Je človek racionálnou bytosťou, ktorá dokáže chladne kalkulovať a za každých okolností sa rozhoduje s rozmyslom a bez emócií? V poslednej dobe si tým mnoho ekonómov prestáva byť istá. Napríklad podľa Roberta Shiller, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, sa ľudia, než aby sa riadili tvrdými číslami a faktami, radšej nechajú zmiasť rôznymi príbehmi.
Koncom 20. rokov minulého storočia upadla americká ekonomika – a následne aj takmer celý vyspelý svet – do hlbokej recesie. Inflácia sa rýchlo zmenila v deflácii a akcie, ktorých ceny ešte nedávno dosahovali historických maxím, sa ocitli v masových výpredajoch. Veľká hospodárska kríza 30. rokov potom v podstate pokračovala až do začiatku 2. svetovej vojny a je považovaná za jednu z jej príčin.
Ekonómovia Milton Friedman a Anna Schwartzová vo svojej knihe Monetárna histórie Spojených štátov, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1963, obvinili z tejto ekonomickej katastrofy – ktorá mohla byť obyčajnou nevýznamnou recesiou – americký Fed. Ten namiesto toho, aby v tejto ťažkej chvíli splnil svoju úlohu veriteľa poslednej inštancie a doplnil do systému chýbajúcu likviditu, začal svoju do vtedy uvoľnenú menovú politiku náhle sprísňovať a zvyšovať úrokové sadzby.
Ekonóm z univerzity v Yale Robert Shiller však vo svojom nedávnom prejave ponúkol trochu iné vysvetlenie. Počas 20. rokov sa v novinách začali objavovať správy, ktoré varovali pred tým, že komunistická revolúcia, ku ktorej vtedy nedávno došlo v Rusku, sa čoskoro rozšíri do ďalších vyspelých krajín, najmä potom do Spojených štátov. Tento príbeh tak rozšíril ekonomickú neistotu, ktorá sa vo veľkej miere odrazila v investíciách firiem a spotrebných výdavkoch domácností.
Rovnaký argument, aj keď v inej podobe, používa Shiller pre vysvetlenie finančnej krízy z rokov 2008 až 2009 – príbehy. Okolo prelome tisícročí sa začali medzi ľuďmi šíriť povedačky, že niektorí ľudia rozprávkovo zbohatli na nehnuteľnostiach. Ostatní postupne začali mať pocit, že ceny domov rástli v podstate vždy a že tento trend bude pokračovať do nekonečna. Finančné priemysel túto názorovú epidémiu samozrejme ochotne podporoval a využíval pre svoje ciele. Avšak bez ľudí, ktorí sa ochotne stávali hypotekárnymi dlžníkmi, by sa bankárom túto bublinu nafúknuť nepodarilo. Prečo boli vtedy Američania ochotní zaplatiť za kadejakú chatrč obrovské sumy? Platili totiž ešte za niečo – za príbeh.
Robert Shiller je spolu s George Akerlof autorom bestselleru Živočíšne pudy: Ako ľudská psychológia riadi ekonomiku, ktorý u nás vyšiel v roku 2010. Názov knihy je od anglického výrazu animal spirits, ktorého tvorcom je John Maynard Keynes. V nej dvaja nobelista kritizujú najmä predpoklad racionality, na ktorom bola tradične postavená neoklasická ekonómia, a rovnako ako vtedy Keynes spochybňujú samoregulačné schopnosti kapitalistickej trhovej ekonomiky.
Vo svojej novšie teórii, ktorú nazýva „naratívna ekonomika“ (Narrative economics), prisudzuje Shiller ďaleko väčšiu úlohu príbehom. Tie sa podľa neho pohybujú ako infekčné agenti a šíri nákazlivé presvedčenia, ktoré sú mnohokrát dezinterpretáciou rôznych udalostí, bleskovou rýchlosťou, pričom veľkú úlohu v tomto fenoméne zohrávajú sociálne médiá. Shiller rozvádza myšlienku sociológa Jensa Beckerta, že zatiaľ čo homo economicus tvorí racionálne očakávania založená na všetkých dostupných informáciách, skutoční ľudia vytvárajú fiktívne očakávania na základe známych príbehov a prevažujúcich presvedčeniach ľudí. Ľudia nie sú ani úplne racionálne a ani úplne iracionálne – nachádzajú sa niekde medzi tým, avšak hlavne žijú v nepretržitom procese „sociálneho učenia“ (social learning).
Informácie, ktoré šíria optimizmus či naopak paniku, pritom nemusia byť priamo nepravdy či falošné správy (fake news). Správa, ktorá je podaná prostredníctvom rozprávania a s jasným pozitívnym či negatívnym zafarbením, sa stáva príbehom. A príbehy dokážu s ľuďmi – a teda aj s trhmi a ekonomikou – robiť divy. A tým, kto vie skvele rozprávať príbehy, je podľa Shiller napríklad súčasný americký prezident; „Trump je majster rozprávania,“ citoval ho server Bloomberg.
(Článok pôvodne vyšiel na ROKLEN24 ako autorksý komentár)