a vojna musí ďalej pokračovať ako zástupná vojna Ruska a Ameriky. Dúfajú, že ostane v polohe skutočnej zástupnej vojny, keď západné krajiny budú vyzbrojovať svojich teroristov a postarajú sa o ďalšie milióny utečencov. Pretože v prípade ak by zasiahli priamo a začali by útočiť na lietadlá v snahe zaviesť „líbyjský scenár, “ dostaneme sa do otvorenej vojny s Ruskom.
Pre vojnové koncerny by to samozrejme bolo požehnaním. Rusko v konvenčných silách nemá žiadnu šancu a v Sýrii má len obmedzený kontingent letectva a protivzdušnej obrany. Jednotlivé útoky je schopné odraziť a ustáť, nie však masívny nálet stoviek striel a lietadiel. To je však len veľmi ťažko predstaviteľný scenár, keďže následky sú nepredvídateľné.
Je politika Donalda Trumpa nezodpovedná? Z hľadiska neoconov je dnešný prejav politiky Trumpa v skutočnosti veľmi zodpovedný, pokiaľ ide o obhajobu národných záujmov Ameriky – teda pokiaľ myslíme záujmy imperiálnej veľmoci. Ako sme povedali, ak chce USA ostať svetovým lídrom, Rusko musí byť zničené a prezident USA, ktorý tento fakt ignoruje sa naopak správa nevhodne.
Donald Trump naviac útok nechal zahájiť počas večere s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Symbolika tohto aktu je nespochybniteľná a zjavne výhražná.
Bývalý generál vo výslužbe Jack Keane povedal pre Fox News, že Trump „posiela správu Číňanom„.
„Hovorí Číňanom – počúvajte, Severokórejčania sa snažia vyzbrojiť medzikontinentálnymi balistickými raketami a podľa vlastnej rétoriky ich použijú proti mojej krajine a mojim ľuďom. Netlačte ma do kúta, kde by som musel použiť vojenskú možnosť, aby som tento problém vyriešil. To by bolo strašné. To by znamenalo vojnu na Kórejskom polostrove,“ povedal Keane.
„Myslím, že v dôsledku tejto akcie určite získal čínsku pozornosť. To nie je rétorika. Osem rokov sme tu mali rétoriku s pasivitou a bez akcie.“
Z oblasti zásahu však prichádzajú informácie, ktoré výrazne spochybňujú vojnychtivosť Trumpovej administratívy. Vyletelo 59 striel a na letisko sa dostalo len 23. O osude zvyšku nie je známe zatiaľ nič. Boli zničené sami od seba, alebo sa len poškodili? Protivzdušná obrana vraj vôbec nezasiahla – jednak to vyvoláva ešte väčší údiv nad osudom striel ale tiež je šokujúce, že krajina, ktorá je vo vojne nevystrelí na desiatky striel ani raz.
Škody sú podľa fotiek minimálne a na vojenskej základni, kde sa odohrávala denná podpora pre operácie na juhu a východe Sýrie zahynuli len asi piati ľudia.
Niektoré zdroje tvrdia, že Rusi (a Sýrčania) dostali informáciu o útoku dopredu. Podľa všetkého na letisku ostali len vyradené lietadlá Mig-23 a ruské lietadlá spolu so sýrskymi Mig-29 odleteli.
Ruské aj sýrske protesty sú veľmi mierne, ruská tlač nepanikári a dokonca sa zatiaľ nerušia ani dojednané cesty najvyšších predstaviteľov USA a Ruska
Divné.
Je tu teda malá nádej, že ide o taktický manéver, ktorý Trump urobil, aby vymanévroval jastrabov v Kongrese, poslal nesmierne výhražný odkaz Číne a umožnil Rusom zatočiť s džihádistami. Skôr alebo neskôr pravda o chemickom útoku vyjde najavo a piati ľudia, ktorí zahynuli bude len malá obeť, aby sa zachránili státisíce. Treba dúfať. Keby to tak nebolo, dostali by sa na šikmú plochu, z ktorej niet návratu a kde prehrajú všetci
V prvom rade sa otvorením nevyhlásenej svojvoľnej vojny uzatvára možnosť diplomatického riešenia konfliktu. Vytvára sa bloková scéna, kde na jednej strane bude šiitský pás od Libanonu po Irán podporovaný Ruskom a sunitskými krajinami podporovanými Západom. V tomto scenári prestáva byť dôležité, kto je vinný, terorista, porušovateľ ľudských práv. Dôležité je, na ktorej je strane. Cieľom sa stávajú všetci v danom regióne ale zároveň aj ich podporovatelia – či už Rusi, Američania, Izrael, alebo európske štáty.
Vzhľadom na nikdy neutíchajúce sektárske problémy a nedoriešené etnické kurdské problémy sa región môže prepadnúť do chaosu, kde bude bojovať každý s každým. Automatickým následkom sa potom stane podpora každého, kto bojuje proti druhej strane bez ohľadu na to, či je alebo nie je terorista. Prenesené do dôsledkov začne nielen vojna armád, ale aj vojna teroristov vo vnútri všetkých krajín Západu a Ruska
To vedie už dnes k obmedzovaniu slobôd a zavádzanie totalitných prvkov moci v spoločnosti. S každým teroristickým útokom týchto javov bude viac
Drastické zvýšenie nákladov na zbrojenie zmení váhu dôležitosti riešenia sociálnych problémov, čím sa zvýši sociálne napätie. V podmienkach zostreného boja a prenasledovania teroristov to však bude len ďalší dôvod na poslinenie moci a obmedzenie slobôd.
Štáty čeliace obrovskej vlne utečencov z Blízkeho východu ich budú používať ako zbraň proti neposlušným regiónom Únie, kde povinné prideľovanie utečencov za zavádzania represálií na udržania pokoja posilní autoritatívne prejavy.