Keďže máme z obdobia Veľkej Moravy veľmi málo, hlavne písomných artefaktov a z pred príchodu Cyrila a Metoda vlastne žiadne (len zlomky od cudzincov), mnohí si premietajú svoj svetonázor na toto obdobie a takto si fantazijne vytvárajú názor, či hotovú „pravdu„, realitu. Tu sa často stáva želanie matkou myšlienky.
[sociallocker][/sociallocker]
Novopohania budú vidieť v misii vierozvestcov mučenie, vraždy, genocídu a smrť pôvodného duchovna, hoci dôkazy o tomto všetkom nemajú žiadne, len si projektujú na vec historické analógie. Ateisti i iní „isti „rôzneho zamerania budú vec bagatelizovať, lebo však splachovací záchod aj tak vymysleli Angličania a Američania internet. A samozrejme píšeme latinkou, hoci nevadí, že aj tá je odvodená z gréckeho písma.
Ak je ale úctivá historická pripomienka iba o vonkajších faktoch, to môžme stanoviť za sviatok aj maďarizáciu Slovákov, nadvládu Avarov, či genocídu Mongolmi, či fašizáciu Slovenska, veď sa to stalo a bolo vtedy fajn, či? Náhodou genocída Mongolmi mala aj kladné stránky – prišli sem Nemci a stavali sa hrady.
Samozrejme ani ja nemôžem podať misiu Cyrila a Metoda v hmotnom zmysle úplne presne, tiež sa len budem pohybovať vo svete myšlienok na hrane fantázie, ale založenej na faktoch.
Ono národné sviatky vždy viac korelujú s javmi empiricky málo uchopiteľnými, s javmi na pomedzí citu a ideí, kdesi vo svete archetypov. Kdežeby povedzme Francúzi uctievali potoky krvi revolúcie, oni si extrahovali len rovnosť, slobodu a bratstvo. Ani Česi v husitstve nechvália vraždenie Adamitov či iných siekt, znásilňovanie pri spanilých jazdách už u bratríkov, oni predsa si len ctia slobodu v Duchovne a nachádzanie pravého Krista. A tak môžme ísť rad-zaradom …
Tiež národné sviatky patria k národným črtám, teda by mali. Ako je to s Cyrilom a Metodom? Sú nám naozaj títo dvaja cudzí?
A ešte niečo. Aj keď si bežný človek želá kontinuitu času v jednoduchej matematike, realita je často iná a to taká, že niekde niečo zasejeme a ono to vykvitne až o stovky, či tisíce rokov. Povedzme z fytoplanktónu tu máme po miliónoch rokov ropu.
Každoročne pri sviatku Cyrila Metoda vznikajú aj ostré diskusie medzi prozápadne orientovanými, či až jeho glorifikovateľmi a tými, ktorí východ akceptujú, či rešpektujú, či len chcú priznať úlohu Cyrila Metoda. Prozápadní a rôzne inak orientovaní tvrdia, že byzantská misia bola bezvýznamná. Aká je asi pravda?
Nuž jedna z právd o misii Cyrila a Metoda je aj tá, že máme byzantský patriarchálny dvojkríž v štátnom znaku a ešte bližšie ide o kríž Krista Víťaza, resp. vzkrieseného Krista.
Samozrejme netreba si ich misiu idealizovať, veď boli pozvaní preto, aby sa Veľká Morava osamostatnila spod vplyvu Frankov, teda viditeľne išlo o geopolitiku. Rastislav chcel samostatnosť a pestovanie kresťanstva v zrozumiteľnom jazyku malo k tomu dopomôcť.
Misia ako vieme zlyhala, vplyv Frankov prevládol, preto píšeme latinkou, a latinská omša tu bola do polovice 60-tych rokov. Nuž ale nie je divné chváliť uzurpátorov? Nie je choré velebiť svojich otrokárov? Z časti ani nie, pretože aj tento vplyv bol pozitívnym a objasním ho až neskôr.
Pri Cyrilovi a Metodovi často rezonuje jedno – sme na západ, či na východ? Na webe gréckokatolíkov, som naďabil na informáciu, že byzantský obrad bol v Uhorsku do 12. stor. väčšinovým. Potom tu máme fenomén Sázavskeho kláštora, kde do 11. stor. pestovali staroslovanskú liturgiu, neskôr ich odtiaľ vyhnali Benediktíni. Sázavský kláštor figuruje aj v u tzv. „Kyjevských listov“, ktoré sú písané hlaholikou a našli v nich čechizmy.
