Dve z popredných newyorských bánk, Goldman Sachs a JPMorgan, novo svojim klientom ponúka netradičné možnosť investície. Tí, ktorí si chcú staviť proti ďalšej bankovej kríze, môžu tak v týchto bankách urobiť pomocou swapu. Ako to celé funguje? A prečo na tom môžu investori zarobiť? Píše vo svojom komentári Petr Pospíšil na Roklen24.
Od poslednej bankovej krízy neuplynulo ani desať rokov a banky JPMorgan a Goldman Sachs už klientom ponúkajú možnosť staviť si na ďalší krach. Oba finančné domy novo ponúkajú derivát, ktorý umožní investorom si staviť na, alebo proti, rizikovým bankovým dlhopisom, pri ktorých platí, že ich finanční regulátori môžu rýchlo zmiesť zo stola, akonáhle bude dlžník, teda banka, v problémoch, uviedla agentúra Bloomberg vo svojej správe.
Podľa Maxa Rüscher z IHS Markit sa na zverejnenie tejto ponuky chystajú aj ďalšie finančné inštitúcie. Kontrakty, ktoré sú známe pod menom total return swap, by sa v ponuke ďalších bánk vraj mali objaviť do niekoľkých týždňov.
Príklad total return swap je obchod medzi dvoma stranami, keď jedna dostane ročnú pôžičku viazanú k sadzbe LIBOR a dodatočným zafixovaným výnosom dvoch percent. Druhá strana dostane cenné papiere indexu S & P 500 v hodnote jedného milióna dolárov. Ak je LIBOR 3,5% a S & P 500 posilní za rok o 15%, prvá strana zaplatí druhej 15% a druhá prvá 5,5% (2 + 3,5) výnosu (total return). Vysporiadanie na konci swapu (netting) potom prebehne od prvej strany k druhej, a to o veľkosti 9,5% (15-5,5) z 1 mil. USD, teda 95 tis. USD.
Obchod JPMorgan a Goldman Sachs stojí na cenných papieroch známych ako Additional Tier 1 (AT 1 – nie sú zabezpečené bankou a ani ďalšiou inštitúciou). Tieto cenné papiere začali banky vydávať po európskej dlhovej kríze. Ich hlavnou úlohou je ochrániť daňových poplatníkov štátu, aby neniesli náklady vládnych Bailout. Jednoznačne potom majú vinou vysokého rizika aj vyšší výnos ako väčšina dlhopisov. A práve vďaka vyššej výnosnosti sa stali vyhľadávaným tovarom – dnes sa jedná o trh v objeme 150 miliárd dolárov. Priemerný výnos AT1 je 4,8 percenta, čo je podľa údajov Bank of America Merill Lynch približne desaťnásobok výnosu prioritných bankových dlhopisov.
Časť dopytu po tomto deriváte pochádza od investorov, ktorí sa chcú ochrániť, ak by ceny dlhu spadli alebo ak by mali vypuknúť bankové krízy. Takáto situácia nastala napríklad v júni, keď cenné papiere AT1 vydané Banco Popular Espanol boli odpísané v rámci záchrany španielskej banky.
„Niektorí investori hľadajú šancu, ako si inou triedou aktív spestriť svoje portfólio, kdežto iní nástroj využívajú k hedgeovániu. Na jednej strane investor, ktorý kupuje total return swap naviazaný na AT1, dúfa v budúci rast hodnoty cenného papiera. Predajca naopak vsádza na opačný scenár, „stojí v správe IHS Markit.
V období, keď finančné trhy dosahujú jedného rekordu za druhým a kedy sa držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu bojí o zdravý rozum investorov, sa zdá, že sa finančný svet naháňa za investičným ziskom, a to za stálej neistoty a obáv z nafúknutého bublinového trhu, uvádza Bloomberg.
Pravdou je, že v tomto smere sú už nielen experti, ale predovšetkým aj sami regulátori oveľa opatrnejší. Oba tábory si totiž veľmi dobre pamätajú dobu okolo poslednej finančnej krízy, keď banky pomocou credit default swapov viazali veľmi rizikové hypotéky do „bezpečných“ derivátov, ktoré následne, keď hypotéky prestávali byť splácané, prispeli k celkovému kolapsu finančných trhov.