Agentúra Reuters priniesla v pondelok správu o stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín G7 v Kanade. Spoločne odsúdili kroky Ruska, ktoré podľa nich podkopávajú medzinárodné právo
Zároveň sa v Toronte dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá by mala preskúmať škodlivé správanie Ruska, napríklad v súvislosti s krokmi Moskvy na Ukrajine a v Sýrii.
[sociallocker][/sociallocker]
„Rozhodli sme sa, že G7 vytvorí skupinu, ktorá bude skúmať škodlivé správanie Ruska vo všetkých jeho podobách, či už ide o kybernetické útoky, dezinformácie, pokusy o vraždu, čokoľvek sa vyskytne…,“ povedal Boris Johnson, minister zahraničných vecí Veľkej Británie.
Podľa hostiteľky schôdzky, šéfky kanadskej diplomacie Chrystie Freelandovej, vyjadrili ministri hlboké znepokojenie nad „odsúdeniahodným“ útokom nervovým plynom v Británii a nad pokusmi Ruska o destabilizáciu demokratických krajín prostredníctvom zasahovania do volieb.
„Štáty G7 sú odhodlané predchádzať, zastaviť a reagovať na zasahovanie zo zahraničia… Tí, ktorí sa snažia podkopať naše demokracie, budú čeliť dôsledkom,“ povedala Freelandová po ukončení rozhovorov v Toronte.
Zdôraznila, že zoskupenie G7, združujúce ekonomicky najvyspelejšie štáty sveta, je v postoji voči Rusku jednotné.
Ostrý a ako skonštatoval ruský minister zahraničných vecí Lavrov, rusofóbny postoj, ostro kontrastuje s požiadavkou PACE voči Rusku. Podľa predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE), Rusko je povinné zaplatiť členské príspevky
Parlamentné zhromaždenie zbavilo Rusko v roku 2014 hlasovacích práv. Rusku došla minulý rok trpezlivosť a prestalo platiť členské poplatky.
Predseda PACE Thorbjørn Jagland naznačil, že vzhľadom na nezaplatenie rozpočtových príspevkov Ruskom bude musieť prikročiť k nutným krokom
Po dvoch rokoch neplatenia príspevkov totiž členstvo krajiny v PACE zaniká. Jagland sa zaviazal, že ak toto neprijateľné správanie bude pokračovať, tak v polovici roku 2019, pred tým, než skončí jeho funkčné obdobie, podnikne potrebné kroky.
Rusko však nadradilo svoju ústavu a ruský Ústavný súd nad autoritu Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa Jaglanda je toto stav, ktorý automaticky vedie k ukončeniu členstva. Žiadny členský štát nesmie svoju ústavu nadradiť ESĽP.
Jagland zdôraznil, že treba nájsť nejaké riešenie pre ruských občanov, ale nesúhlasí s finančným tlakom. ktorý predstavuje neplatenie ruských príspevkov.
O prinavrátení hlasovacích práv Rusku v PACE sa Jagland ani nezmienil