A tu sa dostávame aj k bodu, kedy síce Západ zničil (čiastočne) misiu Cyrila a Metoda, no z územia Veľkej Moravy, teda aj zo Slovenska ich žiaci cez Bulharsko dostali upravenú hlaholiku na Kyjevskú Rus a aj na územia Slovanov Balkánu.
Rusi, resp. východní Slovania mali podobný problém ako Veľká Morava. Mali už kresťanstvo a to z Byzancie a možno aj od „Švédov„, lenže Kyjevská Rus chcela samostatnosť od Byzancie a to prijatím nového písma. Toto priniesli žiaci Cyrila a Metoda z Bulharska.
Takže s trochou zveličenia môžme povedať, že sme sa príčinili o národnú samostatnosť Rusov a teda tie hlasy, že Cyril a Metod je zlý, lebo azbuka je zlá, lebo Rusi . . . sú hlúpe, pretože je to presne naopak – písmo sa Rusom dostalo okľukou cez Bulharsko zo „Slovenska“ a tým aj ich národná emancipácia. .
Sú aj názory, že misia vierozvezcov zachránila Slovanstvo, však podľa niektorých zdrojov ich matka bola slovanka.
Tu vidno, že tento text nechcem a nemôžem stavať do polohy východ kontra západ a pod., pretože je to zložitejšie. V každom prípade tu ale vplyv východu bol a zostáva.
Ono keď sa povie vplyv východu, mnohí sa desia, pretože politika. Nie, ja hovorím o archetypálnych vplyvoch nazvime to jinového východu a jangového západu.
Na Slovensku máme byzantský obrad zastúpený v malom množstve gréckokatolíkov a pravoslávnych. Hodilo by sa povedať aj to, že gréckokatolíci vznikli pomerne nedávno vlastne ľsťou, že ako dostať východný obrad pod Rím.
Pôvodne boli Cirkvi východného obradu autokefálne, teda samosprávne, slobodné, pravoslávie nepozná niečo ako pápež, tam nie je centralizmus, hoci z politických dôvodov majú rôzni metropoliti striedavo takú či onakú moc, no nedá sa to porovnať s mocou pápeža v Ríme. Pravoslávnych spája hlavne len písmo a liturgia.
Otázka by bola, že koľko by bolo na Slovensku ľudí východného obradu, keby sa tu násilne nepretláčal rímo- katolicizmus. Smelo odhadujem, že asi tak pol na pol.
Dnes sú tu hlasy, ktoré priam kriminalizujú kladný postoj k východu, snažia sa rôznym (pseudo) racionálnym spôsobom vysvetliť „zblúdencom“, že patria jedine k západu a nikdy inak. Rozumieme sa? Niekto sa vám pokúša vytĺcť z hláv vaše zmýšľanie a znásilňovať vaše cítenie. Koho to len pripomína …
Konštantín ako sedemročný chlapec mal sen, v ktorom mu predstavili sedem žien, z ktorých si mal vybrať manželku. Vybral si Sofiu. Sofia je múdrosť a Konštantín sa stal filozofom (láska k múdrosti) a významným učencom svojej doby. Jeho brat Metod, u ktorého sa predpokladá, že jeho pôvodné meno bolo Michal, bol pôvodne vojak, neskôr správca regiónu v Byzancii.
Múdrosť je niečo medzi suchou racionalitou a intuíciou – citom. Veru, kde inde by to malo tiahnuť filozofa, ak nie práve do prostredia, ktoré je takýmito vplyvmi utvárané. Tá štrbinka medzi dňom a nocou, ten Stred. Ak vieme niečo o cnosti ako strede, tiež niečo pochopíme.
Na území Slovenska je jedno ( a je ich niekoľko) z geografických stredov Európy.
Svätoštefanská koruna veľmi pekne ilustruje túto situáciu stredu medzi extrémami. Je napoly grécka a napoly rímska.
Je hlúpe bojovať proti vplyvom Východu, či proti citom k nemu, toľkým ľuďom proste mozog nevymyjete, ani ich už nemôžte splyňovať, či niečo podobné. Ale rovnako sa nedajú potlačiť Západné vplyvy. Sme proste Stred a čím skôr si to uvedomíme, čím skôr začneme toto akceptovať a s týmto pracovať, tým lepšie.
Až keď dostatočne uchopíme západné vnímanie matérie duchom východu, potom sa nám rozjasní odkaz Cyrila Metoda a tiež pochopíme odkaz dvojkríža, lebo budeme Vzkriesením Krista reálne žiť, čím pôjde o oživenie Duchovného Ja.
