Markéta Šichtařová je prototyp úspešnej nezávislej a sebavedomej ženy. K životu nepotrebuje žiadne privilégiá a feministky, ktoré naopak žiadajú stále viac špeciálnych práv, neustále kritizuje. Je protikladom aktivistiek, ktoré zlyhali v živote, tak si to nahrádzajú výbojmi voči okoliu. A jej schopnosti, úspech, veľká rodina a nezávislosť, t.j. všetko čo liberálkam chýba, je dôvodom, prečo ju nenávidia.

Snehulienka je sexistická, do čítaniek patrí rozprávka O kudlanke!

Zdá sa mi, že liberáli zrejme pochopili význam školstva: Keď nemôžu získať vo voľbách dosť hlasov, jednoducho si ich vyrobia. Vymyjú deťom mozog, a tým položia opozíciu na lopatky.

Stačí, aby odmalička deti nasávali nezmysly a časom im budú veriť. Tak ako kedysi ľudia verili, že Zem je plochá, alebo že Slnko obieha okolo nej. Jednou z takých hlúpostí, o ktorých sa nebude smieť v školách pochybovať, je axióma, že muži a ženy sú rovnakí. Nie rovnocenní, nie rovnako dôležití – ale rovnakí. Čo je prekliaty rozdiel.

Nie je to tak dávno, čo boli v Barcelone v jednej knižnici zakázané rozprávky o Červenej čiapočke a Šípkovej Ruženke. Školská komisia pre rodovú rovnosť totiž dospela k záveru, že sú sexistické. Povedali by ste, že to je kuriozita a nemá zmysel sa ňou ďalej zaoberať. V Španielsku sú tisíce knižníc a jedna z nich jednoducho uletela. Lenže tak to najskôr nie je. To je len začiatok. To isté v rôznych obmenách vidíme po celom svete viac a viac, ako sa k moci dostávajú noví liberálni politici. Vytvárajú zástupné témy a skutočné témy, ako napríklad dôchodkovú či zdravotnú reformu, neriešia.

Pre mladých voličov je zaujímavejšie vyhlásenie, že princ nemal princeznú bozkávať bez toho, aby ju požiadal o dovolenie, než to, že bude na dôchodky málo peňazí. To je politika pre starých. Politika pre mladých rieši témy ako sex s písomným povolením či povolenie svadby so psom.

Tieto nápady k nám prichádzajú hlavne z Ameriky. Tamojší mladí politici pretláčajú aj zákaz rozlišovania medzi pohlaviami. Napríklad kalifornské mesto Berkeley opúšťa termíny, ktoré sú „rodovo nevyvážené„. Takým termínom je napríklad tehotná žena. Preto sa má používať termín tehotná osoba alebo tehotný zamestnanec. To nám dokazuje, akí sú americkí liberáli progresívni a moderní, pretože tak ako Sovieti v okrídlenom porekadle rozdojili capa, oni zrejme otehotneli muža. Mesto tiež nebude používať príliš jednoznačné zámená, ako sú on či ona. Prečo? Pretože sa to vraj prežilo.

Mladí progresívni politici nás informujú, že rozdiely medzi mužmi a ženami vznikajú zlou výchovou a spoločnosťou ovládanou muži. Bez týchto atribútov by sme si boli všetci rovní. (Áno, rovnostárstvo bolo vždy základným stavebným kameňom ľavice.) (Teraz si teda zrejme rovní nie sme.) A tak sa potom moderne a progresívne prihodí, že Berlínsky správny súd bude rozhodovať, či je neprijatie deväťročnej dievčaťa do najstaršieho berlínskeho chlapčenského zboru diskrimináciou na základe pohlavia.

Dobre, niekto si na tom chce prihriať svoju polievočku a trošinka sa zviditeľniť. Chápem. Ale ako je možné, že sa táto zbesilá konštrukcia dostane až na súd? Že nie je zastavená hneď v zárodku ako zaujímavý vtip? To ako že súdy v multikultúrnom Nemecku nemajú na prácu nič dôležitejšie? To ako že budeme musieť odvolávať rozdiely medzi mužmi a ženami, ako odvolával Galileo Galilei? To ako že moderná inkvizícia?

A keď sa predsa nájde odvážlivec, ktorý vyhlási „A predsa sa točí!„, bežnou fintou je, že si extrémisti založia svoje politické neziskovky financované z našich peňazí a začnú takého kacíra mediálne lynčovať ako údajného manipulátora, demagóga, nácka a klamára. Žiadnu lož vám síce nedokážu, ale to je fuk, stačí dobrý nadpis. Ďalšie spriatelené politické neziskovky dodajú dobrý marketing a to by v tom bol čert, aby ste radšej nevyhlásili „a no tak dobre, muži a ženy sú rovnakí,“ aby ste už od toho cirkusu mali pokoj.

