Najvyšší federálny súd Švajčiarska zamietol odvolanie Medzinárodného olympijského výboru (MOV) vo veci Alexandra Legkova voči rozhodnutiu Súdu pre športovú arbitráž (CAS) z februára 2018 o úplnom oslobodení od trestov 28 ruských športovcov a čiastočnom oslobodení 11 ďalších. Správu priniesla advokátska kancelária, ktorá Legkova zastupovala.

MOV na to zareagoval sklamaním, evidentne rozhodnutie poslednej inštancie nie je preň dostatočným dôkazom že Legkova je nutné považovať za čistého atléta. Zároveň však oznámil že sťahuje ostatných 27 odvolaní voči rozhodnutiu CAS.

Tým pádom je Rusko definitívne víťazom MOH 2014 v Soči.

Čo sa vlastne stalo?

Ruskí atléti boli obvinení vo zvláštnej kauze. Kauze, kde nebol žiadny nezávislý sudca, kde obžalovaný nemal možnosť obrany, kde sa pochybnosti jednej strany ľahostajne prehliadali a naopak za dôkaz sa brali len indície z druhej strany.

Kauza ruského dopingu neprešla žiadnym súdom a len na základe pochybných tvrdení jedného „svedka“ začali bezprecedentné udalosti. Rusi boli vyraďovaní zo súťaží, boli im odoberané medaily a dostávali doživotný dištanc. Neuveriteľné.

Stalo sa však niečo „nehorázne„. Niektorí ruskí športovci pred olympiádou v Kórei podali sťažnosť na CAS a ten posúdil mieru viny Rusov na základe predložených „dôkazov“ zhromaždených dovtedajšími katmi. Súd rozhodol, že podľa existujúcich právnych princípov nie je možné uložiť Rusom tresty. Nestačí len pochybnosť o ich čistote. Musia byť predložené nespochybniteľné dôkazy, ktoré dokážu každému jedincovi jeho vinu. To sa nestalo a preto boli tresty pre ruských športovcov zrušené. Právo totiž hovorí, že pochybnosti treba vždy vykladať v prospech obžalovaného.

Dnešný výrok švajčiarskeho súdu je potom nielen potvrdením rozhodnutia CAS. Je to zároveň aj potvrdenie (ešte stále) platných právnych princípov, ktoré musia byť vzťahované aj na tých, ktorých nenávidíte.

Dôvod tohto postupu je jednoduchý. Právo, právna istota a rovnosť pred zákonom sú kľúčovým predpokladom existencie spoločnosti, ktorá sa tvári ako demokratická. Akonáhle by sa vytvoril precedens, že súd musí postupovať v prípade „nepriateľa“ inak, potom závisí len na definícii nepriateľa na tom, kto túto definíciu vyhlasuje. Je to priama skratka do totality a ešte stále existujú mechanizmy, ktoré tomuto bránia.

Rusi majú práva. Ako všetci ostatní

Je nutné si všimnúť jednu veľmi podstatnú vec. Ani jedna kauza proti Rusom neprechádza do právnej roviny. Ani jedna veľká kauza posledných rokov, či už MH17 alebo otrávenie Skripaľovcov nebola rozhodovaná pred nezávislým súdom. Napriek tomu boli tieto udalosti spúšťačom obrovských udalostí, ktoré ovplyvnili životy stovky miliónov ľudí.

Ak by sa totiž ktorýkoľvek politicky a marketingovo prezentovaný príbeh dostal k súdu, boli by predložené dôkazy žalujúcej aj žalovanej strany, ak by súd mal vyrieknuť ortieľ podľa pravidiel, ktoré v našom právnom svete fungujú, nič z toho by sa nestalo.

K tomuto je mimoriadne zaujímavý jeden postreh. Nemeckí politici odmietajú zastavenie plynovodu Nord Stream 2, pretože by to znamenalo popretie právnej istoty obchodných subjektov. Tlak americkej strany je zatiaľ neúspešný, pretože podvolenie sa by znamenalo stratu suverenity a Spojené štáty by potom mohli rozhodovať prakticky o každej kauze v Nemecku nie na základe zákonov a práva, ale len na základe vlastného prospechu. Nemecko by sa stalo kolóniou bez práva na obhajobu vlastných záujmov.

Švajčiarsky výrok súdu je potom rovnako odkázaním snahy politikov ovplyvňovať a manipulovať mimo mantinelov. Je tiež dôkazom toho, že antiruská kampaň postavená len na demagógii bez akýchkoľvek relevantných dôkazov je skrátka to, čomu sa dnes hovorí fejk ňjús. A tak sa k tomu treba stavať.

Ak chcú politici podporu pre svoju politiku – a je jedno či proti Rusku, alebo proti hocikomu inému – mali by to robiť čistou cestou s rešpektom k právu. V skutočnosti totiž popieranie práva Rusov na obhajobu je potom popieraním práva ako takého a to sa týka nás všetkých.

Rusi sú potom katalyzátorom, našim vlastným zrkadlom toho, kam smerujeme a čo sme. Švajčiari dokázali, že demokracia v ich krajine je ešte stále živá a že ich systém má šancu.

Pokračovanie protiruskej hystérie v ostatných krajinách je potom dôkazom, že právo politikov nezaujíma. Lenže obeťou tohto prístupu nie sú v konečnom dôsledku Rusi, tým naopak postupné pretrhávanie zväzkov so skorumpovaných západom pomáha z dlhodobého hľadiska. Obeťou sme my, obyvatelia krajín Západu, ktorých médiá, politici a mimovládky učia nenávidieť na povel. Bez dôkazov, len na základe rozhodnutia „Veľkého brata„. Presne ako v orwellovskom svete z románu 1984.