Poďme ale hlbšie do posolstva Cyrila a Metoda konkrétne. Zo zachovaných spisov ako je Proglas, či Zakonik sudny ljudem pranierujú hlavne hriechy, ktoré majú pôvod nižšie od pása, čiže smilstvo a pod. Akoby naši predkovia velebili zvlášť božstvo, ktoré Rím poznal pod slovom Venuša. Proste voľnosť v pudoch a možno aj revolty, vzbury.
K tomu sa hodí povedať, že Konštantín, ktorý bol znalec jazykov, jednoducho učenec a filozof, vytvoril písmo pre Veľkomoravanov z gréckeho písma, zmenil iba „š“ na hebrejské „šin“ a „A“ na kríž. Čo predstavuje v abecede písmeno „A“?
Už vo fénickej abecede písmeno „A“ je na začiatku a už tam predstavuje hlavu býka. Keď sa pozrieme na hebrejské písmo, grécke, ale aj latinské, ide rovnako o hlavu býka. Obráťte „A“ opačne a máme hlavu s rohami.
A keďže judaizmus, hlavne jeho kabala uchovala a ďalej rozvíjala mystiku hlások písma, môžme sa dozvedieť, čo vlastne to áčko na začiatku abecedy znamená.
„Alef, ktoré aj vyjadruje číslo jedna a boha, vyjadruje počiatok stvorenia, ktoré počalo v znamení Býka.“
„Dve kvapky.
Kvapka odkiaľsi a kvapka odtiaľto oddelené od seba akoby písmenkom WAW – človekom.
Boh sa ozýva z miesta ktoré nazývame NIČ, do tohto sveta. Je to láska stvoriteľská, ktorá prebúdza svoj náprotivok. A medzi nimi stojí človek. On ich môže spojiť aj rozdeliť. Stojí medzi nimi uprostred, tak ako stojí medzi nebom a zemou, medzi oným svetom a týmto.
Človek je akoby zrkadlom i dolnej kvapky. Horná kvapka v ňom zrkadlí dolnú kvapku, tak ako sa v ňom zrkadlí jeho láska k Bohu i Božia k nemu.“
Kabala hovorí, že alef k nám prehovára o protikladoch zjednotených v harmónii a je základom všetkých písmen.
Kto trocha pozná astrológiu, vie, že znameniu Býka vládne Venuša. Teda archetyp lásky, rozdelenia pohlaví a ich opätovného vášnivého spájania.
Alef teda vyjadruje rozdelenie, ktoré sa má spojiť a takto podľa starých predstav vizionárov mal vzniknúť život a ja k tomu dodám, že v tomto prípade na Zemi a telesný ….
U Židov sa Nový rok začína v symbolike Venuše na Roš Hašana, v mesiaci Tišri, čo sú síce astrologicky Váhy, ale aj Váham vládne Venuša.
Samozrejme v minulosti mal kult archetypu Venuše svoje opodstatnenie, išlo hlavne o prežitie v telesnom zmysle – „Množte a ploďte sa a zaplňte Zem!“ Kult Venuše, Rannej hviezdy, alebo u Arabov je to Al-Uzzá bol rozšírený a určite si ju cenili aj starí Slovania, čo sa odrážalo v mnohých zvyklostiach a kultoch. Žeby toto chcel Cyril zmeniť krížom?
Je vysoko pravdepodobné, že Cyril, ktorý mal aj prímenie „Filozof“ poznal symboliku písma a aj moc hlások, ich vizuálne pôsobenie. Stvorenie už nemalo začínať od Býka, od pohlavného života na Zemi, ale od kríža, čo má nový, ale aj nekonečne starý význam.
Už náhľady mystikov hovoria, že Boh a duchovné bytosti tvoria tak, že obetujú čosi zo seba. To je základný pohľad vôbec na obetu. Kto sa obetuje, tým čosi získava. Aj to žilo v starých národoch, ale len mechanicky.
Ľudstvo do určitého bodu rozvíjalo telesnosť a Kristus sa obetoval, aby počalo postupné premieňanie aj ľudského ducha, teda v prvom rade jeho rozvoj a nakoniec jeho spása.
A takto zrejme chcel Cyril, aby počiatok nového stvorenia sa rátal od kríža, preto hlavu býka (Venušu) vymenil za kríž.
A veru máme tu na Slovensku konflikt padlej Venuše, ktorá sa ozýva v pseudo-liberalizme s uchopením pudov cnosťami, kde sa voľnosť mení na slobodu kríža, kde k pokroku treba aj úsilie obety.
A nedá sa nevidieť ako bol onen archetyp Venuše, ona „hlava býka“ povýšená na kult Matky Božej. Veď Sedembolestná je patrónkou Slovenska! A možno ide o onú Sofiu v sne Konštantína ….