Rok 1968, spomienky priamej účastníčky odboja

(Československo, august 1968, foto: CIA)

Dnes tesne po polnoci to bolo 50 rokov, čo územie ČSSR obsadili vojská VZ. Ja som v tom čase bola v zahraničí (Juhoslávia).

Spolužiačka a kamarátka mi o tom porozprávala toto:

V tom čase brigádovala na trolejbusoch v MHD Bratislava ako sprievodkyňa a predávala lístky. Končila jej šichta a pomaly šla domov. V polceste počula hukot a neskôr videla tanky ako prechádzajú mestom.

Až ráno sme sa všetci dozvedeli, čo sa stalo. Mali sme 19 a cítili sme poníženie a rozhorčenie. Boli sme ešte hlúpi.

[sociallocker][/sociallocker]

Vďaka týmto udalostiam, nás nechceli pustiť domov a tak sme boli v Juhoslávii o mesiac dlhšie a precestovala som „nazadara“ celú Juhosláviu. Maďari pre nás, čo sme boli v zahraničí uzatvorili hranice. Dostávali sme ponuky (najmä z USA) ísť ku nim študovať. Vrátili sme sa však všetci. Keď sme sa vrátili a konečne som dorazila domov, otec mi vynadal.

Neskôr som sa zapojila do rebelských aktivít študentov a robili sme zle a ohrozovali sme ich na životoch. Mimo iného ktosi priniesol “moloťáky” a tie sme im hádzali dnu do tankov.

Po mesiaci vojská z ulíc zmizli a sústredili ich do táborov – mestečiek s kompletným vybavením a tam boli zavretí. Dňa 20.8.2018 som sa dozvedela, že vraj chodievali na brigády na polia i do fabrík – organizovane. Nesmeli sa voľne pohybovať po našom území, až do doby, keď museli odísť „domov„.

Dnes sa za to, čo som robila, hanbím a viem, že nám darovali ďalších 20 rokov pokojného života v relatívnom blahobyte.

Boli i obete, cca 200 ľudí bolo alebo zranených alebo zabitých.

No, keď to

  1. porovnám s vraždením civilov vojskami NATO a US Army (Lýbia, Sýria, Irán, Afganistan, … ) je to zanedbateľný počet
  2. a keď si uvedomím, čo sme im robili (ohrozovali sme ich na životoch, lebo sme im hádzali moloťáky do tankov), tak musím konštatovať, že sa IBA bránili, podobne ako sa v súčasnosti bráni francúzska, britská, švédska, … polícia pred útokmi migrantov.

Asi toľko k obetiam. Mimochodom, aj ja mám jazvu na nohe po nejakej odrazenej strele z tej doby …

Tak sa na to obdobie a udalosti pozerám dnes s odstupom 50 rokov a cca 30 rokov praktického života v kapitalizme. A dnes ma štve, že sa po našej krajine voľne pohybujú zabijaci a okupanti pod vlajkou USA a NATO.

***

… o normalizácii nehovorím …

Samozrejme, že my študenti sme boli potrestaní: každý jedenásty (neviem prečo toto číslo) musel bez ohľadu na prospech odísť z Univerzity …

ale : … nás „jedenástych“ si predvolal rektor a každému nám povedal, kam – na akú školu – si máme dať prihlášku a tak som sa dostala z PF UK (matika) na VŠE NF EMV (ekonomicko matematické výpočty) a stal sa zo mňa nie matematik, ale národohospodár a programátor-analytik. A tak normalizácii vďačím za to, že som mala dve profesie, ktoré ma po celý život živili a dobre, akurát sa mi predĺžil čas štúdia a teda i mladosť … 🙂 …


Publikovaný

v

od

Značky: