Marián Kechlibar sa na svojich stránkach zamyslel nad kontextom celej kampane za „obhajobu“ Sereny Williamsovej. Obraz, ktorý vykresľuje je nemilosrdný. Zdá sa, že ide o vývoj, ktorý končí so slobodou a demokraciou
[sociallocker][/sociallocker]
Austrálsky kreslič čelí tvrdej kritike za karikatúru spupnej Sereny Williamsovej. Našťastie sa ho jeho noviny zastali.
Serenu Williamsovú asi netreba ktovieako predstavovať. Je to slávna čierna americká tenistka, ktoré však ťahá na štyridsať a nemôže vyhrávať večne.
Pred pár dňami škandálne neuniesla porážku od dvadsaťročnej hráčky japonsko-haitského pôvodu Naomi Osakovej. Urazila pritom rozhodcu Carlosa Ramosa (Portugalsko) a obvinila ho z toho, že je „zlodej“ a (samozrejme) „sexista„.
Tenisová asociácia Spojených štátov (USTA) sa postavila na stranu rozhodcu a udelila Williamsovej pokutu vo výške 17 tisíc dolárov. Je trochu fascinujúce, že noviny New York Times kritizovali Ramosa za to, že „nepostupoval mäkšie“ (denník to špecifikuje konkrétnejšie: že ju za nedovolené koučovanie zo strany trénera potrestal natvrdo a bez prvého slovného varovania).
Nie je to prvý prípad, keď sa Serena W. zachovala nešportovo, pred dvoma rokmi jej na Wimbledone dali pokutu desaťtisíc dolárov za rozbitie rakety a odhodenie jej trosiek do lona neďalekého kameramana.
Austrálsky kreslič Mark Knight zachytil – svojím obvyklým nemilosrdným štýlom – celú situáciu na obrázku, ktorého zcenzurovanú verziu vidíte vyššie. Pôvodná verzia vyzerá takto:
A tvrdo narazil: rasizmus! sexizmus! otrokárstvo! segregácia! biely supremacismus! – rady aktivistov na Twitteri a Facebooku sa pozdvihli ako vlna tsunami, narážajúce pustošivo na pobrežie. Pri kreslení Williamsovej vraj uplatnil „negatívne stereotypy„. Zlých reakciou na Twitteri bolo toľko, že autor radšej odstavil svoj účet. On aj jeho rodina dostali po Internete vyhrážky smrťou .
Staré dobré New York Times vyspovedali expertov, ktorí silne nesúhlasili s Knightovým názorom, že na obrázku nič rasistického nie je. To je fajn, že máme expertov na rasizmus v kreslení, čo by bez nich Amerika robila. A čo my ostatní, ku ktorým sa americká posadnutosť farbou kože neustále prelieva.
Situáciu považujem za úplne absurdné, ale práve kvôli absurdným veciam vznikajú tie najväčšie konflikty. Veď tá dáma sa tam sama sebe celkom podobá. Že to nie je lichotivý obrázok, to nie je, ale žiadny kreslič nemá povinnosť kresliť svoje subjekty lichotivo. Normálna celebrita sa s tým zmieri, menej normálne žaluje noviny a väčšinou prehrá, ale v zásade je to medzi ňou a autorom kresby.
Len tak pre pripomenutie: Zelený Raoul a manželia Paroubkovci. A výsledok súdu, ktorý neprekvapivo Petre Paroubkovej oznámil , že to musí nejako prehltnúť. A to aj napriek tomu, že bola značne vytrvalá a dotiahla to všetkými stupňami justície až k súdu ústavnému.
Za významné slová v rozhodnutí súdu považujem najmä tieto : „Láskavá karikatúra neexistuje.“
Obvyklý príbeh v modernom svete, kde prípad Twitteru rozhodol o desiatkach kariér zo dňa na deň, vyzerá takto: niečo sa stane – desiatky tisíc aktivistov sa pozdvihnú, jačia a vyhrážajú sa – zamestnávateľ sa vydesí – dotyčný príde o prácu a možno aj o pocit bezpečia, ak ho niektorí členovia davu začnú šikanovať i fyzicky.
Napísal som o tom pred pár rokmi do Neviditeľného psa článok menom Digitálny Moloch a s odstupom by som na ňom nezmenil ani písmenko, okrem zoznamu politikov, ktorí sú voči tomuto javu imúnni. Ten sa rozšíril o Donalda Trumpa.
Austrálske noviny Herald Sun sa však za svojho autora postavili a odmietli cúvnuť, a to aj napriek tomu, že k honu na Marka Knighta sa pridali také mená, ako Joanne Rowling, autorka Harryho Pottera. Na obálke stredajšieho vydania potom ilustrovali prečo: keby sa obava zo „stereotypov“ a podobných tabu mala brať vážne, nešlo by nakresliť ani Trumpa, severokórejského Kima a veľa ďalších subjektov.
Dobre urobili. Takéto tabu sú nebezpečné. Pocit, že určití ľudia sú off limits [nekritizovateľní] už od narodenia a akákoľvek akcia, ktorá im nesvedčí, je „prejavom nenávisti„, predsa neobmedzuje len kresliča. Ak zasiahne celú spoločnosť, môže sa potom stať napríklad to … že sa polícia bojí pustiť do vyšetrovania zločinov páchaných príslušníkov nejakej etnickej skupiny, aby nebola obvinená z rasizmu.
Ako sa to pred pár rokmi stalo v anglickom meste Rotherham. A tisíce dievčat na to doplatilo zničenou mladosťou.
Zdroj: Marián Kechlibar