Je to stále rovnaké. Aj spisy Galilea boli kedysi zakázané. Mal byť vymazaný z vedy, ako by neexistoval. Rúhači a pochybovači s opačným názorom proste nesmú byť počutí. Pluralita názorov je fuj. Kto nemá správny názor, klame a zaslúži ukameňovať.

Môžete si myslieť, že nás sa to netýka. Týka. Aj u nás už začala úradovať moderná inkvizícia. Spomeňme na básničku Jiřího Žáčka.

„Na čo sú dievčatá na svete?

Aby z nich boli mamičky,

aby sa pekne usmiali na toho,

kto je malinký.

Aby nás mal kto pohladiť

a povedať nám rozprávku.

Preto sú tu mamičky,

aby náš svet bol v poriadku. „

Na prvý pohľad krásna básnička. Napriek tomu pred časom naštvala české feministky, podľa ktorých básnička buduje rodové stereotypy. Dokonca ju riešilo aj ministerstvo školstva. Popravde – nikdy som nejako nepochopila, v čom ten nechutný genderový stereotyp má spočívať. To ako že svet bude v poriadku, až keď nebudú mamičky…? Alebo by snáď správne bolo, že dievčatá sú na svete, aby z nich boli oteckovia? Či sú na svete preto, aby nás poučili, že deti produkujú moc CO2 a rodičovstvo je prežitok…?

S rozprávkami to je snáď ešte horšie. Storočiami osvedčené príbehy ľudovej slovesnosti stoja na pôvodných, tým sa myslí naozajstných európskych hodnotách. Ako napríklad, že žena má deti a muž ženu a deti chráni. A teraz majú ustúpiť novým modlám rovnosti, kde muž a žena neexistujú, zato existuje 64 pohlaví.

Tak ako vždy prichádzajú na rad zákazy, ako by zákazy niekedy niečo riešili. Hollywoodske hviezdičky svoje myšlienky nedomysleli. Podľa nich by bolo lepšie, aby Šípkové kráľovstvo navždy spalo, než aby princezná dostala jeden písomne ​​nevyžiadaný bozk z lásky.

Hviezdičky kritizujú, že sa ženy ocitajú v úlohe pasívneho objektu, ktorý čaká na záchranu od muža. Snažia sa preto burcovať spoločnosť. Ale čo je na tom zle? Neplatilo to tak v minulosti? Koľko poznáte vojvodkýň? Budeme prepisovať minulosť? Len čakám, kedy nejaká osoba zaoberajúca sa vedou zistí, že tu vlastne boli Alexandra Macedónska a Gája Julia Cezárová. Len sa báli povedať nahlas, že sú ženami, aby neboli diskriminované. A možno teraz budeme v školách povinne rozprávať deťom rozprávky o kudlanke, ktorá svoju milovanú osobu, ktorá v minulom storočí bývala mužom, zožerie, pretože neodvolal, že je muž a ako taký si aj tak nič iné nezaslúži.

Hollywoodske hviezdičky tiež kritizujú, že u mužov rozprávky vyzdvihujú silu a u žien krásu. Zase to nedomysleli. Keby neboli hviezdičky krásne, nikdy by sa nestali hviezdičkami. Ich úspech, príjmy a vplyv na spoločnosť sú dané peknou tváričkou. Feministky najskôr len nepochopili, že si pod sebou podrezávajú vetvu.

Celý tento cirkus je možný len preto, že sa Amerika a Európa dostali do neskutočného blahobytu. Mnoho ľudí má síce plné žalúdky, ale napriek tomu sú nešťastní. A majú dojem, že niekto za ich pocit nenaplnenosti môže. Pre niektorých to sú muži. Kvôli nim nie sú niektoré osoby šťastné, hoci na šťastie majú „nárok„.

K moci prichádzajú politici narodení po novembri 1989. Nezažili slovník predošlého režimu, a napriek tomu k nemu nevedomky skĺzavajú. „Boľševici“ sa vracajú, len majú inú farbu a neprichádzajú z východu. Po slovách ale prídu činy. Ešte nemajú veľkú silu. Stále sú v opozícii, ale už si brúsia zuby na vládu. Dosť možné, že budúci nemecký kancelár už môže byť zelený ekoterorista, ktorý vie, čo všetko vám má zakázať, aby ste boli šťastnejší.

Týchto ľudí by sme mali vypočuť. Mali by sme im ponúknuť starostlivosť. Ale rozhodne im nesmieme ustúpiť a dovoliť zničiť náš svet.

Zdroj: Blog Markéty Šichtařovej