Ruské Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo komentár k viacerých udalostiam. Myslíme si, že stojí za to priniesť ich čitateľom v plnom znení. Nakoniec, propagandu amerických orgánov prinášajú všetky ostatné médiá.  Tak nech je na svete aj kontrapropaganda Rusov…

Odpovede hovorkyne Ministerstva zahraničných vecí Márie Zacharovovej na pravidelnom týždennom brífingu

O „prípade Skripaľovcov“

Pripomeňme si, ako sa vyvíjala situácia. Najprv ukázali podivné fotografie a požiadali Rusko, aby priznalo, že to ono otrávilo Skripaľovcov. Ruská strana okamžite reagovala, že tieto mená jej nič nehovoria. A tiež sme krátko nato oznámili, že sme od britskej strany žiadali všetky oficiálne údaje о týchto osobách, ktoré nám však odmietli poskytnúť. Po tomto vyhlásení sme povedali, že keď nám Spojené kráľovstvo formálne odmietlo poskytnúť podstatné informácie o tomto prípade, budeme analyzovať to, čo je v médiách. Toto som oznámila z tejto tribúny v tejto miestnosti. Povedala som, že vzhľadom na to, že sa trestné konanie začalo, budú sa veci venovať kompetentní ľudia, zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní. Toto sme v predmetnej veci urobili. Včera to povedal prezident Ruskej federácie V. V. Putin.

Ukázalo sa, britská strana klamala, keď vyhlasovala, že tí ľudia neexistujú, že mená sú vymyslené. Lenže vysvitlo, že existujú, ako dnes všetci mali možnosť vidieť, mená nie sú vymyslené. Títo ľudia hovorili o tom, čo sa s nimi stalo. Nerozumiem, z akého dôvodu ich britská strana oficiálne nazvala klamármi. Bola vari vykonaná expertíza ich psychického stavu a správania? Behom hodiny? Rovnako, ako v prípade s „Novičkom“, keď zistili a vyhlásili, že pochádza z Ruska? Presne tak v priebehu hodiny oznámili, že ide o falošné vyhlásenia. Z akého dôvodu? Zavolali do „strediska riadenia letov“ na Downing Street a spýtali sa, čo majú o tom hovoriť? Že všetci klamú? A potvrdili im, že Rusi vždy klamú a treba túto tému propagovať? Na akom základe bolo urobené oficiálne vyhlásenie? Navyše, tie vyhlásenia sú robené akoby podľa rovnakej šablóny. Začala sa kanonáda. Prečo? Nuž preto, aby sa verejnej mienke vo Veľkej Británii tým ani nenapadlo zaoberať a nemohla počuť, čo sa vlastne povedalo. Znova sa pýtam britských diplomatov: na základe čoho opätovne vyšlo vyhlásenie, v ktorom už boli označené konkrétne osoby, zverejnené ich fotografie, neuvedené len proste fiktívne podozrivé osoby? Z čoho sa vychádzalo pri predmetnom vyhlásení, že všetko, čo tieto osoby povedali, je klamstvo, sú to dezinformácie?

Videla som dnes to video a počula som ich verziu toho, čo sa stalo. Nebudem skrývať, že som sa vzápätí obrátila na šéfredaktorku televízneho kanála Russia Today Margaritu Simonyanovú, s ktorou sa roky dobre poznám, a spýtala som sa jej, v akom psychickom stave títo ľudia sú a aký z nich mala pocit? M. Simonyanová mi povedala, že sú v mimoriadne depresívnom psychickom stave. Povedala, že je to cítiť a že to aj oni sami povedali. Povedala, že sedeli pred ňou ľudia, ktorí sú naozaj na pokraji psychického kolapsu, nervového zrútenia. Toto mi povedala M. Simonyanová, ktorá sa s nimi osobne rozprávala.

Myslím si, že na všetky otázky týkajúce sa nepravdivosti vyhlásení alebo konania by mali odpovedať orgány činné v trestnom konaní a vyšetrovacie orgány. Je absolútne neprijateľné obviňovať ľudí z klamstva 30-40 minút po tom, čo sa k veci vyjadrili. Navyše, títo ľudia požiadali o ochranu médiá, aby ich mená ochránili a ich mená neboli hanobené po celom svete.

Povedať, že sa cítia nepohodlne, to je ako nepovedať nič. Pozrite si to video ešte raz. Ja sa znova priamo pýtam britskej strany: na základe akého právneho základu a právneho rámca boli v priebehu 40 minút dvaja ruskí občania obvinení z klamstva? Z čoho sa vychádzalo? Z psychologického portrétu, vizuálnych pocitov či z ich výzoru? Kde tam konkrétne britská strana uvidela klamstvo? Toto je oficiálne vyhlásenie, keď sú ľudia obviňovaní z klamstva. Nemali by niesť za to zodpovednosť oficiálne orgány?

O Mníchovskej dohode

Tohto roku uplynie 80 rokov odvtedy, ako bola 29. septembra 1938 podpísaná Mníchovská dohoda, ktorú zaraďujeme medzi najtragickejšie udalosti predchádzajúce druhej svetovej vojne. V ten pamätný deň sa čelní predstavitelia nacistického Nemecka, fašistického Talianska, Veľkej Británie a Francúzska dohodli na rozdelení Československa, čo viedlo k jeho likvidácii ako samostatného štátu.

ZSSR bol jediným štátom, ochotným postaviť sa proti nacizmu a brániť Československo v súlade so svojimi záväzkami (na základe dohôd o vzájomnej pomoci z roku 1935 s Francúzskom a Československom). Ale všetci dobre vedia, že Londýn a Paríž vyvinuli masívny nátlak na Prahu s tým, aby neodporovala a neuchádzala sa o sovietsku pomoc.

