Všetci u nás neustále tvrdia, že im vadí ilegálna migrácia a prerozdeľovacie kvóty a radujú sa nad tým, že kvóty vraj naša tvrdá a úspešná politika už eliminovala a nelegálnu migráciu sa v Európe tiež darí obmedzovať. Takže všetko sa zdá na dobrej ceste. Tak tomu ale vôbec nie je.
[sociallocker][/sociallocker]
Hlavný problém spojený s migráciou nie je to, že je ilegálna, ale to, že je masová. Problémom je, že do Európy majú snahu prísť státisíce a milióny ľudí, ktorí sa nechcú stať Nemcami, Britmi, Talianmi či Švédmi, ale žiť si po svojom v lepších materiálnych podmienkach. To pre európske krajiny a národy predstavuje hrozbu, nie to, že prichádzajú ilegálne. To je len sekundárna komplikácia, ktorá má na strane migrantov za následok obete na životoch a zahlcuje bezpečnostné a imigračné orgány európskych krajín. Ide ale len o problém formálny, faktickým problémom je obtiažna koexistencia pôvodného obyvateľstva s masami migrantov prichádzajúcich z veľmi rozdielnych kultúrnych okruhov, ktoré nemajú záujem o asimiláciu a ktorých integrácia do spoločnosti je veľmi obtiažna.
Rovnaké problémy ako ilegálna migrácia pôsobí aj legálny príchod migrantov, ak sa deje vo veľkých počtoch a obdobnej štruktúre prichádzajúcich. A to je zásadná skutočnosť, o ktorej sa mlčí. Hrozí nám totiž, že ilegálna migrácia bude iba zlegalizovaná, čím síce odpadnú humanitárne problémy po ceste a obete na životoch, ale základný problém kolonizácie Európy neprispôsobivými migrantmi zostáva.
Vládnúcim európskym elitám pri tom vadí práve len onen ilegálny charakter populačnej zmeny na našom kontinente, ale ju samotnú považujú za nevyhnutnú a dokonca za potrebnú. Preto sa tiež neustále hovorí o potrebe preniesť azylové procedúry pokiaľ možno do Afriky a pri tom sa ale predpokladá, že africké krajiny majú nárok na istý objem pravidelnej migrácie do Európy. O tom, aký veľký je tento objem sa nehovorí, nikto sa ani nezaoberá potrebou revízie azylovej legislatívy vo svetle dnešných skúseností. Je pri tom tendencia brať pomery v západných krajinách za štandard, čo dáva väčšine migrantov z krajín, v ktorých existujú nejaké spoločenské konflikty či nižšia kvalita života, v očiach západných pokrokárov nárok na azyl v Európe.
Legálne pravidelné navážanie migrantov s priznaným nárokom na azyl v Európe nie je preto žiadne víťazstvo zdravého rozumu, ale obyčajné pokračovanie šialeného plánu na postupnú etnickú premenu nášho kontinentu inými prostriedkami.
Rovnako tak sa neunášajme údajným opustením témy kvót z rokovania na európskej úrovni. V ére Schengenu s otvorenými hranicami nie je žiadna vláda schopná svoju krajinu pred možnou kolonizáciou migrantov ochrániť. Ak západoeurópske krajiny budú benevolentne rozdávať azyly a povolenia na pobyt, potom sa ich držiteľom legálne otvára celý schengenský priestor a žiadne vlády s tým nič nenarobia.
Rôzne proimigračné neziskové organizácie majú dostatok prostriedkov, aby zabezpečili legálny presun azylantov zo západu na východ Európy a aby tam financovali ich pobyt.
Moslimská migrácia na východ EÚ sa môže odohrávať aj v réžii nadnárodných firiem, ktoré pociťujú vo svojich továrňach v strednej Európe nedostatok pracovných síl. Tamojšie krátkozraké vlády a médiá tomu budú nepochybne tlieskať, pretože sa zmierni dnes pociťovaný krátkodobý nedostatok pracovných síl.
Pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene ideológie ovládajúcej dnešnú EÚ a väčšinu západných elít, k prehodnoteniu dnešných mechanizmov a zámerov európskej integrácie, predstavuje masová migrácia do Európy vážny existenčný problém pre budúcnosť našej krajiny aj nášho národa.
Jiří Weigl, 6. septembra 2018
Zdroj: Institut Václava Klause