Putin Lavrov

Ruský prezident Vladimír Putin na G20 nedôveroval nikomu.

Krátke video, ktoré prezentovalo príchod niektorých predstaviteľov na summit G20 v Hamburgu, skončilo nečakaným záverom, keď Putin vošiel na stretnutie spolu s ochrankou.

Putin má výnimku?

Každý z predstaviteľov prišiel aj so svojou ochrankou. Keďže všetci boli pravdepodobne ozbrojení, dovnútra boli púšťaní cez osobitný vchod. Týkalo sa to dokonca aj Naredra Modiho, prezidenta Indie, najväčšej demokracie na svete. Až nakoniec prišiel Putin a jeho ochranka ignorovala výzvu bezpečnostnej služby a dovnútra vkročili spolu s ochraňovanou osobou.

Pravidlá bezpečnosti sú na takýchto podujatiach brané mimoriadne vážne. Tajné služby dopredu celé mesiace koordinujú každú sekundu programu. Nielen kvôli bezpečnosti vlastných predstaviteľov, ale aj kvôli tomu, aby sa zabezpečilo nepríjemným kolíziám pri aktivitách rôznych tajných služieb.

Femen, Putin, Merkelová
Tri členky skupiny FEMEN, ktorá bojuje za práva žien, protestujúcej po celej Európe proti zadržaniu feministickej punkovej skupiny Pussy Riot, vtrhli do sektoru veľtrhu v Hanoveri so zameraním na ruský obchod, ktorý navštívil Putin a Merkelová. Reuters

Podľa Viedenského dohovoru za bezpečnosť účastníkov diplomatických stretnutí zodpovedá usporiadajúca krajina. Na Slovensku má bezpečnosť na starosti úrad na ochranu ústavných činiteľov, ktorý má právomoc vykázať aj Secret Service, ktorý zabezpečuje ochranu amerických ústavných činiteľov. Samozrejme len vtedy, keď sa hlava Úradu nerozklepe pred veľvyslancom USA a americkými najvyššími predstaviteľmi.

Prakticky sa ani nedá predstaviť situácia, keby členovia bezpečnosti nejakej krajiny na medzinárodnom stretnutí takéhoto významu narušili bezpečnostný protokol. Preto je skôr uveriteľná situácia, že ruská delegácia mala striktnú požiadavku neustáleho dohľadu nad Putinom. Treba pripomenúť, že členovia ochranky sú od okamihu dosadnutia na letisko oficiálnymi členmi delegácie a pokiaľ ide o zodpovednosť nemeckej tajnej služby, kontakt s Rusmi začína už od toho okamihu. Spolu s ruskou delegáciou je potom podľa protokolu prítomný aj zástupca nemeckej strany, ktorý zodpovedá za hladký priebeh príchodu.

Otázkou je skôr iná vec. Čo viedlo Rusov k takému aktu nedôvery? Zdá sa, že po neobvyklom lete lietadla s ruskou delegáciou, pri ktorom sa v maximálnej miere vyhol letu cez vzdušný priestor štátov NATO, ide o druhý zvláštny úkaz.

Prezident ruskej federácie Vladimír Putin totiž letel na summit G20 v Hamburgu veľkým oblúkom, ktorý let predĺžil o 500km a vyhol sa pritom letu nad krajinami, ktoré sú členmi NATO.

Lietadlo Iľjušin IL-96 s registračným číslom RA-96022 ruskej delegácie podľa aplikácie Flight Radar 24 sa vyhlo územiu Poľska a bývalých pobaltských krajín Sovietskeho zväzu. Letelo nad Baltským morom, preťalo vzdušný priestor Fínska a Švédska pred tým, než vstúpilo do vzdušného priestoru Nemecka, ktoré je súčasťou NATO.

Agentúry k tejto udalosti pripomenuli, že v minulosti lietadlo s ruskou delegáciou letelo vždy priamo najkratšou možnou cestou s výnimkou letov nad Ukrajinou, ktorá prelety ruských vládnych predstaviteľov nepovoľuje

Vysvetlenia sú možné dve.

Pri prvom ide len o diplomatickú hru. Putin dáva najavo, že NATO je pre neho nepriateľ a že predstaviteľom Západu nie je možné veriť. Kde inde by bolo možné lepšie predviesť toto divadlo ako na stretnutí najdôležitejších krajín, z ktorých časť je proti Západu naladená skôr negatívne. Putin ukazuje, že začal nový svet, svet, v ktorom sa znova vytvára ostrá deliaca čiara Západ proti zvyšku sveta.

Pri druhom vysvetlení ide elimináciu skutočných rizík, ktoré hrozia a ktorých pravdepodobnosť je vysoko nenulová. Potom by to znamenalo, že na ruského prezidenta Putina sa plánuje útok a ruská tajná služba robí všetko pre to, aby ochránila hlavu štátu. Domyslieť do dôsledkov, čo by táto možnosť znamenala je začiatok nočnej mory.

Bez ohľadu na to, ako nepríjemne znie prvá alternatíva, rozhodne je lepšou víziou, než možnosť, že existuje plán na likvidáciu Putina. Studená vojna je vždy lepšia ako ozajstná, hoci aj „spravodlivá“ vojna.


Publikovaný

v

,

od

Značky: