Minulý týždeň oznámil podpredseda ruskej vlády, že práce na novom systéme protivzdušnej obrany S-500 sú už prakticky ukončené. So svojimi charakteristikami je ďaleko vpredu pred akoukoľvek konkurenciou

Práca na najnovšom ruskom protilietadlovom raketovom systéme S-500 „Prometheus“ je takmer úplná, povedal podpredseda vlády Jurij Borisov na ceremónii udelenia Revunovovej ceny, ktorá sa každoročne udeľuje mladým inžinierom na Baumanovej Moskovskej štátnej technickej univerzite.

Naše systémy S-300, S-400 a S-500, ktoré sa teraz vyrábajú, majú skutočne lepšie vlastnosti pri porovnaní so všetkou konkurenciou, či už sú to systémy Patriot, alebo systémy francúzskej či izraelskej výroby,“ povedal.

Systém Prometheus S-500 je novou generáciou protileteckých raketových systémov typu zem-vzduch. Jedná sa o univerzálny komplex ďalekého dosahu a vysokej nadmorskej výšky, so zvýšeným potenciálom protiraketovej obrany. Komplex je schopný zachytiť balistické rakety, ako aj zostreľovať aerodynamické ciele (lietadlá, helikoptéry, iné vzdušné ciele) a rakety s plochou dráhou letu.

Polomer dosahu S-500 je 600 kilometrov. Systém dokáže rozpoznať a súčasne zasiahnuť až desať balistických nadzvukových cieľov, ktoré lietajú rýchlosťou až 7 kilometrov za sekundu, ako aj bojové hlavice hypersonických rakiet. Z hľadiska jeho charakteristík bude S-500 výrazne prevyšovať v súčasnosti najaktuálnejší systém vo výzbroji S-400, rovnako ako jeho amerického rivala Patriot Advanced Capability-3.

Desivá zbraň Putina

Maximálny dosah zostrelenia cieľa bude možný až s novou raketou 40N6E, ktorá bola tento rok odskúšaná a zavádza sa do výroby. Zahraničné zdroje uvádzajú, že Rusko poticho odskúšalo túto raketu na vzdialenosť 299 míľ (480km), čo je rekordná vzdialenosť zostrelenia vzdušného cieľa. Raketu bude možné použiť až do výšky 100km, čo už je hranica kozmu.

Na výstave Armija-2018 bola na stánku koncernu Almaz-Antej prvýkrát verejne prezentovaná nová ruská raketa zem-vzduch dlhého dosahu 40N6E pro komplexy protivzdušnej obrany (PVO) S-400 a S-500. Po úspešných skúškach je raketa 40N6E zavádzaná do ruských vzdušno-kozmických síl (VKS).

Popis a určenie rakety 40N6E je možné si podrobne prečítať v článku z Armádních novin.

Rozmerovo, hmotnostne ale aj podľa dynamických charakteristík je v podstate 40N6E totožná s raketou 48N6DM, ktorá je používaná v systémoch S-400. Zásadným rozdielom je dolet 40N6E na vzdialenosť vyše 400 km. To je omnoho viac než u 48N6DM a je daný zvýšením ťahového impulzu raketového motora. To znamená výrazný posun v celkovom vývoji tuhých palív pre raketové motory v Rusku, pretože sa Rusom podarilo „revolučne“ zvýšiť pri rovnakých rozmeroch rakety dosah z 250 km na viac ako 400 km.

U rakety došlo aj k vylepšeniu systému navádzania oproti rakete 48N6DM. Rádiolokačný systém po odhalení cieľa raketu 40N6E navedie na predpokladanú koncovú trajektóriu letu rakety zadaním parametrov do inerciálneho systému rakety [raketa je riadená gyroskopicky]. Jeho činnosť skončí v okamihu, keď rádiolokačný systém hlavice zachytí cieľ a začne navádzanie rakety. Týmto spôsobom je raketa schopná ničiť ciele aj za „horizontom„. Zároveň je to systém „vystreľ a zabudni„.

Raketa útočí po balistickej dráhe, t.j. cieľ detekuje a navádza sa naň z výšky niekoľko desiatok kilometrov. Keďže z hornej polosféry lietadlá predstavujú pre radar veľmi dobrú odraznú plochu, raketa môže útočiť a zostreľovať aj lietadlá typu stealth ako sú F-22 a F-35.

Princíp stealth neznamená, že lietadlo je neviditeľné  pre akékoľvek žiarenie z akéhokoľvek smeru. Ide hlavne o zmenšenie radarového odrazu spredu a zospodu pre veľmi krátke vlnové dĺžky radaru, ktoré používa možný protivník na druhom lietadle. Systémy PVO však používajú aj radary s dlhými vlnovými dĺžkami, ktoré stealth lietadlo odhalia, aj keď s menšou presnosťou. Tá však stačí na navedenie rakety, ktorá si už cieľ nájde sama.