Pretože v poslednej dobe často počujem námietky typu „ako toto môže povedať liberál?“ a podobne, stále viac cítim potrebu sebadefinovať svoju filozofiu a „vieru„, ktorou žijem. (Poznámka editora: je to pojem free4ever, ktorý autorka mimoriadne spopularizovala)

Keby som sa narodila pred 100 rokmi, mohla by som sa jednoznačne označiť za klasického liberála. Od tej doby sa ale tento výraz dramaticky posunul, takže dnes už liberál nie som.

Keby sme písali letopočet o 30 rokov nižší, mohla by som sa označiť za libertariána. Od tej doby sa ale tento výraz silne posunul smerom k anarchizmu, takže libertarián tak, ako ho dnes mnoho ľudí chápe, už tiež nie som.

Čo teda som? Bojím sa, že dnes pre to neexistuje všeobecne akceptovaný jednoslovný názov, pretože newspeak vsetky predchádzajúce jasné názvy významovo posunul. Musím sa teda definovať viacslovne.


  • Som pre absolútnu slobodu slova. 
  • Som pre dôsledné vymáhanie vlastníckych práv.
  • Som pre uznanie niekoľkých málo, za žiadnych okolností neprekročiteľných, tzv. prirodzených práv: život, integrita tela, nedotknuteľnosť majetku – z nich sa dá logickou dedukciou odvodiť komplexný právny systém.
  • Som pre uznanie faktu, že ľudia nie sú rovnakí.
  • Som pre uznanie faktu, že konanie ľudí ženie potreba odovzdávať svoje gény ďalej, teda blaho budúcej generácie má väčšiu váhu než blaho minulej generácie.

Z toho automaticky výrokovou logikou vyplýva:

  • Nie som multikulturalista.
  • Nie som pre reguláciu nad rámec prirodzených práv. 
  • Nie som pre zavádzanie iných ako prirodzených práv do právneho poriadku, pretože ich dôsledná ochrana dokáže definovať riešenie prakticky akejkoľvek situácie.

A to je celé. Všetko, čo som kedy napísala, povedala, čo sama žijem, je postavené na týchto prostých princípoch. Je to pre mňa niečo ako stav nula, ground zero, ktorý ľudstvo nemôže vylepšiť, jedine pokaziť.

Pretože dnešný newspeak tomuto stavu nula zobral názov, pomenovala som si ho pre seba #free4ever.

Zdroj: Markéta Šichtařová