Veľmi nechutnú úlohu zohralo v československej kríze Poľsko, ktoré sa spolu s Nemeckom zúčastnilo na rozdelení Československa. Analogicky sa správalo aj Maďarsko.

Dnes, v čase globalizácie, keď sa ľudstvo potýka s novými výzvami, ktoré ohrozujú samotnú jeho existenciu, je téma Mníchovskej zrady viac než aktuálna a dostáva sa do centra pozornosti nielen historikov a politológov, ale aj najširších vrstiev svetového spoločenstva. Svedčia o tom vedecko-praktické konferencie venované tejto téme, historicko-dokumentačné výstavy a ďalšie podujatia.

Žiaľ, treba uznať, že aj v súčasnosti nie všetci chápu, že amorálne politické rozhodnutia, hrubé pošliapavanie noriem medzinárodného práva a všeobecne uznávaných etických noriem vedie k výsledkom, ktoré sú v úplnom protiklade s tým, čo „autori“ zamýšľali a zvyčajne sa obráti proti ním samotným.

Ponaučenia z Mníchova hovoria o potrebe vybudovania moderného systému medzinárodnej bezpečnosti, ktorý bude vylučovať dominanciu a diktát jednotlivých štátov, o tom, že bezpečnosť je nedeliteľná a nemôže byť zabezpečovaná na niečí účet, o tom, že tento cieľ sa dá dosiahnuť len spoločným úsilím.

O diskriminácii krymských novinárov na výročnej konferencii OBSE k ľudskoprávnej dimenzii

Počas plenárneho zasadnutia o slobode médií na výročnej konferencii OBSE k ľudskoprávnej dimenzii, ktoré sa konalo 11. septembra vo Varšave sa predstavitelia delegácií USA, EÚ a Ukrajiny s podporou radu iných západných delegácií, konkrétne Kanady, viackrát pokúšali zabrániť vystúpeniam verejných činiteľov a novinárov z Krymu, ktorí mali oficiálnu akreditáciu na toto podujatie. Zdôrazňujem, že tie osoby, ktoré sa pokúšali vystúpiť, mali oficiálnu akreditáciu na toto podujatie. Nevydávali sa za osoby, ktoré majú iné zamestnanie. Mali všetky potrebné doklady.

S porušením pravidiel procedúry, po ďalšom útoku Ukrajincov moderátorka plenárneho zasadnutia nedala v konečnom dôsledku slovo vedúcemu krymsko-tatárskeho televízneho kanála Mullet E. Musajevovi a predsedníčke Verejnej komory Krymu A. Lučininkinovej. Okamžitý demarš ruskej strany ohľadom tohto do neba volajúceho prípadu priamej diskriminácie novinára priniesol svoje plody: následne aj Musajev, aj ostatní účastníci z Krymu už vystupovali bez prekážok. V spojitosti s tým vzdávame hold organizátorom podujatia a talianskemu predsedníctvu OBSE.

Teda takto, pred očami celej svetovej verejnosti, na paneli OBSE – organizácie, ktorá si vytýčila za cieľ zabezpečovať práva a slobody, vrátane práv a slobôd médií – sa pokúsili jednoducho potlačiť slobodu vyjadrenia názoru. Pri tom je zarážajúci stupeň pokrytectva niektorých západných krajín, v prvom rade USA, Kanady a Rakúska, ktoré sa toľké roky trápili kvôli porušovaniu ľudských práv „na okupovanom ukrajinskom Kryme“ a keď sa nakoniec objavila šanca získať informácie z prvej ruky, od predstaviteľov polostrova, ktorí tam pricestovali, samotné tieto krajiny urobili všetko pre to, aby im odobrali právo slova. Skutočný cieľ všetkých týchto krokov je zrejmý. Všetka táto pseudostarostlivosť o ľudské práva a konkrétne o obyvateľov Krymu – je len pretvárka, pri ktorej sa na jednej strane využíva humanitárna tematika ako zámienka na vlastný politický „PiáR“, a na strane druhej – ako ďalší príspevok do pokladničky rusofóbie.

Chcela by som povedať, že pravda víťazí. Uvedené plenárne zasadnutie o slobode médií na paneli OBSE sa stalo, podľa môjho názoru, v plnom zmysle tohto slova „čiernym dňom“ pre kyjevskú propagandu: mnohí krymskí ako aj vlastní ukrajinskí novinári, vrátane tých, ktorí už pobudli vo väzniciach SBU za svoju profesionálnu činnosť, počas celého dňa rozprávali o skutočnom stave vecí v oblasti slobody slova na Ukrajine: o nezákonnom zatýkaní, fyzickom nátlaku, pogromoch, vyhrážkach atď. Všetko to, čo sa s použitím obrovského finančného vplyvu schovávalo za krásny záves, teraz vyliezlo na svetlo a bude vyliezať ďalej a ešte vo väčších množstvách. Len s hrôzou si môžeme predstaviť, čo to bude. Všetko toto sa robí pod zámienkou boja s akousi ruskou informačnou agresiou.

Ukrajinská delegácia zrejme po tom, ako si uvedomila, že sa jej nepodarí zbaviť slova a nepustiť k mikrofónu predstaviteľov Krymu, na nejaký čas na znak svojrázneho protestu popustila zasadaciu sieň. Veď nie je zaujímavé počúvať od zástupcov Krymu čo sa deje na Kryme. Chceli by celý čas počúvať, čo oni sami hovoria o Kryme.