Nasledujúce texty nemajú nič spoločné s níčím, ako sa dnes alibisticky zvykne hovoriť. Zvykli sme si…

Kde bolo tam bolo za troma bukmi a troma dubmi bolo jedno malé letisko. Väčšinou služilo len na hračkárske učely, však viete, že malí chlapci majú drevené flinty a koníky, veľkí chlapci zas majú radi veľké hračky, ktoré tak veselo rinčia a hodne silne búchajú

Na tom letisku bol jeden veliteľ, ktorý mal všetkých pod palcom. Robil si čo chcel a ostatní museli čušať.

A tak raz veliteľa napadlo, že sa pôjde na Masívnej i Geniálnej hračke „povoziť“ a zobral so sebou druhého pilota aby mu nebolo smutno a mohli „nacvičovať vzdušný boj“.

V tej Masívnej i Geniálnej hračke mali systém, ktorý volali familiárne Nataša a ktorý im hlásil, keď množstvo paliva nebezpečne pokleslo. Aj teraz Nataša začala vrieskať, že majú palivo na návrat. Lenže veliteľ bol nielen „šarža“, ale predpisy boli dobré na to, aby ich ignoroval. Tak si varovanie nevšímali a „bojovali“ ďalej.

Treba povedať, že to nerobili po prvý krát, vedeli presne, že ak z priestoru výcviku sa potrebujú dostať na letisko za troma bukmi a troma dubmi tak, potrebujú omnoho menej paliva ako je nastavené na varovný signál Nataše. Predpisy síce hovoria, že návrat je nutný, ale veľkej funkcii nebude predsa nik nariaďovať.

Doposiaľ to pilotom vždy vyšlo. Lenže v našej rozprávke ich „prekvapila“ hmla. Zapli na svojej Masívnej i Geniálnej hračke reflektory na plný výkon, a namiesto dráhy videli – nič.

Naviac bol výcvik vedený naostro, takže namiesto makety rakiet a munície tam boli zavesené ostré hračky pre veľkých chlapcov, tie čo tak krásne búchajú. Ak by Masívna i Geniálna hračka havarovala s ostrou muníciou na letisku, hrozilo by odstavenie celého letiska a znemožnilo to hrať sa ostatným veľkým chlapcom. Predpisy na to pamätajú a v hmle nesmie hračka podvesená ostrou muníciou na letisko, smernice nepustia.

Povedali sme si,že smernica hovorí aj o návrate na letisko, keď Nataša hlási koniec paliva. Je to vyrátané tak, aby sa mohla hračka v prípade uzavretia letiska dostať na záložné letisko. Na to ten veliteľ nemyslel a porušil to.

A keď sa teda chystal na pokus o návrat a nič nevidel, na konci dráhy zbadal svetlá mestečka, ktoré by si vraj zamilovala Brigitte Bardot. Opäť smernica hovorí, že nad mestečkom sa nesmie lietať, ale veliteľ to predsa len otočil a podarilo sa mu z tej strany pristáť.

Druhý pilot z povoleného smeru nemohol pristávať, pretože by išli proti sebe. Skúsil to teda od mestečka, ktoré by milovala Brigitte Bardot, ale hmla medzitým zhustla. Skúsil to ešte dvakrát, ale medzitým už palivo definitívne došlo. Takže neostávalo nič iné iba to nasmerovať mimo obydlia a katapultovať sa.

Piloti na čele s namysleným veliteľom sa pohrali pri bojovom lete a tak minuli palivo a medzitým – aká náhoda – sadla hmla. Skrátka, tak dlho sa v rozprávkach porušujú predpisy, až kým to nevybuchne. Alebo tak dlho sa chodí so džbánom po vodu, až kým sa nerozbije.